6 svetových turistických atrakcií, ktoré majú dvojičky na Slovensku

Svet je plný úžasných miest, pamiatok a zaujímavostí. Rôzne svetové unikáty majú svoje dvojičky aj u nás na Slovensku.

Pripravili sme pre vás výber zaujímavých miest, ktorých dvojičky nájdete v našich končinách. Čo takto navštíviť počas leta niektorý originál aj jeho slovenskú dvojičku? Nie všetky sú vzdialené tisícky kilometrov.

Saumur – Bratislava

Saumur je malé, pokojné mesto na západe Francúzska, ktorého počet obyvateľov nepresahuje 40-tisíc. Je teda presným opakom dynamicky sa rozvíjajúcej Bratislavy s viac ako pól miliónom obyvateľov. Napriek tomu majú tieto mestá veľmi podobnú štruktúru a z niektorých uhlov objektívu vyzerajú takmer rovnako.

Ak si predstavíte fotografiu Bratislavského hradu z druhej strany Dunaja, máte v podstate dvojičku mesta Saumur. V tomto francúzskom mestečku sa pri nábreží nachádza zámok Château de Saumur, ktorý sa na Bratislavský hrad celkom podobá.

Foto: Saumur, Martin Falbisoner, Wikimedia CC

Rio de Janeiro – Klin

Malá dedinka na Orave sa môže pýšiť sochou Ježiša Krista, ktorá sa týči na malom kopčeku Grapa. Socha je vysoká 9,5 m, vytvoril ju miestny remeselnícky majster a je v poradí treťou kópiou svetoznámej Sochy Ježiša Krista na svete. Podľa jej tvorcu má socha ochraňovať Oravu a tiež prilákať turistov do tohto malebného kúta Slovenska.

Originálne dielo sa nachádza v brazílskom meste Rio de Janeiro, kde ho ročne navštívia milióny turistov. Pôvodná socha je vysoká viac ako 30 m a váži 1 145 t, čo je oproti 23 t, ktoré váži socha na Orave, poriadny rozdiel.

Foto: Rio de Janeiro, Artyominc, Wikimedia CC, Klin, Pepo13, Wikimedia CC

Nový Zéland – Modrová

Neďaleko obce Modrová vás prekvapí dopravná značka. Tá vám oznámi, že ste vstúpili na územie Nového Zélandu. A hoci sa nenachádzate na skutočnom Novom Zélande, jeho dvojička na farme v Modrovej vás určite nesklame. Okrem Nového Zélandu tu nájdete aj Austráliu a množstvo zvierat, ktoré sa v týchto krajinách chovajú, od oviec a škótskeho dobytku až po klokany a emu.

Spoznáte aj zvyky a príbytky pôvodných obyvateľov Maurov aj údolie Hobitov, ktoré je inšpirované legendárnym filmom Pán prsteňov, ktorý sa natáčal práve na Novom Zélande.

Foto: Nový Zéland, Rob Chandler (Rob & Jules), Wikimedia CC, Modrová, Michal Jakubský, Wikimedia CC

New York – Pezinok

Svetová metropola a slovenské mestečko majú spoločnú jednu zaujímavú vec. V oboch mestách stojí Socha slobody. Rozdiel je najmä vo výške. Kým tá pôvodná v New Yorku siaha až do výšky 93 m, jej menšia dvojička v Pezinku nemá viac ako 5 m.

Newyorská Socha slobody patrí k najnavštevovanejším miestam na svete. Tá v centre Pezinku je zase podľa slov miestnych obyvateľov využívaná hlavne ako orientačný bod. Veď uznajte sami, ako dobre znie táto veta: „Stretneme sa pri Soche slobody, môže byť?“

Foto: New York, William Warby, Wikimedia CC, Pezinok, milan.tobik, Flickr

Amesbury – Holíč

Mesto Amesbury vám pravdepodobne nič nehovorí, no monument Stonehenge je už známejší pojem. Svetoznáma kamenná stavba sa nachádza neďaleko tohto anglického mestečka. Pochádza z doby kamennej a predstavuje najstaršie slnečné hodiny na svete. Ak práve nemáte cestu do Británie, možno vám budú stačiť aj menhiry (praveké kamenné piliere), ktoré sa nachádzajú v Holíči.

Podobne ako v Anglicku aj v Holíči sú kamene symbolicky rozostavané do tvaru slnečných hodín a môžeme na nich vidieť rôzne vysekané symboly či nájsť v ich tvaroch podobnosť s ľuďmi a zvieratami.

Foto: Amesbury, Wigulf, Wikimedia CC, Holíč, Doronenko, Wikipedia

Dolná Morava – Bojnice

Oproti predošlým bodom sú tieto dvojičky od seba najbližšie. Ide o momentálne azda najnavštevovanejšiu slovenskú atrakciu, novootvorenú vyhliadkovú vežu v Bojniciach, ktorá sa týči až do výšky 30 m a láka tisíce turistov zo Slovenska a okolitých krajín.

Vyhliadková veža v Bojniciach je dvojičkou staršej a väčšej veže s názvom Stezka v oblacích. Tá sa nachádza v areáli horského rezortu Dolní Morava a jej vysoká je takmer 60 m. Pri dobrých poveternostných podmienkach unesie táto veža až 4-tisíc návštevníkov.

Foto: Dolná Morava, Petr Štefek, Wikimedia CC, Bojnice, codnes.sk

Poznáte aj vy podobné miesta na Slovensku? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Zaujal vás náš výber a radi by ste navštívili jednotlivé miesta? Pri spoznávaní Slovenska a zdielaní svojich zážitkov sa môžete spoľahnúť na 4G sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už  viac ako 96 % obyvateľov Slovenska.

Ak plánujete výlet za hranice, využite O2 Cestovnú poistku, prvé inteligentné cestovné poistenie, ktoré sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice.

banner, O2 Cestovna poistka, O2

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

CEO O2 Slovakia Peter Gažík: Nechcem, aby technológie oberali moje deti o iné skúsenosti

Technológie výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia naše životy. Peter Gažík, generálny riaditeľ O2, prezradil, ako ich vníma on.

Ako budovať u detí vzťah k technológiám tak, aby sa nestali stredobodom ich života, ako si zorganizovať svoj pracovný čas tak, aby sme si zachovali pocit vnútornej slobody a ako by sa mala správať spoločensky zodpovedná firma? S generálnym riaditeľom O2 Petrom Gažíkom sa porozprávala Slávka Kubíková, ktorá na jeseň tohto roka vydáva svoju druhú knižku o tom, ako by sa mali deti aj dospelí popasovať s technológiami.

O deťoch, technológiách a výchove

Vo svojej knižke Krotitelia dispejov sa venujem rizikám, ktoré prinášajú technológie najmä vo vzťahu k deťom. Ty si rodič dvoch chlapcov, vnímaš riziko, ktoré so sebou technológie prinášajú?

Samozrejme, tomuto riziku sa nedá uniknúť. Otázkou je, akým spôsobom sa k nemu staviame a ako manažujeme vzťah detí k technológiám. Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.

Som presvečený, že svet technológií deti určitým spôsobom posúva dopredu, prispieva k lepšej výučbe, k dostupnosti informácií, s ktorými sa dá okamžite ďalej pracovať. Je to úžasné zjednodušenie, vďaka ktorému sa človek posúva ďalej. Ide však o to, aby sme nepodľahli tomu, čo technológie prinášajú.

Naproti tomu aj naozaj malé deti majú v súčasnosti prístup k technológiám. Tvoji synovia majú 6 a 9 rokov. Ako to funguje u vás v rodine?

Riadime sa heslom „menej je viac“. Technológie do ich života vnášame postupne a s jasnými pravidlami, aby boli schopní vnímať, čo vďaka nim môžu získať, ale nemali veľa príležitostí, aby im technológie niečo vzali. Nebojím sa, že by technológie narušili ich vývoj. Ako rodičovi by mi však bolo ľúto, ak by ma deti počas pekného dňa začali presviedčať, že sa chcú hrať doma na mobile.

Nechcem, aby ich technológie oberali o iné skúsenosti a iný pohľad na svet, ktorým som si prešiel aj ja. Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.

V praxi to funguje aj tak, že tvoj starší syn dostal telefón medzi poslednými v triede a do školy ho takmer vôbec nenosí.

Áno, technológiám sa nedá úplne ubrániť, v istom momente je ich nástup nezvrátiteľný, preto má aj on telefón. Faktom je, že ho naozaj dostal medzi poslednými. Musím však priznať, že odmietam, aby telefón využíval na pasívnu konzumáciu obsahu. Súhlasím však s tým, že ho používa na elektronickú komunikáciu v prípade, ak sa chce spojiť so svojím kamarátom a dohodnúť si s ním program.

„Technológie dospelým aj deťom mnohé veci uľahčujú, sú dobrý sluha, ale zlý pán.“

Ako v praxi riešiš to, aby si na mobile bezbreho nepúšťal nevhodný obsah?

Jeho výchova je postavená na tom, že pravidlá sa dodržiavajú. Naše pravidlo je, že mobil má k dispozícii primárne na telefonovanie, nie na bezcieľne pozeranie obsahu. V telefóne má predplatenú kartu od O2 s určitým objemom dát, keď si ich minie, tak mu ich jednoducho neobnovím.

Technológie možno už v detskom veku využívať aktívne, tvoj syn sa napríklad učí programovať. Ako vznikol tento nápad?

Nechceme ho ochudobňovať, preto sme sa rozhodli, že mu nájdeme iný spôsob, ako bude mať z pohľadu kvantity prístup k technológiám, ako aj hrám, a zároveň to bude prospešné a zmysluplné.

Navštevuje voľnočasový krúžok Gamecraft, v rámci ktorého sa deti učia programovať hry. Spĺňa to teda ten cieľ, že má prístup k technológiám, niečo sa učí a vo finále ho to niekam posúva. Ako výsledok celoročného snaženia priniesol svoju vlastnú hru. Mal som radosť, keď mi ukazoval, ako ju hrá. Bolo to zaslúžené, pretože sa na tom aktívne spolupodieľal, niečo vytvoril a nebol len pasívny konzument.

O vplyve technológií a organizovaní času

A čo ty a technológie? Neovplyvňuje ťa negatívne to množstvo digitálnych informácií, ktorému si vystavovaný?

Nijako zásadne to na sebe nepociťujem. Je len na nás a v prípade detí na rodičoch, aby sme si ustrážili ten svet okolo nás. Často som však konfrontovaný s otázkami, ako si organizujem pracovný čas. Vždy hovorím, že je to o vnútornej slobode, ktorú si človek sám vytvorí, keď si určí priority.

Považujem sa za bežného konzumenta technológií, nie som žiaden geek. Sledujem základné trendy a smer, akým sa uberajú, ale nemám predispozíciu riešiť prostredníctvom technológií viac, než je nevyhnutné. Som nastavený tak, aby som s ľuďmi v ideálnom prípade komunikoval osobne.

Hovoríš o pocite vnútornej slobody, znie to pekne, ako to však docieliš?

Väčšinu dňa mám v telefóne vypnuté zvonenie a z času na čas sa pozriem na obrazovku, aby som zistil, čo sa deje. Mám vypnuté aj push notifikácie, takže nemám potrebu riešiť veci hneď, keď mi niekto napíše. Ak by sa dialo niečo urgentné, tak by kontaktovali moju asistentku alebo by sa daná informácia ku mne dostala iným spôsobom.

Nedá sa to inak, než eliminovať nával informácií cez nejaké bariéry.

Predpokladám, že máš presne vyhradené časy, kedy si pozeráš e-maily.

Sčasti áno, keďže v podstate celý môj pracovný deň väčšinou tvoria rôzne stretnutia, často aj so širším osadenstvom, a nie vždy je potrebná moja 100 % pozornosť, občas si časť stretnutia dokážem „ukradnúť“ aj pre seba. Vtedy sa pozriem, kto sa ma snažil kontaktovať.

Písomnú komunikáciu však v zásade riešim večer, keď prídem domov. Vždy sa sám seba pýtam, či môj e-mail danú vec posunie, či mení alebo nemení danú situáciu. Podľa tohto kľúča človek zistí, že gro vecí môže počkať aj do druhého dňa a nie je nevyhnutné prepadnúť pocitu, že všetku prijatú poštu treba riešiť hneď.

Práci sa teda venuješ aj doma. Máš striktne oddelený čas na rodinu a čas na prácu?

Prácu riešim, až keď deti zaspia. Už keď boli malé, nastavili sme si to s manželkou tak, že chodia spávať medzi ôsmou a pol deviatou, aby sme mali aj nejaký čas pre seba. Negatívom potom je, že deti vstávajú so železnou pravidelnosťou o šiestej vrátane víkendu.

„Chcem, aby bol život mojich detí pestrejší, aby nesedeli v kúte a nezačínali a nekončili deň s mobilom v ruke.“

O zodpovednom podnikaní

O2 je firma, ktorá predáva smartfóny a dáta, čo so sebou prináša aj určitú zodpovednosť. Ako by sa mala správať zodpovedná firma?

Musím povedať, že pre mňa v istom smere niečo ako firma neexistuje. Termín firma sa používa na označenie spoločenstva ľudí, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s nejakým cieľom, ale firmu ako takú vytvárajú až konkrétni zamestnanci so svojimi predstavami a hodnotami. Pevne verím, že podobnú reflexiu ako ja zažíva každý zamestnanec.

Nie je to o tom, že by sa niekto abstraktne v mene firmy rozhodol, že toto je správne. Ak to má byť uveriteľné z pohľadu CSR aktivít (Corporate social responsibility – spoločenská zodpovednosť firiem, pozn. red.), malo by to vychádzať z vnútra firmy, inak to nedáva zmysel.

Firmy by síce mali produkovať zisk, ale nemali by zneužívať svoje postavenie a ubližovať zákazníkom, čo nie vždy platí. Ako sa na toto pozeráš ty?

Z dlhodobého hľadiska je pre každú firmu dôležité, aby sa nesnažila len prvoplánovo predávať svoje produkty a služby, ale zároveň si so zákazníkmi vytvoriť udržateľný vzťah, ktorý je založený na dôvere, transparentnosti a férovosti.

K tomu logicky patrí to, že O2 sa snaží svojim zákazníkom poskytovať určitú podporu a zároveň ich edukovať, ako technológie využívať zmysluplne.

Zažívame digitálnu revolúciu, máme prístup k množstvu informácií, ešte však nie sú vybudované systémy na reguláciu rizík, ktoré technológie prinášajú. Ako by sa mali nastaviť?

Vidím dva základné prístupy. V rámci prvého prístupu majú firmy niekde vo svojej DNA zakódované, že tieto veci robia ako súčasť svojho biznisu, resp. boli už na začiatku ich podnikateľského zámeru. Napríklad my v O2 chceme byť transparentní a féroví, chceme meniť to, ako ľudia vnímajú operátorov.

„Ako mobilný operátor cítime zodpovednosť nasmerovať deti správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu.“

Druhý prístup je vecou prežitia. Aj firmy, ktoré nemajú tieto veci zvnútornené, sa k zodpovednosti postupne prepracujú, lebo si uvedomia, že sa z toho stane biznisová nevyhnutnosť. Takouto témou je dnes ekológia.

Automobilky niekedy neriešili emisie, čo sa však mení, niektoré firmy na tom už istým spôsobom postavili svoj biznis, napríklad Tesla. Postupne však vidíme, že sa k tomu prepracúvajú aj tradičné automobilky, lebo to začínajú vnímať ako nevyhnutnosť.

O2 teda podľa teba patrí do tej prvej kategórie. Ako sa tá zodpovednosť prejavuje v praxi?

Najlepšie sa to prejavuje vtedy, keď o tom nemusíme hovoriť a deje sa to prirodzene. Pre mňa je to najmä o tom, akým spôsobom spolu fungujeme, akým spôsobom sa nastavuje zrkadlo toho, čo je vo firme správne alebo nie.

Raz som počul pekný citát: Firemná kultúra je definovaná tým, čo generálny riaditeľ toleruje. Ale nie je to len o tom. Svojím spôsobom je každý vo firme tak trochu CEO a všetci nastavujeme pravidlá fungovania.

V rámci O2 máme veľa pekných príkladov, prostredníctvom ktorých sa snažíme postaviť za správne veci. Veríme, že sloboda je dôležitá hodnota, preto podporujeme odkaz 17. novembra. Ako mobilný operátor kladieme dôraz na to, aby mali ľudia technológie pod kontrolou. Na jar tohto roka sme spustili iniciatívu Dátuj zodpovedne, v rámci ktorej upozorňujeme na nebezpečenstvo používania mobilu za volantom, čo v súčasnosti predstavuje naozaj veľký problém.

Zároveň si plne uvedomujeme, že pre dnešné deti je mobilný telefón veľkým lákadlom, cítime zodpovednosť nasmerovať ich správnym smerom a svojím podielom prispieť k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu. Preto sme spolu s Matejom Tóthom rozbehli O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, prostredníctvom ktorej sa snažíme priviesť deti k pohybu a poskytnúť im zmysluplnú alternatívu trávenia voľného času.

Jednou z tých aktivít, resp, iniciatív, je aj podpora vydania knižky Krotitelia displejov. Prečo ste tak urobili?

Záleží nám na tom, aby sme ako firma menili naše okolie a našu spoločnosť k lepšiemu. Podpora knihy, ktorá vysvetľuje, aké vážne riziká so sebou digitálne technológie prinášajú, a zároveň šíri osvetu, akým spôsobom budovať vzťah detí k technológiám tak, aby pred displejmi netrávili všetok svoj voľný čas, je pre nás prirodzeným pokračovaním našich doterajších aktivít.

Zaujala vás táto téma a radi by ste sa o budovaní vzťahu detí k technológiám dozvedeli viac? V Sóde sme si pre vás pripravili súťaž o 3 knižky Slávky Kubíkovej Krotitelia displejov. Súťažný formulár a kompletné pravidlá súťaže nájdete na tomto mieste. 

Ak sa na vás neusmeje šťastie, môžete knižku Krotitelia displejov získať vďaka O2 Extra výhodám za zvýhodnenú cenu.

Peter Gažík

Študoval lingvistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na London School of Economics. V rokoch 2011 až 2014 pôsobil v O2 na pozícii Public Affairs Director a následne s O2 spolupracoval ako konzultant v oblasti regulácie a zodpovedal za vzťahy s partnerskými aj štátnymi inštitúciami, ako aj regulátorom. Od júna 2015 je generálnym riaditeľom spoločnosti.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Ušetrite pri nákupe nového Samsungu. Opäť máte šancu vymeniť starý za nový

Čítaj viac

Čo všetko ovláda umelá inteligencia vo vašom smartfóne?

Čítaj viac