Samsung Galaxy A5: Prémiový dizajn za prijateľnú cenu
Trieda A (2016) od spoločnosti Samsung sa vybrala cestou kovu a skla. Vieme si užiť toto spojenie naplno?
Zdieľať
19. 10. 2016;Autor: O2 Guru
Minulý rok sa spoločnosť Samsung rozhodla predstaviť svoju A triedu na rok 2016, kde sa zamerala hlavne na prémiovú kombináciu kovu a skla. Vďaka týmto dvom materiálom vyzerajú telefóny krajšie a elegantnejšie. Okrem toho sú väčšie aj výkonnejšie. Z dizajnovej stránky nám trieda A (2016) pripomína známu Galaxy S6.
Poďme sa preto pozrieť detailnejšie na tento smartfón, ktorý láka už od prvého pohľadu.
Dokonalé spracovanie
Už na prvý pohľad vidieť unikátnu prácu výrobcu. Telefón s rozmermi 144,8 x 71 x 7,3 mm padne vynikajúco do ruky, vďaka zadnému sklu sa príjemne drží a po pár minútach si naň zvykneme. Výrobca si dal záležať aj na tom, aby tlačidlá po bokoch sadli presne na mieru.
Preto pri zapínaní telefónu alebo pri ovládaní hlasitosti nebolo potrebné behať hore-dolu po telefóne. Tlačidlá z telefónu nevytŕčajú a sú doň jemne zasunuté. Ak ste však mali predtým ľahší smartfón, budete si musieť na väčšiu váhu zvyknúť. Pretože 155 gramov už človek cíti trochu viac, ale je to len otázka zvyku.
Nová A5 (2016) má snímač odtlačkov prstov, čo je určite jednou z výhod tohto smartfónu. Navyše neslúži len na odomykanie samotného telefónu, ale aj na otvorenie/prihlásenie na webové stránky. Netreba chodiť hore-dolu po snímači, stačí jemne priložiť prst. Na zadnej strane nájdeme štandardne 13-megapixelový
fotoaparát.
Jasnejší ako kedykoľvek predtým
Po zapnutí telefónu nás doslova ožiari jasný Full HD SuperAMOLED displej s krásnymi farbami s rozlíšením 1 090 x 1 920. Na displeji bolo aj pri priamom svetle všetko jasne a zreteľne vidieť. Na tomto si spoločnosť Samsung dáva jednoducho stále záležať.
Krásne zhotovenie dopĺňa aj nadstavba TouchWiz, vďaka čomu je používanie tohto smartfónu zážitok. Aj vďaka samotnej nadstavbe zariadenie reagovalo veľmi rýchlo a efektívne.
Telefón poháňa 8 jadier pri frekvencii 1,6 GHz. Na využívanie bežných, ale aj náročnejších aplikácií to bohato stačí, rovnako ako pamäť RAM s veľkosťou 2 GB. O chod telefónu sa stará 2 900 mAh batéria, vďaka čomu ho nemusíme tak často nabíjať.
Navyše má tzv. rýchlonabíjanie, takže o pár minút môžete s telefónom znova pracovať. Ak si chceme tento smartfón užiť, potrebujeme nano SIM kartu. Ak ju nemáme, nič sa nedeje, v predajni O2 rozmery SIM karty bezplatne upravíme.
Vnútorná pamäť telefónu je 16 GB, no výrobca myslel aj na toto a samotnú pamäť je možné rozšíriť kartou až do 128 GB. To sa určite hodí pri nakrúcaní videí.
Kvalitný fotoaparát nesklamal pri fotografovaní za rôznych svetelných podmienok, rovnako ani pri videách, ktoré môžeme nakrúcať vo Full HD rozlíšení pri 30 snímkach za sekundu. Predný selfie fotoaparát s rozlíšením 5-megapixelov je obohatený o panorámu, čo dodá výnimočnosť fotografovaniu kdekoľvek vo svete.
Zhrnutie
Samsung Galaxy A5 (2016) je kvalitný 5,2-palcový smartfón z kovu a zo skla. Okrem samotných materiálov použitých pri výrobe sú výhodou snímač odtlačkov prstov, rýchle nabíjanie, ako aj pamäťová karta. Navyše niektorých nadšencov poteší aj FM rádio.
Preto si môžeme odpovedať na našu otázku zo začiatku článku – áno, Galaxy A5 (2016) je výkonný a cenovo dostupný smartfón a výhodnejšie si ho môžete kúpiť s programom O2 Paušál.
Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá
Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.
Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N.
Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac
V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:
ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.
Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku?
Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.
Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.
Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.
Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.
Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?
Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.
„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“
Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.
Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.
V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.
Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.
Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?
Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.
Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.
Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:
Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?
Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.
Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.
Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.
V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?
Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.
Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy?
Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.
Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.
„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“
Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.
Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?
Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.
Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa.
Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.
Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.
Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?
Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.
Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?
Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.
Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.
Jakub Goda
Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.
„Robiť niečo len tak pre seba, pretože ma to baví, je veľmi dôležité, aby som sa rozvíjala ako človek a tešila sa z každodennosti,“ hovorí editorka Simona.
Loading...
