Powered by O2
Fér

Priznať si chybu je fér. Mrzí nás to.

Tento článok vznikol preto, lebo sme dali našim klientom sľub, ktorý sme, bohužiaľ, v prípade niektorých, nedokázali splniť. Týkal sa síce neveľkej, no pre nás aj tak dôležitej časti zákazníkov, ktorým dlhujeme vysvetlenie a ospravedlnenie.

9. 12. 2016; Autor: Sóda, Foto: Sóda

Tento článok vznikol preto, lebo sme dali našim klientom sľub, ktorý sme, bohužiaľ, v prípade niektorých, nedokázali splniť. Týkal sa síce neveľkej, no pre nás aj tak dôležitej časti zákazníkov, ktorým dlhujeme vysvetlenie a ospravedlnenie.

Čo sa vlastne stalo a prečo?

O2 sa od začiatku svojho pôsobenia na Slovensku snaží búrať bariéry trhu, aby mali ľudia prístup k čoraz lepším službám. Aj teraz to bolo naším úmyslom, no dosiahli sme skôr sklamanie niektorých zákazníkov.

Od polovice júna budúceho roku sa totiž budú rušiť roamingové poplatky v rámci EÚ. Túto slobodu sme chceli zákazníkom priniesť už teraz. Preto sme zaviedli volanie, SMS-kovanie a dátovanie pre Platinový a Diamantový O2 Paušál (najvyššie paušály v ponuke O2) za ceny ako na Slovensku. Žiaľ, trojmesačná prax ukázala, že s podmienkami, aké sme nastavili, nie je možné, aby sme taký objem prenesených dát v roamingu ekonomicky utiahli.

Museli sme preto pristúpiť k obmedzeniu množstva dát v rámci dátového roamingu pri Platinovom a Diamantovom Paušále na 1 GB v zahraničí. Iba v tom prípade sú tieto produkty ekonomicky udržateľné. Nové podmienky O2 Paušálov nájdete tu.

Koho sa to týka?

Táto zmena sa dotkla najmä nových zákazníkov s Platinovým a Diamantovým O2 Paušálom, ktorí k nám prišli po 6. septembri 2016, práve kvôli tejto ponuke. Ak patríte medzi nich a 1 gigabajt roamingových dát vám nestačí, je pochopiteľné, že budete chcieť od nás odísť, a to bez ďalších poplatkov, čo samozrejme umožníme.

To, kde sa stala chyba, podrobnejšie vysvetľuje šéf marketingu O2 Igor Tóth.

Prekročené očakávania – obrovský nárast dátovej spotreby na roamingu

Keď sme zostavovali spomínané dva produkty, vychádzali sme z dovtedy známych údajov o prevolaných minútach a spotrebovaných dátach v zahraničí. Poplatky za roaming sme už raz rušili, keď sme našim zákazníkom umožnili v Českej republike volať, SMS-kovať a dátovať ako doma. Spotreba, a tým aj naše náklady vtedy narástli, ale dokázali sme to absorbovať.

Očakávali sme, že keď „zrušíme” roaming aj v EÚ, nastane u klientov podobný nárast spotreby dát a počtu prevolaných minút. Pre nás by to opäť znamenalo mierny, no stále prijateľný pokles rentability ponúkaných paušálov.

Čo sa však stalo? Nárast spotreby bol enormný. Dôvodom bolo najmä to, že zákazníkmi oboch paušálov sa stali ľudia zdržiavajúci sa dlhodobo v zahraničí. Pre tých však Platinový ani Diamantový O2 Paušál nebol určený.

Práve ste si možno položili otázku, prečo by sme mali menej zarobiť, keď spotreba klientov rastie, a teda by podľa sedliackeho rozumu mali rásť aj naše zisky. Dôvod je jednoduchý.

Za to, že klient využíva dáta v zahraničí, O2 musí tamojšiemu operátorovi zaplatiť veľkoobchodnú cenu za využitie jeho siete. Čím viac klient dátuje, tým viac nás to stojí, no klient nám platí stále rovnako. Od určitej hranice to prestáva byť rentabilné a produkt sa stáva ekonomicky neudržateľným.

V O2 sme na základe dát o spotrebe našich klientov počítali s tým, že v zahraničí klienti využije najviac jednu pätinu dát z predplateného balíku a zvyšok minie doma. Skutočnosť však bola taká, že tento pomer bol presne opačný. A tu sa dostávame k druhému pochybeniu.

Slabé povedomie o princípe 80:20

V kampani sme komunikovali, že Platinový a Diamantový O2 Paušál je určený pre ľudí, ktorí často chodia na služobné cesty alebo dovolenky, nie pre tých, ktorí sú v zahraničí dlhodobo.

V podmienkach využitia paušálov sme ako poistku zakotvili princíp 80:20 – teda v priebehu trojmesačného obdobia môže klient využiť 80 % dát a predplatených minút na spotrebu doma, 20 % v zahraničí. Podobné pravidlo bude platiť aj pre všetky roamingové hovory po „zrušení“ roamingu v polovici budúceho roka.

Pravidlo 80:20 nie je novinkou, je uvedené v našich Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) a uplatňuje sa aj pri neobmedzených volaniach alebo SMS pre pomer prichádzajúcej a odchádzajúcej prevádzky. V skutočnosti ho nikdy nebolo treba nejako striktne sledovať. Je to naša ochrana proti výrazne nadmernému využívaniu hovorov a dát, ak by niekto napríklad na súkromnom čísle prevádzkoval call centrum.

V komunikácii sme toto pravidlo prezentovali tak, že náš produkt môžete využiť na dovolenke, alebo služobnej ceste. Podarilo sa nám ale prilákať ľudí, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí dlhšie a bolo by pre nich omnoho výhodnejšie mať kartu od lokálneho operátora.

Uvedomujeme si, že sme toto pravidlo zrejme málo zdôrazňovali a k zákazníkom sa tak v niektorých prípadoch nedostalo. Preto je teraz pre nich prekvapením. Nerobili sme tak však zámerne, aby sme zákazníka zaviedli, ale preto, že sme neočakávali, že ho budeme musieť naozaj uplatniť. A keď, tak len vo výnimočných prípadoch zneužívania.

Ako to chceme napraviť

Uvedomujeme si tiež, že zákazníci s Diamantovým O2 Paušálom, ktorí k nám prišli po 6. septembri 2016, s obmedzením roamingových dát na 1 GB mesačne prišli o deklarovanú výhodu. Pri Diamantovom Paušále skutočne došlo k zhoršeniu podmienok, ktoré sme komunikovali na začiatku.

Tým, že k nám prišli, a chceli by teraz odstúpiť od zmluvy, priznávame, vznikli by im isté náklady. Napríklad niektorých sme „vykúpili” z viazanosti u iného operátora a dali bonus na zariadenie, no aj tak sme im nesplnili to, kvôli čomu prišli.

Chápeme, že možno budú chcieť od nás odísť. Preto sa k tomu chceme postaviť čelom a týmto zákazníkom ponúkame, že zmluvná pokuta, ktorú sme do výšky 150 eur vyrovnali u predošlého operátora, ide na naše náklady. Pri vrátení zariadenia nebudeme požadovať žiadne dodatočné poplatky.

V prípade zákazníkov s Platinovým O2 Paušálom cítime potrebu uviesť veci na pravú mieru a jasne odkomunikovať, že limit na roamingové dáta sme stanovili na 1 GB mesačne, v súlade s princípom 80:20, ktorý je uvedený vo všeobecných obchodných podmienkach.

Limit 1 GB mesačne sme nastavili preto, aby sme klientom so spomínanými paušálmi mohli ponúknuť produkt, ktorý je atraktívny pre nich a zároveň udržateľný pre nás, a aby sme v budúcnosti nemuseli pristupovať k podobným nápravám ako teraz. Po jeho prečerpaní môžu zákazníci v zahraničí pokojne surfovať ďalej za 2 eurá za 50 MB s Internetom na deň, resp. bez neho za 6 centov za megabajt, ako pri nižších paušáloch.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac