Takéto fotky sme zo smartfónu ešte nevideli. Xiaomi 14 Ultra prináša prémiovosť v dizajne, výbave aj výkone
Očakávania od Xiaomi novinky sme mali vysoké. Čo dokáže jej špičkový foťák a nádherný displej?
Zdieľať
15. 7. 2024;Autor: Erik Mráz, Foto: Magdaléna Tomalová
Na slovenský trh dorazil špičkový smartfón s ambíciou nastaviť nové štandardy. Xiaomi 14 Ultra prináša úžasný foťák Leica, prémiový dizajn a nádherný displej, ktorými sa sebavedome môže porovnávať aj s najväčšími hráčmi.
Keď Xiaomi predstavilo svoju novinku na prestížnom barcelonskom veľtrhu MWC, nastavilo očakávania poriadne vysoko. K vybraným trhom, na ktorých sa predávajú modely Ultra, tentokrát konečne pridali aj Slovensko, a tak sme mohli Xiaomi Ultra 14 vyskúšať tiež. Kam posunulo pomyselnú latku a či obstojí v konkurenčnom porovnaní s Apple a so Samsungom aj niečím iným ako cenovkou, sa dočítate v našej recenzii.
fotografia vľavo: fotené Xiaomi 14 Ultra
Po zapnutí hneď hľadajte nastavenie displeja
Netradične veľká krabička v sebe skrýva očakávane obrovský 6,73-palcový AMOLED displej, na ktorom som si okamžite nastavil najvyššie rozlíšenie WQHD+. Čokoľvek iné by na takejto obrazovke bol škandál a pripravil by som sa o zážitok z pozerania videí.
Samozrejme, že kvalitnejšie rozlíšenie má aj vyššiu spotrebu energie, ktorú dostanete do funkčnej rovnováhy nastavením obnovovacej frekvencie. Ja som si vybral dynamickú možnosť, ktorá automaticky upravuje frekvenciu podľa používania a šikovne znižuje záťaž na batériu. Keď sa mi pri používaní na priamom slnku občas ťažšie čítali články, pomohlo prepnúť tmavý režim na svetlý.
fotografia vpravo: fotené Xiaomi 14 Ultra
Pohodlná vegánska koža pridáva prémiovému dizajnu
Po nedočkavom nastavení displeja prišiel čas preskúmať zvyšné dizajnové prvky. Po otočení telefónu na mňa vyskočila gigantická fotovýbava, ktorá zaberá viac než tretinu zadnej strany. Váha a umiestnenie foťákov posunuli ťažisko smartfónu vyššie, čo pri fotení pocítite – telefón sa vám v ruke jemne nakláňa dopredu.
Zadnú stranu v Xiaomi potiahli príjemnou prémiovou vegánskou kožou, vďaka čomu sa aj napriek ťažisku drží pohodlne. Použitím kože minimalizovali výskyt odtlačkov prstov, aj keď tie úplne nevymizli, iba sa presunuli na fotomodul prekrytý kruhovým sklíčkom.
Ako už je pri prémiových modeloch zvykom, ani tu nechýba odolnosť proti vode a prachu IP68. Ide o najvyššiu certifikáciu, ktorá zabezpečí, že telefón je úplne prachotesný a zároveň ho môžete ponoriť pod vodu viac ako 1 meter na približne 30 minút. Napriek tomu buďte pri kúpaní opatrní, na poškodenie vodou sa nevzťahuje záruka.
Úžasné zrýchlenie z nuly na sto
Namiesto pokúšania, čo tento telefón vydrží, som preto radšej skúšal, ako dlho vydrží. Ak som ho používal iba na každodenné scrollovanie a podobné základné činnosti, 5000 mAh batéria mi vydržala jeden a pol dňa. Keď som začal hrať hry, fotiť a natáčať videá vo vysokej kvalite, musel som už večer hľadať nabíjačku.
Xiaomi 14 Ultra ma veľmi prekvapil rýchlosťou nabíjania. 90 W nabíjačka z balenia ma dostala z 0 na 100 % pod 40 minút, čo je podľa mňa úžasný výsledok. Rýchle je aj bezdrôtové 80 W nabíjanie, ktoré vytočí stovku z nuly za necelú hodinu.
Svižnosť pri používaní dodáva čip Snapdragon 8 Gen 3, ktorý má výkonu na rozdávanie. Pri púšťaní Netflixu som si ani nestihol všimnúť známe „N“ a už som si mohol vyberať, ktorý seriál chcem na krásnom displeji „binge-watchovať“.
Výkon procesora podporuje 16 GB operačnej pamäte RAM s možnosťou softvérového rozšírenia o ďalších 8 GB, vďaka čomu si Xiaomi 14 Ultra udrží fantastický výkon aj oproti novinkám, ktoré na trh prídu až o niekoľko rokov.
Trochu ma mrzí, že na náš trh dorazila iba 512 GB verzia, keďže v telefóne nenájdete slot na SD kartu. Pol giga sa môže zdať pomerne veľa, no časť pamäte si ukradne softvér. Zároveň čím vyššia je kvalita fotiek, tým viac pamäte potrebujú. Väčšina používateľov si tento telefón kupuje na viac rokov a po určitom čase môžu mať problém s kapacitou úložného priestoru.
A verte mi, že fotky v nižšej kvalite na tomto telefóne nebudete chcieť robiť. Foťáky od spoločnosti Leica patria medzi to najlepšie, čo si momentálne môžete kúpiť. Pomôžu vám robiť nádherne ostré fotky profesionálnej kvality a plné detailov.
Hlavný 50 Mpx snímač dopĺňajú hneď tri ďalšie 50 Mpx snímače – ultraširoký, teleobjektív a periskopický teleobjektív. Práve 5-násobný optický zoom periskopického teleobjektívu ma veľmi milo prekvapil. Robí krásne ostré fotky bez zníženia kvality aj pri slabom osvetlení. Oceňujem aj špičkový nočný režim bez prepálených farieb a so zachovaním prirodzených tieňov.
Zaujímavou funkciou je aj 120-násobný zoom, ktorý mi miestami pripomínal ďalekohľad. Dokázal priblížiť budovu v diaľke, ktorú som mal problém vidieť voľným okom. Aj výsledné fotky sú výborné, hlavne vzhľadom na vzdialenosť objektov.
Pred kúpou by som napriek tomu zvážil niekoľko faktorov. Veľkosť a váha smartfónu môžu robiť ťažkosti ľuďom s menšími rukami. Chýbajúci slot na SD kartu môže byť pre niektorých používateľov časom obmedzujúci, hlavne vzhľadom na kapacitu úložiska.
Ak vám to rozpočet dovolí a hľadáte úžasný fotoaparát s množstvom prémiových funkcií, tak toto je smartfón pre vás. Xiaomi novinkou latku nepreskočilo, ale rovno posunulo na novú úroveň a konkurencia bude mať čo robiť, aby sa k týmto novým štandardom aspoň priblížila.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Štýlový HONOR Magic6 Lite má potenciál stať sa miláčikom pokrokových používateľov
Už na prvý pohľad sa vymyká bežným štandardom a jeho výkon utiahne aj náročnejšie hry.
Zdieľať
19. 6. 2024;Autor: Michal Pakos, Foto: archív výrobcu
Po návrate k službám Googlu sa HONOR opätovne stáva obľúbenou značkou smartfónov na našom trhu a svoju pozíciu podčiarkol aj ďalšou sériou z radu Magic. HONOR Magic6 Lite je síce odľahčená verzia vlajkovej lode v strednej cenovej kategórii, no ponúka mnoho zaujímavých funkcií aj dizajnových špecialít, ktorými vyčnieva z radu. Stane sa novou smartfónovou superstar za dostupnú cenu?
Smartfón HONOR Magic6 Lite rozhodne zaujme svojím dizajnom. Konštruktéri si dali záležať a smartfón pôsobí naozaj prémiovým dojmom, hoci jeho cena sa na vlajkové lode nešplhá.
Zadný fotoaparát nájdeme v kruhovom usporiadaní a jeho vrúbkované línie sú naozaj netradičné a neokukané. Fotosústava tak nápadne pripomína ciferník elegantných hodiniek. Zároveň má HONOR Magic6 Lite vyladený balans a ani po položení na rovnú plochu zadnou stranou nekmitá z boka na bok. Vyváženie HONOR-u oceníte, aj keď ho budete držať v ruke, lebo výrazný ciferníkový fotomodul neprevažuje hornú časť.
Prémiový vzhľad umocňuje aj veľký 6,78-palcový AMOLED displej s rozlíšením 2 652 × 1 220 px, čo je viac, ako zvyčajne ponúka konkurencia v rovnakej cenovej kategórii. HONOR Magic6 Lite je takisto odolný proti časticiam prachu a fŕkancom vody vďaka certifikácii IP53.
Napriek batérii s kapacitou úctyhodných 5 300 mAH je telefón štíhly, ľahký a výborne sedí v ruke. Samotná batéria vystačí na 2-3 dni plnohodnotného používania a o rýchle dobitie sa postará podpora 35 W nabíjania. Adaptér síce nie je súčasťou balenia, no to je v súčasnosti čoraz populárnejší ekologický trend.
Čo mohlo byť na smartfóne HONOR Magic6 Lite lepšie?
Aj keď v HONOR-e Magic6 Lite nájdeme na zadnej strane tri fotoaparáty, dva sú z praktického hľadiska skôr na ozdobu. Makro a širokouhlá šošovka dostali len veľmi nízke rozlíšenie (5 + 2 Mpx) a kvalita fotografií z nich teda ničím nenadchne.
Pokiaľ však nie ste ako ja a nemáte potrebu robiť makro fotky detailov rôznych predmetov alebo až tak nevyužívate širokáč, k šťastiu vám úplne postačí primárny fotoaparát. Nad týmto nedostatkom v tomto ohľade môžete privrieť oči.
Čo nás na smartfóne HONOR Magic6 Lite príjemne prekvapilo?
Aj keď makro a širokouhlý fotoaparát veľmi neočaria, primárny zadný fotoaparát s rozlíšením 108 Mpx prekvapil nad mieru. Kvalitné, ostré a sýte fotografie zhotoví bez problémov. Dopomôcť k čo najlepšiemu výsledku si môžete pomocou širokého spektra režimov a integrovanej umelej inteligencie. Zahanbiť sa nedali ani snímky v nočnom režime. Tie sú rovnako ostré a bez svetelných šmúh.
Hodnotenie O2 Guru: Štýlový dizajn, namakaný displej a obrovská výdrž
Na značku HONOR som po niekoľkých rokoch lojality ku konkurenčnému výrobcovi presedlal aj ja. Návrat služieb Googlu do telefónov HONOR sa oplatil a my si tak môžeme užívať špičkové telefóny za dobrý peniaz ako v minulosti. Ak hľadáte smartfón v strednej cenovke, ktorý má kvalitný displej, nadupaný výkon, slušnú výdrž a nevyzerá ako cez kopirák s ďalšími smartfónmi, HONOR Magic6 Lite môže byť tá správna voľba.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
