Tech News: Kedy si budeme nabíjať smartfón raz za týždeň?

Vybrali sme novinky zo zákulisia vedeckých výskumov, ktoré môžu v blízkom čase ovplyvniť naše technológie a každodenné životy.

Kedy sa konečne dočkáme poriadnej výdrže batérie? Akú úlohu zohrajú OLED diódy v internete vecí a čo dokážu roboty s inteligentným pohybom? Vybrali sme tri technologické novinky, ktoré môžu priniesť inovácie do každodenných aktivít a časom prispieť k pohodlnejšiemu životu

Ako si mám chrániť citlivé údaje v smartfóne? Pozrite si naše bezpečnostné tipy

Sme opäť bližšie k poriadnym baterkám

Výdrž batérie a rýchlosť jej nabíjania sú trvalou témou vo svete technológií, ktorú sa nedarí dlhodobo vyriešiť k úplnej spokojnosti bežných používateľov. Vo svete smartfónov vedia výrobcovia odvrátiť pozornosť na iné témy, a tak sme jedno- či dvojdňovú výdrž batérie akceptovali. Pri inteligentných hodinkách či elektromobiloch je to s odvracaním pozornosti výrazne ťažšie.

Foto: Alasdair Elmes/Unsplash

Jedným z najväčších problémov zvýšenia objemu najčastejšie používaných lítiovo-iónových batérií je pórovitá štruktúra elektród. Póry sú také malé, že vedci majú problém rozpoznať ich tvar a rozloženie. Je to akoby astronómovia skúmali niektorú z okolitých planét ďalekohľadom s malým rozlíšením.

Mikroskop ako futbalový štadión

Vedci z britskej Imperial College London prišli s možným riešením. Umelá inteligencia na základe získaných údajov a tréningových údajov pomôže vytvoriť 3D model mikroštruktúry elektród a zároveň použiť 3D simuláciu správania sa mikroštruktúry.

Aby však mohli získať dostatok dát na vyriešenie problému, potrebovali by mikroskop veľký ako futbalový štadión. Cena výskumu na získanie použiteľnej vzorky údajov je zatiaľ privysoká. Podľa výskumného tímu by mohlo byť riešením, že umelú inteligenciu naučia generovať výrazne väčšie množstvo množín údajov s rovnakými vlastnosťami. Druhou možnosťou je zámerne vytvárať štruktúry, ktoré podľa modelov naznačujú lepší výkon batérie.

Foto: Justin Case/Unsplash, ThisisEngineering RAEng/Unsplash

Nech už sa vedci z Imperial College London rozhodnú pre ktorúkoľvek možnosť, dúfajme, že výsledky uvidíme čo najskôr. Nabíjať smartfón raz za týždeň a prejsť elektromobilom na jedno nabitie vyše 700 kilometrov, by bolo príjemné a užitočné.

Kedy nám robot prinesie sendvič z kuchyne

Samostatne a dokonca aj inteligentne pohybujúci sa robot už dnes nie je ničím výnimočným. Spomeňme napríklad robotické vysávače, robotické vysokozdvižné vozíky v skladoch či takmer autonómne automobily.

V skutočnosti je pohyb týchto zariadení veľmi primitívny a v porovnaní s ľuďmi dokážu roboty vykonať len tie najjednoduchšie úlohy. A to aj vtedy, keď je umelá inteligencia v zariadení schopná identifikovať prekážku a navrhnúť alternatívnu trasu. Svet okolo seba však vnímajú len na úrovni prekážka – priechodná trasa.

Najinteligentnejšie zariadenia dokážu rozpoznať pohybujúcu sa prekážku a vyhodnotiť priechodnosť trasy. Výskumný tím z MIT na čele s odborným asistentom pre letectvo a astronautiku Lucom Carlonem predstavil riešenie, na základe ktorého by sa mohli roboty pohybovať skutočne inteligentne.

Inteligentný pohyb pri pátraní a záchrane

Inteligentný pohyb v tomto prípade znamená, že robot nielenže identifikuje priechodnosť priestoru, ale dokáže identifikovať každý jeden predmet okolo seba, vzťahy medzi nimi a v prípade, že sa predmet pohybuje, predpovedať jeho pohyb. A rozpozná aj človeka.

V praxi to znamená, že ak sa robot na svojej trase stretne s ľuďmi, napríklad na chodbe pred kanceláriou, dokáže im svoj pohyb prispôsobiť tak, aby ich neohrozil a zároveň sa stále hýbal smerom k cieľu. Dnešné roboty by v záujme bezpečnosti zastavili, svoj pohyb neefektívne spomalili alebo začali hľadať alternatívnu trasu, čo by mohlo byť opäť na úkor efektivity.

Foto: Franck V./Unsplash

Model, na ktorom riešenie funguje, sa nazýva 3D dynamický graf scény. Toto riešenie je podobné modelovaniu videohier, akurát má opačný priebeh. Zariadenie sníma okolitý svet a zjednodušuje ho do 3D grafu, zatiaľ čo pri hrách sa najprv navrhne 3D graf a až následne sa tvorí prostredie a detaily. Výskumný tím zvolil takýto postup, pretože proces prebieha v reálnom čase a množstvo dát potrebné na spracovanie okolia a vyhodnocovanie pohybu bolo enormné.

Zdá sa vám to ako niečo, čo je určené len pre tých najväčších fanúšikov technológií? Nedajte sa zmiasť. Vďaka novinke by nám mohol hlasový asistent zabudovaný v pohyblivom robotovi priniesť sendvič z kuchyne len na základe jednoduchého hlasového povelu: Hej, Alexa, prines mi sendvič. Využitie by sa našlo aj na ušľachtilejšie ciele, ako sú záchranné a pátracie akcie, ale aj v autonómnych autách či v zariadeniach s rozšírenou realitou.

Ako nám pri komunikácii pomôžu OLED diódy

LED diódy zrejme netreba nikomu zvlášť predstavovať. Poznáme ich ako klasické svietidlo, aj z displejov smartfónov či zobrazovacích panelov televízorov. Z vyšších tried zariadení je nám tiež dôverne známa skratka OLED. Pridané „O“ naznačuje, že na vyžarovanie svetla zo svietiacej vrstvy sú použité organické látky.

Pri OLED diódach často zabúdame na ich komunikačný potenciál. Ak počujete, že LED dióda dokáže v rámci viditeľného svetla odovzdať informáciu, nikoho to neprekvapí. Ostatne na tomto princípe funguje diaľkový ovládač k televízorom. Pri OLED diódach sme doteraz uvažovali iba ako o nástroji na zobrazovanie, čo by sa mohlo zmeniť.

Foto: Oleg Magni/Pexels

Pomoc pri vyhodnotení zdravotného stavu

Medzinárodnému výskumnému tímu pod vedením odborníkov z univerzity v Newcastle sa podarilo vytvoriť úplne nový typ OLED diód bez ťažkých kovov, ktoré dokážu na pomedzí červeného až infračerveného svetla odovzdať informáciu s veľkosťou 2,2 Mb/s. Pre lepšiu predstavu: dokážu pomerne rýchlo preniesť stredne kvalitnú fotografiu zo smartfónu.

V porovnaní s LED a laserovými diódami rýchlosť nie je oslnivá, no OLED riešenie je lacnejšie, lepšie sa recykluje a organické diódy sú udržateľnejšie. Zároveň je dosiahnutá rýchlosť dostatočne vysoká na to, aby dokázali medzi sebou komunikovať rôzne zariadenia v rámci internetu vecí. OLED diódy bez ťažkých kovov sa tiež môžu použiť do prenosných a nositeľných zariadení. Vedci špeciálne upozornili na využitie ich objavu v implantovateľných organických biosenzoroch.

V praxi by to mohlo vyzerať tak, že informáciu o vašom zdraví by veľké inteligentné zariadenie dokázalo z toho nositeľného získať okamžite. Samozrejmosťou by potom bolo spracovanie informácie, vyhodnotenie vášho zdravotného stavu a v prípade potreby privolanie pomoci. Zariadenia by nás tiež vedeli dostatočne vopred varovať, že nám hrozia zdravotné komplikácie.

Pohľad do technologicko-vedeckej  kuchyne je vždy vzrušujúci a spustí fantáziu na plné obrátky. Zároveň nám však ukazuje, že nie všetko poznáme tak dôverne, ako si myslíme. Poriadna výdrž batérie je teda tak trochu hudbou budúcnosti. Naopak nás teší, že robot, ktorý by mohol byť plnohodnotným komorníkom, už možno klope na dvere. Čo ďalšie sa varí v odborných laboratóriách? Dozviete sa už čoskoro.


Kým sa dočkáme nových pokrokových technológií, môžete si vybrať z ponuky moderných smartfónov, ktoré môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac