Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Vzkriesil zabudnutú modrotlač: „Poctivým remeslom sa dá uživiť.“

Prečítajte si rozhovor s mladým majstrom, ktorý dostal vyhynuté tradičné remeslo znova na výslnie.

Modrotlač na Slovensku „vyhynula“ – nebol tu už nikto, kto by ju vyrábal. Našťastie prišiel Matej Rabada. Naštudoval si staré postupy a v oravskej Párnici si otvoril dielňu, kde oživil tradície. Už šesť rokov vyrába poctivú, v indigu farbenú modrotlač. Spolu s manželkou Veronikou navrhujú a predávajú vlastné kolekcie oblečenia a doplnkov.

V našom rozhovore sa dozviete, ako vďaka Matejovi zabudnuté remeslo znovu ožilo.

Objavujte výnimočné slovenské tradície vďaka rýchlej 4g sieti od O2. Viac informácií

Ako sa začal váš príbeh s modrotlačou?

Študoval som na Katedre textilu na VŠVU. Venoval som sa textilnej tlači a navrhovaniu vzorov. Samozrejme, chcel som nájsť svoju cestu, aby bola moja tvorba jedinečná a zaujímavá. Vtedy som zistil, že na Slovensku už nie je nikto, kto by vyrábal modrotlač. Rozhodol som sa toto remeslo oživiť.

Keď ste začali, nemala modrotlač na Slovensku nasledovníka. Ako ste sa všetko naučili, keď nebolo od koho?

Modrotlač nebola pre mňa neznáma technika, vedel som, na akom princípe funguje. Samozrejme, boli to len základné znalosti v teoretickej rovine. Naštudoval som si domácu i zahraničnú literatúru a začal som s experimentovaním. Praktické skúšky ukázali, že to naozaj nie je jednoduchá technika.

„Stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.“

Keď som bol stratený v alchýmii okolo výroby modrotlače, chodieval som po rady do dielne v Strážnici na Morave. Trvalo mi takmer rok, kým som vyladil svoje recepty. A stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.

Ako sa vyrába modrotlač?

Začínam tlačou na biele plátno. Vzory, ktoré majú zostať biele, natlačím na plátno špeciálnou kašou, zvanou pap. Každý farbiar má na ňu svoj vlastný tajný recept. Potlačené plátno nechám pár dní vyzrieť. Potom ho celé ponorím do roztoku tmavomodrého farbiva indiga.

Plátno niekoľkokrát vytiahnem na vzduch a opäť ponáram, vďaka čomu získa tmavší odtieň modrej farby. Čím viac ťahov, tým tmavšia modrá. Pap, ktorý som natlačil na začiatku, toto farbivo neprepustí a tak ostáva plátno v mieste vzoru nezafarbené. Na konci farbenia sa pap vyperie a objaví sa biely vzor.

V dielni tlačím desaťmetrové kusy plátna so šírkou 140 cm. Tlač mi v začiatkoch zabrala aj osem hodín, dnes sú to zhruba dve hodiny. Farbenie a pranie zaberie približne štyri hodiny, pričom tento krok sa na rozdiel od tlače nedá urýchliť grifom ani skúsenosťami.

Veľa času však zaberie samotné sušenie. V pondelok natlačím plátno, ktoré musí zrieť a farbím ho najskôr v stredu. Nafarbená a vypraná modrotlač musí vyschnúť, potom už je pripravená pre zákazníka.

Dá sa remeslom uživiť?

Určite. Výhodou je, že manželka Veronika navrhuje a realizuje hotové výrobky, o ktoré je veľký záujem. Netreba však očakávať nejaké závratné zisky. Je to vyvážené tým, že práca nás naozaj baví a vidíme v nej hodnotu a kultúrny prínos.

Všetko si navrhujeme sami. Ja sa zameriavam na tvorbu dezénov a manželka na modely odevov, konzultujeme to však medzi sebou aj sa kritizujeme.

Kto sú vaši zákazníci?

Modrotlač sme už vyrábali pre rôzne slovenské značky, ktoré z nej pripravili svoje limitované edície, ale predávame aj maloodberateľom. Modrotlač sme posielali už takmer do celej Európy, do USA, do Kanady aj do Argentíny či do Austrálie. Často ani neviem, ako bude plátno využité. A potom sa radujem, keď vidím niekoho na ulici v modrotlači s mojím vzorom.

„Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať.“

Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať. Vytvorili sa tak napríklad tenisky a teraz spolupracujeme na výrobe lyží, na ktorých bude použitá pravá modrotlač na ľanovom plátne.

Aktuálne sa chystáme uviesť do predaja nové vzory, ktoré sme navrhli pre našu odevnú kolekciu Z PRÍRODY, ktorú tiež rozširujeme. Stále sa snažíme prinášať zaujímavé novinky. O modrotlač je čoraz väčší záujem, takže nás to teší.

Dá sa prísť na návštevu do vašej dielne na Orave?

Samozrejme, rád návštevníkom všetko poukazujem. Treba sa však vopred ohlásiť, aby ste si mohli byť istí, že ma tam práve zastihnete.

Tradičné remeslá naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Matej Rabada

Remeselník a farbiar, ktorý na Slovensku oživil tradičnú techniku modrotlače. S manželkou Veronikou majú rodinnú firmu Modrotlač Matej Rabada, kde Matej vyrába v indigu farbenú modrotlač a Veronika z nej navrhuje a šije odevy a doplnky.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

O týchto 10 miestach mnoho ľudí ani len netuší. Vezmeme vás do pokojných zákutí Slovenska

A to najlepšie: ani si nebudete s ďalšími návštevníkmi stúpať na päty, lebo na tieto miesta davy nechodia.

Na Orave väčšina turistov smeruje na hrad či k priehrade. Nepochybne ide o lákavé atrakcie, no čakali by ste tu múzeum s najväčšou kávovou mozaikou na svete? O týchto 10 miestach ste možno ešte nepočuli, preto máte o dôvod viac ich počas leta navštíviť. Pripravte si batoh, foťák a vydajte sa s nami na cestu.

Najkvalitnejšia mobilná sieť si na vás počká aj v tých najodľahlejších kútoch Slovenska. Aj v Liškove, Osadnom či v Krušetnici dátujete najrýchlejšie, ako sa len dá.

Múzeum masiek, skalné obydlia a dedina plná farieb

Lišov

Na prvý pohľad nenápadná, no zároveň jedna z najfarebnejších obcí v našich končinách. Meno si možno niektorí z vás spoja najmä s veľmi zaujímavým múzeom masiek, v ktorom sa nachádzajú naozajstné svetové unikáty. No bola by škoda mať ho ako jediný cieľ.

Nad obcou totiž objavíte skalné obydlia, ktoré sú trochu v tieni známejších Brhloviec len kúsok odtiaľ. A milovníkom histórie odporúčame navštíviť aj miestny cintorín, kde nájdu úžasné kamenné pomníky z 19. storočia.

A prečo jedna z najfarebnejších obcí? Originálne farebné maľby (nielen) na budovách vás tu budú sprevádzať na každom kroku.

Hrad s výhľadom a dedina, ktorá sa pomaly mení

Hajnáčka

Hajnáčka patrí medzi miesta, kde človek cíti potenciál regiónu prakticky na každom kroku. V strede obce sa na vysokom brale rozprestiera nádherná zrúcanina hradu, z ktorej máte výhľad desiatky kilometrov vôkol seba. Za výlet rovnako stojí aj neďaleký Soví hrad v Šuriciach či Pohanský hrad uprostred neďalekých lesov.

Zaujímavé však je, že obec sa aktuálne snaží viac otvoriť turistom, a preto chystá obnovu Ebeczkého kúrie – čiže vidieckeho sídla šľachty. Člen spomínaného rodu Emil Ebeczky bol známy filantrop, ktorý uchovával archeologické nálezy v regióne. Jeho domov by sa tak mal stať centrom Geoparku UNESCO Novohrad – Nógrád, ktorý bude spájať významné územia Slovenska a Maďarska.

Železničné múzeum pre deti aj dospelých

Rača

Aj v hlavnom meste nájdete miesta, kde si počas týždňa – dokonca ani víkendu – nemusíte stúpať na päty s davmi výletníkov. Jedným z nich je Železničné múzeum v Rači, ktoré poteší malých aj veľkých milovníkov vlakov, vagónov a železničnej techniky.

Či už sa chcete dozvedieť viac o histórii železničnej dopravy na Slovensku, pokochať sa krásnymi historickými strojmi, alebo len skúsiť, aké to je manuálne prehadzovať výhybky na koľajniciach, toto miesto je ako stvorené pre vás. Vonkajšie priestory sú bez vstupného a napriek tomu sa ani cez víkend nebudete v okolí múzea tlačiť.

Múzeum kávy na Orave

Krušetnica 

Orava je región, ktorý si väčšina Slovákov spojí s drevenicami, hradom alebo priehradou. Len málokto by však čakal, že práve tu objaví múzeum venované káve.

Milovníci lahodného nápoja, zaraďte si toto miesto do itinerára pri cestovaní naším severným regiónom. Dozviete sa veľa nielen o histórii kávy, ale aj o jej spracovaní či pražení.

Dokonalú kávu si dokonca môžete vychutnať priamo na mieste. A mimochodom, nachádza sa tu najväčšia kávová mozaika na svete a aj najväčšia zbierka starých mlynčekov, kávovarov a hrnčekov. Odporúčame.

Hrad a netopiere

Rákoš

Výborný tip na gemerský výlet pre všetkých, ktorí nemajú chiroptofóbiu. V Rákoši sa nachádza úžasný náučný Chodník malých netopierov, kde sa pravidelne konajú komentované prehliadky. Počas nich z neďalekých starých štôlní večer vylietavajú stovky netopierov, ktoré okolo vás budú krúžiť. Určite si teda nezabudnite pribaliť čelovku.

Neďaleko sa nachádza aj zrúcanina hradu Rákoš, ku ktorej vedie značený chodník poza ohradený les so zverou. Samozrejme, nájdete tu aj stopy baníctva – bývalú zlievareň aj banícke múzeum.

Nádherný kláštor s „Drndičkou“

Hronský Beňadik

Známa odbočka medzi Nitrou a Zvolenom väčšinu ľudí naláka na Baziliku sv. Benedikta, ktorá oprávnene patrí medzi najkrajšie sakrálne pamiatky na Slovensku. Keď ste však už v Hronskom Beňadiku, bola by škoda nepozrieť sa aj na nápadné auto na námestí – takzvanú Drndičku, ktorá bola prvým autom vyrobeným u nás.

Na kraji obce sa nachádza aj historický židovský cintorín a máloktorá dedinka sa môže pochváliť tým, že si niekto postavil hrad rovno u seba na záhrade. Bonusový tip – pečivo z pekárne a klobásy z časti Psiare sú topka široko-ďaleko.

Nemusí byť len o víne

Tokaj 

V podobnom regióne v Taliansku by ste počas sezóny trávili väčšinu času medzi turistami v nekonečných radoch. Na Slovensku je jeden z našich najzaujímavejších vinárskych regiónov stále nedocenený. Takmer každá obec tu ukrýva vinice na svahoch a pivnice pre milovníkov vína, známa je napríklad aj unikátna vyhliadková veža Tokaj (nad Malou Tŕňou) v tvare sudu.

Nájdete tu aj najnižší bod na Slovensku, či množstvo kaštieľov na južnej strane hraníc. Ideálne prostredie napríklad na víkendový výlet na bicykloch.

Čertov kameň a zrúcanina kláštora v Krásnom Brode

Medzilaborce

Medzilaborce si mnoho ľudí spája najmä s Andym Warholom a múzeom, ktoré aktuálne prechádza rekonštrukciou. Hlavné lákadlo turizmu tak zostáva stále zatvorené.

Možno práve preto je teraz ideálny čas na návštevu mesta a najmä jeho okolia. Turistov láka napríklad Čertov kameň nad mestom, ale za pozornosť stojí aj zrúcanina kláštora v Krásnom Brode či socha kniežaťa Laborca, ktorú nájdete na kopčeku nad Haburou.

Mimochodom, Warholovi rodičia boli z neďalekej Mikovej. Maličká obec ukrýva pamätnú izbu, ktorá odhaľuje ich príbehy.

Viadukt, kde sa netlačíte kvôli fotke

Magnezitovce

Keď sa na Slovensku povie fotogenický viadukt, väčšina ľudí si predstaví ten Chmarošský za Telgártom. Menej ľudí už vie o tom, že za Magnezitovcami je minimálne rovnako impozantná stavba, pri ktorej síce nenájdete netradičnú kaviareň, ale zároveň nebudete čakať v dlhom rade na fotku.

A keďže tu nie je aktívna koľaj, môžete sa po 36 metrov vysokom Koprášskom viadukte aj poprechádzať. Tí odvážnejší si môžu zobrať baterky a prejsť južným portálom cez približne dva a pol kilometra dlhý Slavošovský tunel.

Jedinečná krypta a možno… zubor

Osadné

A napokon posledný tip na výlet severovýchodným Slovenskom. Informačné tabule k jedinečnej krypte s pozostatkami vojakov 1. svetovej vojny nájdete v mestách vzdialených desiatky kilometrov okolo, no v samotnej krypte priamo pod kostolom sa počas roka určite nebudete tlačiť v dave.

Je to na Slovensku jediná krypta tohto druhu, a preto ide naozaj o unikátne miesto. Aj napriek tomu o ňom mnoho ľudí ani len netuší.

Ešte malá zaujímavosť – v okolí Osadného a Hostoviec objavíte jedno z mála miest, kde môžete vo voľnej prírode spozorovať zubry. Treba mať šťastie, ale nič nie je nemožné.


Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.