Tento týždeň sme pre vás vybrali mobilný telefón zo strednej cenovej kategórie. Ohúri vás svojím dizajnom a špičkovým výkonom.
Zdieľať
13. 8. 2018;Autor: Michal Pakos, Foto: Motorola
V strednej cenovej kategórii pribúda stále viac a viac zariadení. Medzi výrobcami sa preto zvádza boj o pozíciu lídra na trhu a vy si vďaka tomu môžete vyberať z bohatej a atraktívnej ponuky. Jej súčasťou je aj nová séria Moto G od Motoroly. A práve z nej sme vybrali model G6 Plus.
Vyšperkovaný dizajn je výsledkom kombinácie kovu a skla. Akýmsi dizajnovým podpisom Motoroly je okrem loga na zadnej strane aj mierne vystupujúci fotoaparát, ktorý pripomína ciferník hodiniek.
Jasný IPS LCD displej je uložený v hliníkovom ráme. Jeho veľkosť je 5,93“ s rozlíšením 2160 x 1080 pixelov.
Výkon a výdrž. Výkon zabezpečuje 8-jadrový procesor, ktorému sekunduje 4 GB operačná pamäť RAM. O dostatočnú výdrž sa postará batéria s kapacitou 3 200 mAh.
Pamäť a plnohodnotný Dual SIM. Vnútorná pamäť telefónu je 64 GB a môžete ju ďalej rozšíriť SD kartou s veľkosťou max. 256 GB. Telefón má navyše dva samostatné sloty na nano SIM kartu, takže ho môžete využiť naozaj naplno.
Aj tento smartfón môžete rovnako ako všetky zariadenia z ponuky O2 získať k akémukoľvek O2 Paušáluna začiatok len za 2 €.
Michal Pakos, O2 Guru zo Zákazníckeho centra O2
„Motorolu Moto G6 Plus môžeme zaradiť do popredných miest v strednej cenovej kategórii. Za prijateľnú cenu vám má rozhodne čo ponúknuť.“
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky
Vrcholový športovec, reprezentant Slovenska, zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, manžel, otec dvoch dcér a úprimný človek. Tak možno charakterizovať chodca Mateja Tótha.
Pripravili sme si pre vás rozhovor, v ktorom sa dozviete viac nielen o jeho knižke Odchýlka, ale aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.
Dozviete sa, čo robí, keď netrénuje a na čom mu v živote najviac záleží.
Vyšla vám knižka s názvom Odchýlka. Ako vôbec vznikol nápad napísať ju už teraz? Dlho ste hovorili, že sa do nej pustíte až po skončení kariéry.
Presne tak, po olympiáde som odmietol zopár ponúk s tým, že na knihu mám ešte čas. Ale po udalostiach, ktoré som si prežil v roku 2017, som si povedal, že sa s tým chcem s ľuďmi podeliť.
Čo vás primárne motivovalo?
Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali. Príde mi úžasné, že vďaka tejto knihe môžem pozitívne ovplyvniť životy. Aj keby to malo pomôcť len zopár čitateľom, tak to stojí za to.
S prípravou knižky, ktorá je písaná prevažne v prvej osobe, vám pomohol športový reportér Denníka N Michal Červený. Ako vznikla táto spolupráca?
Michal ma oslovil ako prvý, ponuka prišla ešte pred doriešením prípadu. S Michalom som mal dobré skúsenosti a pritom sme vtedy ešte neboli veľkí kamaráti. Vykali sme si, bol to čisto profesionálny vzťah. A to mi prišlo lepšie, ako to písať s niekým, kto by bol subjektívny. Navyše, sám som sa do toho púšťať nechcel. To by asi bolo nad moje možnosti. Michal je profesionál a počas našej spolupráce to viackrát potvrdil. Rozprávanie a myšlienky sú moje, ale on tomu dal aj správnu formu, aby sa to dobre a ľahko čítalo.
Ako dlho trvala príprava knižky?
Príprava, tvorba a finalizácia trvala de facto osem mesiacov. Čisto obsah sme zvládli relatívne rýchlo. Michal pricestoval za mnou na sústredenie do Juhoafrickej republiky na prelome februára a marca a počas jedného týždňa som všetok voľný čas trávil s ním pri rozhovoroch. V podstate som mu porozprával celý svoj príbeh. Myslím si, že to bolo takmer 20 hodín audiozáznamu.
Čo ste o sebe počas prípravy knižky zistili? Prekvapilo vás niečo?
Prekvapilo ma veľa vecí. Hlavne niektoré udalosti z minulosti mi už takmer vyprchali z hlavy, ale vďaka knihe a mojim starým tréningovým denníkom som si spomenul na množstvo krásnych zážitkov. Prekvapilo ma aj to, ako Michal prišiel na názov knihy. Odchýlkou je primárne myslená tá v biologickom pase, ktorá mi spôsobila toľko problémov, ale aj odchýlka v zmysle, že som taký konformný a taký normálny, že je to až odchýlka od bežných ľudí.
„Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili.“
V knižke spomínate, že v športe ste spočiatku nevynikali, no išli vám dlhé behy. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že by šport mohol byť pevnou súčasťou vášho života?
Túžil som po tom od prvých atletických tréningov, ale bol to skôr sen. Ako som však začal trénovať chôdzu a prišli prvé výrazné výsledky, tak aj napriek tomu, že ma čakala ešte dlhá cesta, vedel som, že chcem byť profesionálny športovec.
Knižka je vašou osobnou spoveďou a vo veľkej miere sa sústreďuje aj na obvinenie z dopingu. Nebáli ste sa ísť doslova s kožou na trh?
Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili. Táto kniha je aj odmena a moje veľké ďakujem pre nich a dôkaz toho, že pred nimi naozaj nemám čo skrývať.
Okrem iného ste sa v knižke vyjadrili, že ste rád, že sa ten prípad udial. Prečo?
Ťažko sa to vysvetľuje v jednej odpovedi, ale trvám na tom. Samozrejme, hlavne vďaka tomu, že to dobre dopadlo. Ale keď sa obzriem spätne, aj napriek tomu, že ma to stálo osem mesiacov športového života a veľa peňazí, prinieslo mi to oveľa viac pozitív. Za všetky spomeniem len ten najsilnejší moment. Vďaka tomu prípadu som si uvedomil, akú mám úžasnú podporu a dôveru v ľuďoch. To mi dodalo toľko sily a energie, že nad obdobím z minulého roka sa už len pousmejem.
Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky a tak, ako som už spomínal, svojím príbehom dokážem pomôcť aj ostatným.
Športu, resp. chôdzi sa venujete už 22 rokov a nadmieru úspešne. V rámci knihy však opisujete pomerne náročné začiatky aj naozaj náročnú prípravu, ktorú so sebou dráha vrcholového športovca prináša. Nikdy ste nemali chuť vzdať to?
Nikdy. Teda, ak si odmyslím obdobie tesne po prevalení mojej kauzy. Vtedy som bol presvedčený, že s vrcholovým športom som skončil. Ale drina ani neúspechy ma nikdy nedemotivovali, skôr naopak.
Ktoré momenty vo svojom živote považujete za zlomové?
V živote sú trochu iné ako v športovej kariére. V kariére bol dôležitý prechod do Dukly Banská Bystrica, zmena trate z 20 km na 50 km, v poslednom období zmena trénera a spolupráca s Maťom Spišiakom. V živote aj v kariére bolo dôležité moje stretnutie s mojím švagrom, bývalým kolegom a terajším atletickým šéfom Peťom Korčokom. Vďaka nemu som sa veľa naučil o športe i o živote a spoznal som sj svoju manželku, jeho sestru Lenku, s ktorou máme dve krásne a zdravé dcérky.
Čo je vaša najväčšia motivácia, ťahúň aj v tých najťažších chvíľach (nielen v kariére, ale aj v súkromí)?
Jednoznačne moja rodina. Oni sú moja inšpirácia, motivácia aj opora. Bez nich by to celé nemalo zmysel. V poslednom období sa k tomu pridala aj už spomínaná podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku. Tá ma ženie ďalej a ďalej.
Je úplne jasné, že svoju rodinu milujete a otvorene o tom rozprávate. Ako sa ale dá skĺbiť život profesionálneho športovca a súkromný život?
Chce to veľkú porciu tolerancie hlavne zo strany mojej manželky. Lenka je úžasná v tom, ako zvláda odlúčenia, postarať sa o domácnosť, deti, svoju prácu. Ja sa jej a deťom snažím vždy, keď som s nimi, venovať naplno. Všetok svoj voľný čas venujem len a len im.
Jednu časť knižky tvorí aj rozprávanie vašich blízkych, často pomerne osobné. Bolo náročné prehovoriť ich, aby sa na túto úlohu podujali?
Myslím si, že ani nie. Radi sa o svoje pocity podelili. Jediný problém bol presvedčiť moju manželku. Ona sa nerada prezentuje na verejnosti a aj pri mojej knihe zastávala názor, že kniha je o mne. Aj keď bola mojím prvým recenzentom, priamo v knihe sa k tomu priamo vyjadrovať nechcela.
„Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky.“
V očiach mnohých ľudí ste pre to, ako ste zvládli obdobie, keď ste boli obvinený z dopingu, odvážnym človekom. Máte v sebe túto danosť, prípadne, ako sa vám ju podarilo získať?
Neviem, či je to odvaha. Skôr odhodlanie, resp. snaha bojovať za pravdu. Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky. Keď som si našiel paralelu medzi prípravou na preteky a mojou kauzou, ako keby sa niečo vo mne preplo a vedel som, že to nemôže dopadnúť zle, a že budem bojovať až do konca – tak ako aj v Riu.
Pohyb je dôležitou súčasťou vášho života. Viete si predstaviť, že by ste nešportovali? Čo pre vás pohyb znamená?
Počas tej kauzy som si to vyskúšal a bez pohybu som sa cítil strašne. Na druhej strane som si vyskúšal, že život bez vrcholového športu zvládnem. Ale som presvedčený o tom, že aj po kariére budem športovať. Samozrejme, z pasie a pre dobrý pocit, nie kvôli výkonom.
Vašou osobnou výzvou je snaha rozhýbať Slovensko, najmä deti. Spolu so svojím bratom stojíte za projektom O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Ako vznikla táto myšlienka? Čo pre vás tento projekt znamená?
Myšlienka sa zrodila po olympiáde. Chcel som svoj úspech z olympiády a svoju popularitu využiť na niečo vznešenejšie a stále. A čo môže byť vznešenejšie a potrebnejšie ako motivovať deti k športu a k pohybu? Keď sa k tomu pridal brat a vypracoval skvelú a jedinečnú metodiku, vedel som, že tento projekt môže výrazne ovplyvniť možno aj celú generáciu detí na Slovensku.
Vďaka množstvu úspechov sa váš život stal verejný. Zvykli ste si na to, resp. dá sa na to vôbec zvyknúť?
Zvykol som si a nepokladám to za nič hrozné. Určite je to hlavne vďaka tomu, že sa nemusím na nič hrať. Žijem si rovnaký život ako predtým. Mojej manželke a mojim dcéram je jedno, či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca. A tak sa snažím aj žiť. Absolvujem s nimi všetky aktivity, starosti a hlavne radosti. A je mi jedno, či si niekto pri tom povie, že to bol Matej Tóth.
„Pre moju manželku a dcéry je jedno či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca“
Pre podozrenie z dopingu ste sa často objavovali aj na stránkach bulváru. Ako sa s ním dá vysporiadať?
Až na pár vymyslených článkov a údajov v nich sa v podstate bulvár ani nemal čoho chytiť. Nemalo význam na mňa číhať. Stačilo mi zavolať a nemal som problém vysvetliť, odpovedať na všetko, na čo som mohol. A tým, že som hral s médiami fér, tak aj oni sa ku mne správali slušne.
Ako trávite voľné dni, teda tie mimo tréningov na súťaže a priamo na súťažiach?
Voľných dní mám veľmi málo. Hlavne teraz v lete sa ale snažím trénovať skoro ráno, často, keď deti ešte spia. Keď sa zobudia, tak s nimi fungujem celý deň tak, akoby som mal dovolenku. Vtedy sa snažím splniť im ich plány alebo túžby. Ísť na kúpalisko, stavať puzzle, prechádzať sa so psom, ísť sa bicyklovať, stavať si lego. Je to na nich a s manželkou sa im radi prispôsobíme.
Máte nejaké svoje „prehrešky”, resp. dni, keď zabudnete na prísny režim a životosprávu a doprajete si?
Moja životospráva mi je úplne prirodzená, takže nepotrebujem zhrešiť. Môj život nie je askéza. Keď mám chuť na pivo, tak si dám, keď je grilovačka, tiež netrpím hladom. Pre moju životosprávu je dôležité, aby to nebolo často a v nevhodnom čase blízko pretekov alebo dôležitých tréningov.
Ak by ste sa mali odosobniť od všetkých predošlých rozhovorov či definícií na Wikipédii, ako by ste sám seba predstavili úplne cudziemu človeku?
Asi by záležalo komu a pri akej príležitosti by to bolo. Ale čitateľom Sódy by som sa predstavil ako šťastný človek, ktorý má v živote veľa radosti, šťastia a lásky, skvelú rodinu, prácu, ktorá ho baví a napĺňa a prináša radosť aj iným.
Matej Tóth
V roku 2015 sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr zvíťazil v rovnakej disciplíne aj na olympiáde v Riu de Janeiro. V roku 2016 rozbehol v spolupráci s modrým operátorom O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá má za cieľ priviesť deti k pohybu a odhaliť, na aký šport majú talent. Pred rokom bol obvinený z dopingu, po doriešení prípadu vydal nielen o tejto kauze v spolupráci s novinárom Michalom Červeným knižku Odchýlka.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
