Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Botanické záhrady a arboréta, ktoré sú krásne aj na jeseň

Poprechádzajte sa nádhernou jesennou prírodou v arborétach a botanických záhradách, načerpajte energiu a oddýchnite si.

Autor Dagmar Vinterová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum

Na Slovensku máme viacero miest, kde sa pestujú rastliny na výskum či výučbu a zároveň sú prístupné verejnosti. Na jeseň sú botanické záhrady obzvlášť krásne, listy žiaria farbami a na mnohých rastlinách dozrievajú zaujímavé plody.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev botanických záhrad po celom Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Arborétum Mlyňany

Arborétum Mlyňany bolo založené už pred 120 rokmi. Nájdete tu dreviny úctyhodného veku a čarovnú dobovú architektúru. Arborétum je vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied a je prístupné aj verejnosti. Návštevníci sa okrem pôvodného Ambrózyho parku môžu prejsť aj po ploche so severoamerickou dendroflórou, ako aj po východoázijskej, kórejskej či slovenskej ploche.

Otváracie hodiny: do 25. októbra od 7.00 h (cez víkend od 8.00 h) do 18.00 h, potom do 31. marca od 8.00 h do 17.00 h.

Základné vstupné: 3,50 €

Arborétum Borová hora vo Zvolene

Arborétum Borová hora Technickej univerzity vo Zvolene sa špecializuje na pôvodné slovenské druhy drevín. Nachádza sa tu najväčšia zbierka ruží u nás, zameraná na tie, ktoré boli historicky šľachtené na území Českej republiky a Slovenska. Tiež tu nájdete úctyhodnú zbierku 1 500 jedincov kaktusov a sukulentov najmä z Mexika, zo Severnej a z Južnej Ameriky.

Otváracie hodiny: S návštevou arboréta určite neváhajte, tento rok je otvorené už len do 31. októbra, počas pracovných dní od 7.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 2 €

Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave

Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave bola prvou takoutou záhradou v našich končinách. Je nádherná v každom ročnom období, obzvlášť na jar, keď je plná kvetov, a na jeseň, keď sa sfarbia listy stromov. Vyhrievané skleníky s teplomilnými rastlinami poskytujú útočisko aj v sychravom počasí.

Otváracie hodiny: S návštevou bratislavskej botanickej záhrady neváhajte, tento rok je otvorená už len do 31. októbra, každý deň od 9.00 h do 18.00 h.

Základné vstupné: 3 €

Botanická záhrada v Košiciach

Najrozľahlejšia botanická záhrada na Slovensku patrí pod Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a pýši sa najväčšou zbierkou kaktusov a sukulentov u nás. Okrem toho návštevníkov určite poteší aj pestrá zbierka hmyzožravých rastlín, nádherných orchideí či ďalších tropických rastlín v priestrannom vysokom skleníku.

Otváracie hodiny: od 1. októbra od 9.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 3 €

Botanická záhrada v Nitre

Popri pestrej flóre z celého sveta sú v nitrianskej botanickej záhrade pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite bohato zastúpené aj úžitkové rastliny. Vzácna je najmä zbierka odrôd jabloní a starých oblastných odrôd ovocných drevín. V záhrade nájdete aj vivárium s tropickými živočíchmi. Deti poteší minizoo, v ktorej nájdete kozy kamerunské, muflóny, daniele a niekoľko druhov vtákov.

Otváracie hodiny: od 1. októbra od 8.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 2 €

Botanická záhrada v Banskej Štiavnici

Botanická záhrada sa rozprestiera v kopcovitom teréne v areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie. Založená bola po otvorení štúdia lesníctva. Medzi 220 druhmi domácich a cudzokrajných drevín nájdete aj majestátne mamutie sekvojovce či libanonské cédre.

Foto: Magdaléna Tomalová

Otváracie hodiny: od 16. septembra v pracovných dôch od 8.00 h do 18.00 h.

Areál je prístupný bez vstupného.

Podeľte sa o svoje zážitky z potuliek po slovenských arborétach a botanických záhradách vďaka rýchlemu a spoľahlivému mobilnému internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mohlo by vás zaujímať

O týchto 10 miestach mnoho ľudí ani len netuší. Vezmeme vás do pokojných zákutí Slovenska

Romantiku nerobia dekorácie, ale atmosféra. Vybrali sme 10 netradičných miest, kde sa dá spomaliť a možno aj zamilovať

Kam sa ísť prejsť počas chladných dní? Týchto 10 miest na Slovensku má unikátnu atmosféru, aj keď je slnko za mrakmi

Viete, že zo Slovenska pochádzal najdlhšie slúžiaci vojak na svete? Týchto 10 nenápadných miest v sebe ukrýva skutočne prekvapivé príbehy

Niektoré z najzaujímavejších lokalít našej krajiny zostávajú pre väčšinu ľudí stále neobjavené.

Autor David Slovák

Foto David Slovák

Dátum

Turistická mapa Slovenska väčšinu návštevníkov láka na skvosty ako Čachtický hrad Alžbety Báthoryovej či Studňu lásky v Trenčíne. A hoci tieto lokality stoja za pozornosť, tentoraz vás vezmeme na 10 miest, ktoré často nie sú v hľadáčiku cestovateľov, no pre svoje nevšedné príbehy by sa doň určite mali dostať.

Maldivy čakajú na vás. Zapojte sa do súťaže s Pelikánom a vyhrajte dovolenku pre dve osoby v hodnote až 5 000 €. Stačí otvoriť O2 Aplikáciu, ísť do O2 Prekvapenia, zapojiť sa a ste v hre.

1. Poluvsie – rodná obec muža, ktorý pomohol zmeniť dejiny

Keď sa povie atentát na Reinharda Heydricha, väčšina ľudí si predstaví Prahu a operáciu Anthropoid. Málokto však vie, že Jozef Gabčík, jeden z jej hlavných aktérov, pochádzal z malej obce Poluvsie pri Rajeckých Tepliciach. 

Práve tam sa začal príbeh muža, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností československého odboja počas druhej svetovej vojny. V obci dnes nájdete jeho rodný dom a oproti nemu aj pamätník, ktorý pripomína jeho odvahu. Aj z malej dediny môže vzísť človek, ktorý doslova zmení chod dejín.

2. Mojtín – rodisko vojaka, ktorý slúžil neuveriteľných 81 rokov

Ďalšie miesto je takisto spojené s významnou vojenskou osobnosťou, dokonca drží svetový rekord. V obci, ktorá bola kedysi známa najmä lyžiarom a turistom, dnes stojí socha miestneho rodáka Ladislava Škultétyho-Gábriša, ktorý bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete. V uniforme strávil neuveriteľných 81 rokov, zúčastnil sa 22 vojen a 256 bitiek. Vyslúžil si tým prezývku večný vojak. 

O jeho charaktere veľa napovedá aj jeho pamätná veta: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite, prosím, mojim rodákom do pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“

3. Háj – miesto, kde pristál filmový anjel

Len máloktorá socha na Slovensku sa stala takým obľúbeným fotografickým miestom ako anjel nad obcou Háj pri Turni nad Bodvou. Socha na miestnom cintoríne je známa najmä tým, ktorí videli film Za nepriateľskou líniou.

Tento 15-metrový polystyrénový monument tu po nakrúcaní zanechali filmári a o jeho osadenie sa medzi sebou obce doslova sporili. Napokon socha skončila práve v Háji, kde mali tvorcovia počas nakrúcania dielne.

4. Pamätník sviniam – najneobvyklejší pamätník na Slovensku

V Nových Zámkoch stojí možno jeden z najbizarnejších pamätníkov na Slovensku. Spoza brány Galérie Ernesta Zmetáka sa totiž na vás zo stĺpa pozerá niekoľko prasacích hláv. Kedysi stáli v areáli družstva vo Vrábľoch, z ktorého je už len ruina, a samotné dielo sa podarilo zachrániť vďaka Galérii mesta Bratislavy. 

Mnohí domáci hovoria o pamiatke na mor ošípaných, no autor mal vraj oveľa jednoduchšiu myšlienku – dielo oslavuje svine, ktoré padli, aby ľudia mohli spokojne žiť.

5. Gbely – miesto, kde sa začal príbeh slovenskej ropy

Keď sa povie ropa, väčšina ľudí si predstaví Blízky východ alebo vysoké ceny na pumpách. Málokto však vie, že významná kapitola ropného priemyslu sa písala aj na Záhorí. Práve pri Gbeloch sa v roku 1913 podarilo navŕtať prvé významné ložisko čierneho zlata na území dnešného Slovenska. 

Objav spôsobil doslova senzáciu a región sa na istý čas stal centrom ropného priemyslu na našom území. Vrt bol kopaný ručne a teraz už po ropnom boome zostalo len niekoľko spomienok. Príbeh tohto miesta však prekvapivo ukazuje, že aj Slovensko malo svoje vlastné „ropné zlaté časy“.

6. Horné Opatovce – slovenský Černobyľ

Existujú obce, ktoré zanikli vo vojne alebo po prírodnej katastrofe. Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom však postupne zabila priemyselná výroba. Práve tá v okolí spôsobila také znečistenie ovzdušia, že život v obci sa stal prakticky nemožným – vzduch bol plný jedovatých splodín a sneh tu býval čierny, plný popolčeka. 

Obyvatelia sa postupne odsťahovali a dedina zanikla. Teraz na tomto mieste nájdete už len kostol, o ktorý sa starajú poslední pôvodní obyvatelia a ich rodinní príslušníci. Smutný dôkaz toho, že aj na Slovensku môžeme vidieť dôsledky ekologickej katastrofy na vlastné oči.

7. Krompachy – povstanie, ktoré predbehlo svoju dobu

V roku 1921 otriasli Krompachmi nepokoje robotníkov nespokojných s pracovnými a sociálnymi podmienkami. Pre malé prídely múky protesty prerástli do ozbrojeného konfliktu, pri ktorom zomrelo niekoľko ľudí. 

Hoci sa o Krompašskom povstaní dnes hovorí menej ako o iných historických udalostiach, išlo o jednu z prvých väčších sociálnych vzbúr v novovzniknutom Československu. Pamätník tejto udalosti nájdete hneď vedľa železničnej stanice. Príbeh mesta tak pripomína, že dejiny netvoria len králi a generáli, ale aj obyčajní ľudia, ktorí bojovali za lepšie životné podmienky.

8. Drnava – obec, ktorá spojila Budapešť

Malá obec Drnava v Slovenskom krase je dôkazom toho, že aj nenápadné miesto môže zanechať stopu ďaleko za hranicami krajiny. Tunajšie železiarne patrili vo svojej dobe k svetovej špičke a boli v nich vyrobené železné komponenty na stavbu reťazového mosta v Budapešti. 

Ten bol jedným z prvých mostov, ktoré spojili brehy mesta cez Dunaj, a zároveň sa stal symbolom jeho modernizácie. Dnes patrí k najfotografovanejším dominantám Budapešti. Spracovávalo sa tu dokonca aj železo z Anglicka, vďaka čomu sa s týmto miestom spája aj výroba legendárnych červených telefónnych búdok v Anglicku.

9. Slovenské opálové bane – miesto, kde sa vyťažil najväčší opál sveta

V kopcoch pri Červenici neďaleko Prešova sa nachádza lokalita, ktorá bola kedysi známa po celej Európe. Slovenské opálové bane boli po stáročia jediným významným zdrojom drahého kameňa na svete. Práve odtiaľto pochádzal aj jeden z najväčších opálov, aké boli kedy nájdené. Kameň dostal meno Harlekýn a stal sa svetovou senzáciou. 

Baníci tu zostupovali hlboko pod zem v nádeji, že objavia ďalší vzácny drahokam. A hoci neskôr štafetu svetovej veľmoci v ťažbe opálu prebrala Austrália, návštevníci si aj dnes môžu časť podzemia prezrieť a predstaviť si obdobie, keď sa zo slovenských hôr vyvážali drahokamy do cisárskych dvorov celej Európy.

10. Hlboké – miesto, kde vznikala spisovná slovenčina

Malá obec Hlboké pri Senici zohrala v slovenských dejinách oveľa väčšiu úlohu, než by naznačovala jej veľkosť. Na miestnej fare sa stretával Ľudovít Štúr so svojimi spolupracovníkmi a práve tu sa odohrávali diskusie, ktoré viedli ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. 

Budova fary sa tak stala jedným z najvýznamnejších miest slovenského národného obrodenia a dodnes by mala byť povinnou zastávkou nielen pre všetkých maturantov. Iba pár krokov od fary sa nachádza pamätná izba J. M. Hurbana či jeho mohyla.

Maldivy čakajú na vás. Zapojte sa do súťaže s Pelikánom a vyhrajte dovolenku pre dve osoby v hodnote až 5 000 €. Stačí otvoriť O2 Aplikáciu, ísť do O2 Prekvapenia, zapojiť sa a ste v hre.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mohlo by vás zaujímať

O týchto 10 miestach mnoho ľudí ani len netuší. Vezmeme vás do pokojných zákutí Slovenska

Viete, kde je najväčší slovenský znak zo stromov alebo mesto Baťovany? Tento kvíz preverí vaše znalosti o Slovensku trochu inak

Romantiku nerobia dekorácie, ale atmosféra. Vybrali sme 10 netradičných miest, kde sa dá spomaliť a možno aj zamilovať

Sme na to dvaja | O2

© 2015-2026 All rights reserved O2

Zoznam používaných cookies