Powered by O2
Lifetech Technológie

Top smart hodinky tejto jari

Vybrali sme pre vás šesticu smart zariadení, ktoré sú nabité množstvom skvelých funkcií.

8. 4. 2019; Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcov

Ak smart hodinky ešte nepoužívate, dajte im určite šancu. Po pár dňoch si už život bez nich nebudete vedieť predstaviť. Smart hodinky sú ideálnym partnerom nielen na šport. Vďaka notifikáciám už nebudete musieť neustále vyťahovať smartfón z vrecka.

Pozreli sme sa na aktuálnu ponuku smart zariadení v O2 a vybrali sme pre vás šesticu, ktorá by nemala ujsť vašej pozornosti.

Xiaomi Amazfit Bip

Čínsky výrobca Xiaomi prerazil na našom trhu najmä svojou cenovou politikou a inak to nie je ani pri smart hodinkách vrátane modelu Xiaomi Amazfit Bip. Hodinky majú štvorcový dizajn a základným materiálom je plast. Remienok v balení je vyrobený zo silikónu a je veľmi príjemný na dotyk. Ak by vám však nevyhovoval, môžete ho vymeniť za ľubovoľný remienok so šírkou 20 mm. Hodinky sú až neuveriteľne ľahké – ich hmotnosť je iba 31 g.

Hodinky obsahujú všetko, čo v súčasnosti potrebujete. Môžete dostávať notifikácie z vášho smartfónu, prijímať či odmietať hovory a prečítať si prijaté správy. Nechýba ani zabudovaný GPS modul či merač tepu. Určite oceníte aj zvýšenú odolnosť proti vode a prachu IP68.

Displej nie je z tých najjemnejších a jednotlivé zobrazovacie body uvidíte voľným okom. Vďaka transflektívnemu LCD displeju je jeho čitateľnosť výborná. Najväčšou výhodou hodiniek Xiaomi Amazfit Bip je výdrž na jedno nabitie – pri bežnom používaní sú to až tri týždne. V porovnaní s ostatnými konkurentmi ide o skutočného maratónca.

Samsung Galaxy Watch SM-R800NZS 46mm

Na trhu smart hodiniek nie je spoločnosť Samsung žiadnym nováčikom. Aj preto sú nové hodinky Samsung Galaxy Watch SM-R800NZS 46mm viac ako silným hráčom.

Vďaka telu z chirurgickej ocele a ochrannému sklu od spoločnosti Corning ide o zariadenie, s ktorým sa nemusíte báť ani aktivít v teréne. Ak radi plávate, hodinky si pokojne môžete nechať na ruke – sú totiž vodotesné až do hĺbky 50 m. Samozrejmosťou sú senzory ako GPS alebo merač tepu.

Okrúhly displej má veľmi jemné zobrazovanie, jednotlivé body teda neuvidíte. Automatická regulácia jasu funguje spoľahlivo a displej je aj na priamom slnečnom svetle krásne čitateľný. Výdrž batérie pri bežnom používaní výrobca oproti predchádzajúcemu modelu zlepšil na tri dni.

Veľkou výhodou hodiniek je, že dokážu rozpoznať pohybovú aktivitu. Ak pred svojím tréningom nezapnete aplikáciu na meranie pohybu, nemusíte sa obávsť, spustí sa sama.

Huawei Watch GT Classic

Ak hľadáte elegantné smart hodinky, siahnite po Huawei Watch GT Classic. Robustnejšie pôsobiace hodinky s kovovým telom a koženým remienkom si určite zamilujete. Keby sa vám remienok náhodou nepáčil, môžete ho vymeniť za akýkoľvek iný so šírkou 22 mm.

Prednú časť hodiniek tvorí veľký displej, ktorý je veľmi jemný a výborne čitateľný aj na priamom svetle. Huawei uprednostnil pred Wear OS od Google vlastný operačný systém, no vo funkciách si to ani nevšimnete. Jedinou nevýhodou nového systému je lokalizácia iba v angličtine.

Môžete počítať so zabudovaným GPS modulom, s meračom tepu aj s monitorovaním spánku. Ak žijete naozaj aktívne, hodinky sa stanú vaším nenahraditeľným partnerom, keďže dokážu monitorovať takmer akúkoľvek telesnú aktivitu. Vďaka vodotesnosti s nimi môžete plávať až do hĺbky 50 m.

Veľkú pochvalu si výrobca zaslúži za výdrž batérie – bez nabíjania sa zaobídete aj dva týždne.

Honor Band 4

Ak nie ste fanúšikom klasických hodiniek a nie je pre vás dôležitý veľký displej, jasnú voľbu predstavuje fitnes náramok. Za zmienku určite stojí Honor Band 4, nenápadný silikónový náramok s malým farebným displejom.

Na výber máte z troch prednastavených ciferníkov, ktoré zobrazujú informácie o čase a celodennej aktivite, ako napríklad počet krokov, spálené kalórie alebo prejdenú vzdialenosť.

Veľmi praktické je zobrazovanie notifikácií z vášho smartfónu. V aplikácii Health si môžete vybrať, ktoré notifikácie vás zaujímajú. Náramok je vodotesný do hĺbky 50 m, a tak s ním môžete aj plávať. Bez problémov dokáže rozpoznať aj váš plavecký štýl a podľa toho presnejšie vypočítať počet spálených kalórií.

Výdrž na jedno nabitie je až 14 dní. Prítomnosť NFC na bezkontaktné platby a merača tepu je v jeho cenovej kategórii viac ako milým prekvapením.

Garmin Vivomove HR

Hybridné inteligentné hodinky s klasickým displejom a analógovým ciferníkom Garmin Vivomove HR predstavujú samostatnú kategóriu. Vo väčšine prípadov je totiž smart funkcia zabezpečená notifikačnou diódou alebo vibráciami, v prípade hodiniek Garmin túto funkciu viac než dobre napĺňa malý digitálny displej umiestnený v analógovom ciferníku.

Dokáže zobraziť informácie o počasí, časovač, stopky či budík. Digitálny displej možno ovládať prostredníctvom klepania na displej a pohybovými gestami.

Zaujímavou funkciou hodiniek je meranie stresu. Ak hodinky zaznamenajú, že používateľ je v strese, vyzvú ho na krátke dychové cvičenie.

Ak ste fanúšikom športov, potešia vás prednastavené profily cvičenia, vďaka ktorým si môžete cez aplikáciu evidovať spálené kalórie, tep aj ďalšie ukazovatele. Zaujímavosťou je zobrazovanie hodnoty vašej výkonnosti VO2.

Výdrž na jedno nabitie je približne päť dní. Ak sa zaobídete bez digitálneho displeja a notifikácií, analógový displej zvládne na jedno nabitie až 14 dní.

Apple Watch S3 38mm

V našom výbere určite nemôžu chýbať hodinky Apple Watch. Spoločnosť Apple kladie dôraz na precíznosť spracovania a použité materiály, čo sa prejavuje aj vyššou cenou. Výnimkou nie sú ani hodinky Apple Watch S3 38mm.

Vďaka silikónovému náramku sú príjemné na dotyk a dobre sedia na zápästí. Notifikačné centrum na zápästí zabezpečí, že vám neunikne ani jedna dôležitá notifikácia. V prípade, že potrebujete na správu alebo SMS odpovedať hneď, môžete hodinkám odpoveď nadiktovať – slovenčinu zvládajú bez väčších zaváhaní.

Apple Watch S3 sú priam stvorené na športové aktivity. Nájdete v nich množstvo profilov na cvičenie vrátane plávania, keďže hodinky sú vodotesné do hĺbky 50 m.

Vynikajúcou vlastnosťou je integrácia Apple Music. S hodinkami môžete spárovať Bluetooth slúchadlá a počúvať hudbu priamo cez ne. Vzhľadom na zabudované GPS už nebudete na behanie potrebovať váš smartfón, hodinky sa o všetko sa postarajú. Výdrž batérie pri bežnom používaní je dva dni.

Oslovili vás niektoré hodinky z nášho výberu? V O2 ich môžete mať k akémukoľvek O2 Paušálu na začiatok od 2 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac