7 unikátnych železníc, po ktorých vás odvezie historický vláčik

Prevezte sa vláčikom po jednej z raritných historických železníc. Sú roztrúsené po celom Slovensku, od Nitry cez Oravu až po Košice.

Na Slovensku sa môžete zviezť po historických železniciach, ktoré sú svetovými technickými unikátmi, napríklad po úzkorozchodnej úvraťovej železnici či po jedinečnej ozubnicovej železnici. Zážitok sľubuje aj fáranie do podzemia banským vláčikom či jazda, počas ktorej vám cestovný lístok štiknú deti. Nostalgickú jazdu historickými vláčikmi si užije celá rodina.

Podeľte sa o svoje zážitky z jázd historickými vláčikmi vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Detská železnica v Košiciach

Na prevádzke tejto železnice sa podieľajú deti pod dohľadom dospelých. Bola prvou detskou železnicou v Československu a ako jediná sa zachovala. Dodnes si plní svoju úlohu a vychováva nadšených mladých železničiarov.

Foto: detskazeleznica.sk

Po detskej železnici pravidelne premáva vláčik od apríla do októbra. Počas sezóny je tu množstvo veselých podujatí. Železnica vedie cez lesopark a v jej cieli nájdete ihrisko a indiánske mestečko.

Poľná železnica v Nitre

Poľnými železnicami sa kedysi zvážala cukrová repa do cukrovarov. Zároveň boli jedinou cestou, ako sa domáci mohli dostať cez blatisté polia do práce a do školy. Keď sa postavili cesty, poľné železnice stratili svoj význam.

Dnes nájdete rekonštrukciu poľnej železnice v Nitre. Premávku v Skanzene Slovenského poľnohospodárskeho múzea a do areálu Agrokomplexu zabezpečujú historické rušne a pôvodné vagóny. Železnica je v prevádzke počas ohlásených podujatí a na objednávku.

Lesná úvraťová železnica vo Vychylovke

Väčšina starých lesných železníc zanikla a dnes už len kde-tu nájdeme v horách pozostatky koľají. Keď boli lesné železnice na vrchole rozvoja, mali sme na Slovensku až 1 200 km tratí. Vďaka nadšencom sa v súčasnosti môžete previezť historickým vláčikom po štyroch tratiach, jedna z nich je aj vo Vychylovke.

Foto: kysuckemuzeum.sk

Aby mohol vlak prekonať náročný lesný terén, koľajnice sú blízko pri sebe. V najstrmších kopcoch na Kysuciach však nestačil ani úzky rozchod. Konštruktéri museli vziať rozum do hrsti a prísť s unikátnymi technickými riešeniami.

Kopec, na ktorý vedie trať vo Vychylovke, je taký strmý, že tu už nestačia zákruty. Vlak preto musí meniť smer v tzv. úvratiach vyjde na koniec trate, odtiaľ zacúva na druhú koľaj a pospiatky po nej pokračuje ďalej hore. Železničná trať vo Vychylovke zostala jedinou svojho druhu v celej Európe. Vo svete sa môžete na podobnej odviezť už len v Južnej Amerike, v Indii a v Japonsku. Železnica prechádza cez areál Múzea kysuckej dediny. V prevádzke je od mája do októbra.

Oravská lesná železnica

Foto: oravskemuzeum.sk

Trojkilometrová trať patrí medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie Oravy. Z údolnej stanice Tanečník neďaleko Oravskej Lesnej vás vláčiky vyvezú na sedlo Beskyd, kde môžete vystúpiť na vyhliadkovú vežu, vychutnať si panorámu a obzrieť si goralskú drevenicu. Oravská lesná železnica je v premávke celoročne.

Čiernohronská lesná železnica

Foto: chz.sk

Čiernohronská železnica je jednou z najväčších turistických atrakcií Horehronia. Úzkorozchodné mašinky ťahajú drevené vagóniky malebným prostredím údolia Čierneho Hrona. Súpravy sa brzdia ručne, ako to bolo kedysi na lesných železniciach bežné. Trať vedie aj cez lesnícky skanzen s expozíciami, ktoré zaujmú aj deti. Na stanici Čierny Balog je navyše malé múzeum lesných železníc. Vonku pri nástupištiach nájdete aj modelovú železničku, ktorú si môžu deti samy spúšťať. Železnica je v premávke od mája do septembra.

Ozubnicová železnica Tisovec – Pohronská Polhora

Keď klesajú ťažké, naložené vagóny po strmých koľajach, môžu sa im podšmyknúť kolesá. Železnica z Tisovca do Pohronskej Polhory preto využíva zlepšovák v strede medzi koľajami vedie ozubený hrebeň. Doň zapadne ozubené koleso, umiestnené medzi kolesami vlaku. Vlak tak môže bezpečne brzdiť.

Foto: Paranoid/Wikimedia

Ozubnicová železničná trať sa nachádza kúsok od Brezna. Zachovala sa aj napriek tomu, že pôvodne zásobovala hute a časom sa stala nepotrebnou. Nadšenci k nej dokúpili parný rušeň zo zrušenej rumunskej ozubnicovej trate a udržiavajú ho v prevádzke. Vlak jazdí len niekoľko dní v roku a lístky si treba rezervovať vopred.

Banský vláčik v hornonitrianskej bani Cigeľ

V Hornonitrianskom banskom skanzene môžete zažiť cestu, ktorou baníci každodenne fárali do útrob zeme za prácou. Prehliadka hnedouhoľnej bane Cigeľ sa začína dvojkilometrovou jazdou banským vláčikom v úplnej tme sa v stiesnených vagónikoch zveziete do podzemia.

Keď sa dopravíte na miesto, nasleduje zážitková pešia prehliadka so sprievodcom. V bani majú aj raritu závesnú lokomotívu, ktorá sa pohybuje po drážke, upevnenej v strope bane. Vstup do skanzenu je celoročne, no treba sa vopred objednať.

Aby ste sa o zážitky z jázd historickými vláčikmi mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac