7 unikátnych železníc, po ktorých vás odvezie historický vláčik

Prevezte sa vláčikom po jednej z raritných historických železníc. Sú roztrúsené po celom Slovensku, od Nitry cez Oravu až po Košice.

Na Slovensku sa môžete zviezť po historických železniciach, ktoré sú svetovými technickými unikátmi, napríklad po úzkorozchodnej úvraťovej železnici či po jedinečnej ozubnicovej železnici. Zážitok sľubuje aj fáranie do podzemia banským vláčikom či jazda, počas ktorej vám cestovný lístok štiknú deti. Nostalgickú jazdu historickými vláčikmi si užije celá rodina.

Podeľte sa o svoje zážitky z jázd historickými vláčikmi vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Detská železnica v Košiciach

Na prevádzke tejto železnice sa podieľajú deti pod dohľadom dospelých. Bola prvou detskou železnicou v Československu a ako jediná sa zachovala. Dodnes si plní svoju úlohu a vychováva nadšených mladých železničiarov.

Foto: detskazeleznica.sk

Po detskej železnici pravidelne premáva vláčik od apríla do októbra. Počas sezóny je tu množstvo veselých podujatí. Železnica vedie cez lesopark a v jej cieli nájdete ihrisko a indiánske mestečko.

Poľná železnica v Nitre

Poľnými železnicami sa kedysi zvážala cukrová repa do cukrovarov. Zároveň boli jedinou cestou, ako sa domáci mohli dostať cez blatisté polia do práce a do školy. Keď sa postavili cesty, poľné železnice stratili svoj význam.

Dnes nájdete rekonštrukciu poľnej železnice v Nitre. Premávku v Skanzene Slovenského poľnohospodárskeho múzea a do areálu Agrokomplexu zabezpečujú historické rušne a pôvodné vagóny. Železnica je v prevádzke počas ohlásených podujatí a na objednávku.

Lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Väčšina starých lesných železníc zanikla a dnes už len kde-tu nájdeme v horách pozostatky koľají. Keď boli lesné železnice na vrchole rozvoja, mali sme na Slovensku až 1 200 km tratí. Vďaka nadšencom sa v súčasnosti môžete previezť historickým vláčikom po štyroch tratiach, jedna z nich je aj vo Vychylovke.

Foto: kysuckemuzeum.sk

Aby mohol vlak prekonať náročný lesný terén, koľajnice sú blízko pri sebe. V najstrmších kopcoch na Kysuciach však nestačil ani úzky rozchod. Konštruktéri museli vziať rozum do hrsti a prísť s unikátnymi technickými riešeniami.

Kopec, na ktorý vedie trať vo Vychylovke, je taký strmý, že tu už nestačia zákruty. Vlak preto musí meniť smer v tzv. úvratiach vyjde na koniec trate, odtiaľ zacúva na druhú koľaj a pospiatky po nej pokračuje ďalej hore. Železničná trať vo Vychylovke zostala jedinou svojho druhu v celej Európe. Vo svete sa môžete na podobnej odviezť už len v Južnej Amerike, v Indii a v Japonsku. Železnica prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny. V prevádzke je od mája do októbra.

Oravská lesná železnica

Foto: oravskemuzeum.sk

Trojkilometrová trať patrí medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie Oravy. Z údolnej stanice Tanečník neďaleko Oravskej Lesnej vás vláčiky vyvezú na sedlo Beskyd, kde môžete vystúpiť na vyhliadkovú vežu, vychutnať si panorámu a obzrieť si goralskú drevenicu. Oravská lesná železnica je v premávke celoročne.

Čiernohronská lesná železnica

Foto: chz.sk

Čiernohronská železnica je jednou z najväčších turistických atrakcií Horehronia. Úzkorozchodné mašinky ťahajú drevené vagóniky malebným prostredím údolia Čierneho Hrona. Súpravy sa brzdia ručne, ako to bolo kedysi na lesných železniciach bežné. Trať vedie aj cez lesnícky skanzen s expozíciami, ktoré zaujmú aj deti. Na stanici Čierny Balog je navyše malé múzeum lesných železníc. Vonku pri nástupištiach nájdete aj modelovú železničku, ktorú si môžu deti samy spúšťať. Železnica je v premávke od mája do septembra.

Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora

Keď klesajú ťažké, naložené vagóny po strmých koľajach, môžu sa im podšmyknúť kolesá. Železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory preto využíva zlepšovák v strede medzi koľajami vedie ozubený hrebeň. Doň zapadne ozubené koleso, umiestnené medzi kolesami vlaku. Vlak tak môže bezpečne brzdiť.

Foto: Paranoid/Wikimedia

Ozubnicová železničná trať sa nachádza kúsok od Brezna. Zachovala sa aj napriek tomu, že pôvodne zásobovala hute a časom sa stala nepotrebnou. Nadšenci k nej dokúpili parný rušeň zo zrušenej rumunskej ozubnicovej trate a udržiavajú ho v prevádzke. Vlak jazdí len niekoľko dní v roku a lístky si treba rezervovať vopred.

Banský vláčik v hornonitrianskej bani Cigeľ

V Hornonitrianskom banskom skanzene môžete zažiť cestu, ktorou baníci každodenne fárali do útrob zeme za prácou. Prehliadka hnedouhoľnej bane Cigeľ sa začína dvojkilometrovou jazdou banským vláčikom v úplnej tme sa v stiesnených vagónikoch zveziete do podzemia.

Keď sa dopravíte na miesto, nasleduje zážitková pešia prehliadka so sprievodcom. V bani majú aj raritu závesnú lokomotívu, ktorá sa pohybuje po drážke, upevnenej v strope bane. Vstup do skanzenu je celoročne, no treba sa vopred objednať.

Aby ste sa o zážitky z jázd historickými vláčikmi mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento školský rok v nej prebiehala aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Začiatkom júna sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do súťaže a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste minulý rok s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, milý rok ste získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok 2018/2019 zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia školy aj tento rok. Aký prínos má Akadémia pre deti, resp. pre školu ako takú? Zasúťažili by ste si o ňu znovu?

Určite, prínos je evidentný a to nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac