Mestá ako na dlani: Zažite rozprávkový výhľad z mestských veží

Ponúkajú pekné výhľady aj kus histórie. Vybrali sme pre vás mestské veže, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Ohurujúci výhľad nemusíte zažiť len z vrcholcov kopcov. Mnohé slovenské mestá sa pýšia vežami, ktoré sa týčia nad nimi a poskytujú výhľad na panorámu mesta aj okolia. Počas návštevy mestských veží si navyše môžete „privoňať“  k histórii, ktorou sú opradené.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštevy slovenských mestských veží vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Mestská veža v Trenčíne

Trenčianska Dolná brána, dnes nazývaná Mestská veža, mala od začiatku obranný charakter. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia pravdepodobne začiatkom 15. storočia, no pôvodne vyzerala úplne inak. Mala iba dve podlažia a štvorcový základ.

Foto: Filip Jurovatý

Neskôr bola nadstavená a upevnená vybudovaním polkruhového barbakánu s predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. V súčasnosti má veža osemboký pôdorys, šesť podlaží a je vysoká 32 m. Plusom je, že výťahom zo Sládkovičovej ulice je Mestská veža po prvú vyhliadku (balkón) prístupná aj pre imobilných návštevníkov.

Otváracie hodiny: denne 10.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Burianova veža v Žiline

Burianova veža v Žiline dostala meno po majiteľovi hradu Strečno Burianovi Svetlovskom z Vlčnova, ktorý bol v 16. storočí richtárom mesta. Slúžila ako zvonica a pozorovateľňa v rámci ochrany proti požiarom a nepriateľom.

Foto: Filip Jurovatý

Hneď pri veži na nachádza kostol, ktorý mal na ňu v minulosti niekoľkokrát priamy dosah, najmä v prípade požiarov. V rámci prestavieb sa menila najmä strecha veže. Pri poslednej prestavbe v roku 1941 vežu obohatili o vyhliadkovú terasu, kam sa môžete vybrať aj vy.

Otváracie hodiny: 1. jún až 30. september, pondelok, utorok a štvrtok 10.00 – 15.00 hod.

Vstupné: zdarma

Mestská veža v Trnave

Mestskú vežu v Trnave nájdete priamo v centre mesta. Bola postavená v 16. storočí ako strážna rozhľadňa, odkiaľ sa hlásili poplašné signalizácie. Neodmysliteľnou súčasťou veže sú mechanické hodiny, ktoré slúžia dodnes.

Foto: Filip Jurovatý

Veža siaha do výšky 60 m – stúpajúc nahor treba prekonať 143 schodov, no určite to stojí za to. Okrem nezabudnuteľného pohľadu na Trnavu môžete pozorovať prírodu Trnavskej pahorkatiny aj Malé Karpaty. Vo veži si navyše môžete pozrieť expozíciu, ktorá ponúka prehľad dejín Trnavy aj významných osobností mesta.

Otváracie hodiny: 1. máj až 30. september, pondelok až piatok 10.00 – 18.00 hod., sobota a nedeľa 11.00 – 17.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 3 €

Katedrálna veža v Nitre

Katedrálna veža je súčasťou Katedrály sv. Emeráma, ktorá sa nachádza na Nitrianskom hrade. Bola nadstavená v rámci monumentálnej neskorobarokovej prestavby katedrály v 18. storočí, keď do nej biskup Erdödy umiestnil katedrálnu knižnicu. O storočie neskôr bola síce premiestnená do tzv. veľkého seminára v Hornom meste, no ostalo tu pôvodné zariadenie ako skrinky na knihy a stoly.

Foto: Filip Jurovatý

Veža bola verejnosti sprístupnená v roku 2015 a z balustrády ponúka naozaj jedinečný výhľad. Zaujímavosťou je, že počas letných prázdnin sa tu každý piatok konajú nočné výstupy.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, 10.00 – 17.30 hod., júl až august nočné výstupy 20.30 – 22.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 4 €, nočný výstup 3 €

Radničná veža v Bratislave

Stará radnica na Hlavnom námestí v Bratislave pozostáva z komplexu budov v rôznych umeleckých slohoch, v minulosti totiž patrila viacerým vlastníkom. Počas stredoveku sa tu nachádzala mincovňa, mestská váha, radničná kaplnka, zbrojnica či dokonca žaláre a mučiareň, v súčasnosti tu sídli Múzeum dejín mesta.

Foto: teru_kobe_trb/Instagram

Radničná veža mala pôvodne obrannú úlohu, neskôr po prestavbe budovy na radnicu najmä reprezentatívnu. Stala sa symbolom mestskej samosprávy a dozeralo sa z nej na poriadok v meste. Prichádzali z nej dôležité oznamy, správy o vojnových víťazstvách alebo pokyny v prípade požiaru. Počas návštevy si určite všimnite zamurovanú delovú guľu, ktorá pripomína útoky napoleonských vojsk.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, utorok až piatok 10.00 – 17.00 hod., sobota až nedeľa 11.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2,50 €

Šikmá veža v Banskej Bystrici

Hodinová veža v Banskej Bystrici, ktorú začali stavať v roku 1552, má viacero prívlastkov, okrem iných aj šikmá veža – jej odklon je v súčasnosti 68 cm a môžete si ho všimnúť už z diaľky. Kedysi vo veži sídlili trubači, ktorí v prípade nebezpečenstva komunikovali s ďalšími strážnymi vežami. V minulosti bola známa aj pod názvom vážnicová veža, stála totiž pri budove mestskej váhy. Pod vežou bolo umiestnené mestské väzenie a mučiareň.

Foto: Filip Jurovatý

Veža niekoľkokrát vyhorela, preto prešla viacerými stavebnými úpravami. Na vrchol veže vysokej 34 m vás privedie drevené schodisko so 101 schodmi, odkiaľ sa vám naskytne pohľad nielen na panorámu námestia, ale aj na Kremnické vrchy a Nízke Tatry.

Otváracie hodiny počas leta: júl až august, denne 10.00 – 19.00 hod., v piatok do 21.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2 €

Žigmundova veža v Košiciach

Severná Žigmundova veža pribudla k Dómu sv. Alžbety počas druhej etapy výstavby v rokoch 1420 – 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. V 15. storočí však počas obliehania Košíc došlo k jej značnému poškodeniu a bolo nutné vežu prestavať. Ďalšia prestavba veže sa uskutočnila v roku 1775.

Foto: Filip Jurovatý

Zaujímavosťou je, že pôvodné zvony tejto 60-metrovej veže boli počas prvej svetovej vojny roztavené a použité na vojenské účely. Tie dnešné sú z roku 1926 a boli odliate majstrom Alexandrom Buchnerom. Veža si vás získa nielen výhľadom, na prvom poschodí môžete obdivovať mechanizmus hodín, na druhom upevnenie zvonov a na treťom a štvrtom časť hodinového stroja z 19. storočia. Nachádza sa tu aj miestnosť hasičskej strážnej služby, ktorá bola k dispozícii od 70. rokov 20. storočia.

Otváracie hodiny: počas turistickej sezóny 10.00 – 17.00 hod., mimo nej po dohode

Základné vstupné (dospelí): 1,40 €

Strážna veža v Rožňave

Výstavba strážnej veže v Rožňave vysokej 36,5 m siaha do 17. storočia, keď bolo potrebné mesto strážiť počas tureckých vpádov. Neskororenesančná veža je neodmysliteľnou súčasťou historického jadra Rožňavy.

Foto: Filip Jurovatý

Na jej južnej fasáde sa nachádza delová guľa, ktorá slúži ako spomienka na turecké obliehanie. V jej blízkosti sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z čias postavenia veže, ktorá má dobovú podobu erbu mesta. V roku 1997 prešla veža rekonštrukciou a bola sprístupnená turistom. Prehliadku zabezpečuje Turistické informačné centrum v Rožňave.

Otváracie hodiny: pondelok až piatok 8.00 – 15.30 hod., sobota 8.00 – 11.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Aby ste sa o zážitky z návštevy mestských veží  u nás mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Rušňovodič starého parného rušňa: Mašinu cítim všetkými zmyslami

Najväčší a najsilnejší parný rušeň Slovenska stál celé roky nepojazdný v múzeu. Našťastie sa ho ujala partia nadšencov a prinavrátila mu zašlú slávu. Rozprávali sme sa s jeho rušňovodičom.

Milan Bauer pracuje ako rušňovodič medzinárodných rýchlikov a vlakom sa venuje aj vo voľnom čase. Je členom ALBATROS klubu, v rámci ktorého jazdí na najvýkonnejšom parnom rušni, aký kedy u nás bol. Klub organizuje jazdy po celom Slovensku, kde mašinka, ako ju skúsený rušňovodič volá, ohuruje malých aj veľkých.

Porozprávali sme sa s ním, ako sa im podarilo kedysi nepojazdný dnes už 65-ročný stroj opraviť aj ako výlety týmto historickým dopravným prostriedkom vyzerajú.

Podeľte sa o zážitky z jázd historickými vlakmi so svojimi blízkymi vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Kam siahajú korene vášho vzťahu k železnici?

Som z veľkej železničiarskej rodiny. Keď som mal desať rokov, zobrali ma na mašinu, očarilo ma to a odvtedy ma to drží. Chodil som na železničiarske učilište, vyučil som sa ako mechanik motorových rušňov.

Foto: Milan Bauer

Dva roky som v depe pracoval ako opravár. Popri zamestnaní som si doplnil vzdelanie a stal som sa rušňovodičom.

Ako ste sa dostali k parným rušňom?

Priviedol ma k nim kamarát. V depe Bratislava hlavné vtedy opravovali rušeň Albatros. Priviezli ho nepojazdný z múzea a pomaly ho začali skladať a dávať do živého stavu. Prišiel som do rozbehnutej partie. V klube vedeli, že som vyučený mechanik, a povedali si, že keď viem opravovať motorové rušne, tak môžem opravovať aj parný.

Mašinu sme skladali doslova na kolene. Súčiastky sme opravovali alebo brali z iných rušňov. Ak v niektorom depe mali súčiastku, ktorú sme potrebovali, vymontovali ju a darovali nám ju.

Foto: Peter Hanák/archív ALBATROS klubu

Keď bola mašina po mesiacoch spoločnej práce poskladaná, zakúrili sme v nej a zobrali sme ju na skúšobnú jazdu do Kútov. Aby sme získali potrebné certifikáty, museli sme na trati dosiahnuť rýchlosť 140 km/h. Podarilo sa to. Bol to slávnostný moment a všetci sme boli šťastní.

Prvá jazda pre verejnosť bola na Deň detí. Požičali sme si malé historické vagóniky z depa Východné a viezli sme rodiny na výlet na Záhorie do Kuchyne. Vtedy som v klube pracoval ako mechanik.

Ako ste sa potom stali rušňovodičom parného rušňa?

Nebolo to zo dňa na deň, trvalo to niekoľko rokov. Veľmi ma chytila práca v depe a začal som tam chodiť častejšie. Niekto má veterány, my máme mašinu. Keď prišla ponuka urobiť si skúšky a stať sa kuričom, neváhal som.

Albatros je dva- až trikrát ťažší ako dnešné rušne. Je to nádherný pocit viesť 200-tonový kolos. V kabíne počuť hluk parného stroja. Nie sú tam žiadne ovládače ako v motorovom rušni, mašinu treba cítiť.

Rušňovodič a kurič sú jedno. Pracujú v malom priestore s rozpáleným kotlom. V hluku sa musia dohovoriť aj bez slov. Človek sa to musí naučiť, nie je to ako kúriť v malom sporáčiku.

Chodili s nami páni inštruktori, ktorí nás zaúčali a pomáhali nám. Niektorí z nich už, žiaľ, nie sú medzi nami. Naučili ma cítiť s mašinou, presne vedieť, kedy pridať a kedy ubrať. Albatros má výhodu, že sa už doň nehádže uhlie lopatou, má mechanický prikladač. Treba s ním však vedieť narábať, je to umenie.

Kuriča som robil tri roky. Zároveň som sledoval prácu rušňovodiča. Až potom som absolvoval parný kurz, kde sa stretli ľudia z celého Slovenska. Urobil som si štátne skúšky a stal som sa rušňovodičom parného rušňa.

Aká bola prvá jazda na najväčšom slovenskom parnom rušni?

Bola úžasná. Albatros je dva- až trikrát ťažší ako dnešné rušne. Je to nádherný pocit viesť 200-tonový kolos. V kabíne počuť hluk parného stroja. Nie sú tam žiadne ovládače ako v motorovom rušni, mašinu treba cítiť. Veľmi som si to užil a užívam si to pri každej jazde dodnes. Je to iné, ako voziť elektrické rušne.

Foto: Milan Bauer
Foto: P. Nikmon/archív ALBATROS klubu

Dnes väčšinou jazdím s Albatrosom ja. Mám „svojho“ kuriča Dušana Solára mladšieho, s ktorým sme dokonale zohratá dvojka. Jeho otec začal Albatros skladať a on išiel v jeho stopách. Je to elitný mechanik, dokáže vyriešiť akýkoľvek problém. Spolieham na naňho, že budeme mať s čím ísť, a on sa spolieha, že ja to v poriadku odveziem.

Ako vyzerá príprava na výlet parným vlakom?

Mašinku začneme pripravovať deň-dva pred akciou. Hneď ráno ju musíme namazať a začať rozpaľovať pec. Treba postupovať pomaličky, len rozpálenie kotla trvá až osem hodín. Začíname drevom a až po štyroch hodinách prikladáme uhlie.

Je to jedna z posledných vyrobených parných mašín, a tak sú na nej použité všetky vtedajšie výdobytky techniky. Obdivujem konštruktérov tej doby, že také niečo dokázali vymyslieť bez počítača.

Počas dňa sledujeme, či niečo netreba opraviť, či niečo neprasklo. V noci sa mašinka stráži, nachystá sa na ráno. Ráno ju namažeme, dolejeme oleje, nastavíme a skontrolujeme brzdu, dolejeme vodu do tendra (špeciálny vozeň so zásobou paliva a vody, pozn. red.) doplna, dosypeme uhlie.

Na príprave v priemere pracuje päť až šesť ľudí. Pomáhajú aj naši najmladší členovia. Zapriahneme si vagóniky, ešte raz všetko skontrolujeme a vydáme sa na jazdu.

Pritrafia sa vám počas jazdy nečakané situácie?

Mašina má 65 rokov, takže vždy sa môže pritrafiť niečo, čo nás prekvapí. Napríklad sa pridrie nejaké ložisko, takže sa musí namazať, prečistiť. Môže sa teda stať, že 15-20 minút stojíme. Vždy si radšej urobíme technickú prestávku skôr, ako by sa to malo úplne pokaziť a povedať, že nejdeme ďalej. Zatiaľ sme však, našťastie, vždy prišli do cieľa.

Milan Bauer a Dušan Solár mladší
Foto: Milan Bauer (na snímke s Dušanom Solárom mladším)

Čo sa pokazí, to sa väčšinou prehreje. Vždy, keď máme čas, ochytávame s kuričom mašinu rukou, zaberie to dve až tri minútky. Ja idem z jednej strany, on z druhej, a keď necítime žiaden problém, môžeme ísť ďalej. Nemáme žiadny digitálny displej, ale mašinka nám vie povedať, keď sa jej niečo nepáči.

Pre nás je najlepšie, keď stále ideme. Meškanie a čakanie nie je dobré, pre kuriča je to naozaj náročné. V peci sa počas čakania vytvoria tzv. spekance, v dôsledku čoho zle horí uhlie, nevzniká para a to je problém.

Ako po jazde ukladáte Albatros do depa?

V ére parných vlakov boli mašiny stále zapálené. Kotol vyhasol, iba keď sa robili opravy. Keď chodíme na dlhšie jazdy, ani my nenechávame mašinku vyhasnúť. Celé dni a noci udržiavame v peci oheň.

Foto: Milan Bauer

Keby sme pec stále zapaľovali a nechali vyhasínať, tepelná rozťažnosť by mašinke neprospievala. Preto je lepšie, keď je v jednom stave – buď vyhasnutá, alebo zapálená.

Najlepšie by nám vyhovovalo, keby mašinka mohla byť stále v prevádzke. No keď ju treba uložiť do depa na dlhší čas, odstavíme vagóny a mašinku najskôr dáme pred depo. Poumývame a poutierame čo treba, aby to nehrdzavelo, keď bude dlho stáť, vypustíme zvyšky vody z kotla.

Skontrolujeme, či je všetko v poriadku, aby sme vedeli, čo bude treba opraviť na druhý deň. Mašinku necháme pomaly vychladnúť. Keďže je to kopa železa, v lete chladne aj týždeň.

V čom sa Albatros líši od iných parných rušňov, ktoré máme na Slovensku?

Je to jedna z posledných vyrobených parných mašín, a tak sú na nej použité všetky vtedajšie výdobytky techniky. Obdivujem konštruktérov tej doby, že také niečo dokázali vymyslieť bez počítača.

Paradox je, že naši kolegovia rušňovodiči o členstvo v klube nemajú veľký záujem. Vidia, akí sme celí špinaví od sadzí a to ich odrádza. Na to, aby človek mohol pracovať s parou, musí byť zapálený, nesmie mu prekážať špina, teplo ani sadze.

Fascinujúce je už len to, že všetky tyče, ktoré sú na bokoch, sa nepomiešajú, keď sa začnú točiť. Točia sa tak rýchlo, že ich v plnej rýchlosti nevidíte voľným okom, a vyhýbajú sa na centimeter presne.

Každá mašinka má svoje čaro. Pri malých mašinkách, ktoré voláme žartom šporheltíky alebo čajníky, prevádzka nie je taká nákladná, Albatros je však rýchlikový rušeň, je to obrovský kolos a má veľkú spotrebu. Je okolo neho kopu práce, takže sa nám vždy zíde pomocná ruka.

Ak má niekto záujem zoznámiť sa s Albatrosom, môže sa pridať k vám do partie?

Ktokoľvek, kto má záujem pomôcť a niečo sa naučiť, môže sa ozvať a prísť k nám. Nových členov obyčajne získavame na našich akciách. Radi ich privítame u nás v depe hlavné.

Foto: Milan Bauer

Všetci členovia klubu sú dobrovoľníci. Každý z nás má svoje zamestnanie, niekto pracuje na železnici, ale máme medzi sebou aj kuchárov, učiteľov, bankárov, ekonómov, ba dokonca letcov. A, samozrejme, aj školákov. Sme radi za každého človeka, ktorého baví história. Nie je podmienka vedieť riadiť rušeň, v našom klube vieme nájsť uplatnenie každému.

Paradox je, že naši kolegovia rušňovodiči o členstvo v klube nemajú veľký záujem. Vidia, akí sme celí špinaví od sadzí a to ich odrádza. Na to, aby človek mohol pracovať s parou, musí byť zapálený, nesmie mu prekážať špina, teplo ani sadze.

V klube sme výborná partia, všetci sme tým pobláznení. Niekto chodí do krčmy, my chodíme na paru. Berie to veľa času, ale je príjemné vedieť, že robíme niečo pre zachovanie našej histórie. Podobné partie fungujú aj v Poprade, vo Vrútkach, v Bratislave v depe východné aj vo Zvolene, v podstate na všetkých miestach, kde sa podarilo zachovať funkčné parné rušne.

Foto: Milan Bauer

Tešíme sa z toho, keď sa tešia ľudia. Sú radi, keď vidia, že nám to funguje, poprajú nám všetko dobré, a je pre nás príjemné, keď ocenia naše nadšenie.

Na akciách pôsobíte veľmi sympaticky, ste usmiaty, bavíte sa s deťmi aj s dospelými. Je to súčasť vašej práce?

Určite áno. Reprezentujem celý náš klub a rád ukážem našu prácu každému, kto je na ňu zvedavý. Ak sa chcú deti pozrieť, neodháňam ich. Robíme to predsa pre ľudí.

Je v tom aj kus nostalgie, Albatros bol súčasťou života mnohých – vozil ich do práce alebo na výlety. Niektorí kolegovia majú pri pohľade na rušeň slzy v očiach.

Foto: Martin Mezei/archív ALBATROS klubu

Kde sa dá odviezť vláčikom, ktorý ťahá Albatros?

Náš harmonogram si môžete pozrieť na webe ALBATROS klubu. Jazdíme po celom Slovensku a počas našich jázd sa dá pristúpiť na ktorejkoľvek zastávke. Len, prosím, dajte vedieť vopred, aby sme sa dohodli a urobili si v cestovnom poriadku časovú rezervu. Vieme si dohodnúť aj súkromné jazdy, môžeme vyraziť aj z iných miest než z Bratislavy.

V klube sa navyše staráme aj o historický reštauračný vozeň, ktorý tiež využívame pri našich jazdách, a návštevníci si môžu vychutnať aj jazdu v ňom.


Aby ste sa o zážitky z jázd historickými vlakmi mohli podeliť so svojimi blízkymi, vyberte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Milan Bauer

Je profesionálny rušňovodič medzinárodných rýchlikov. Je aktívnym členom ALBATROS klubu , ktorý funguje pri rušňovom depe Bratislava hlavné. V rámci svojich aktivít klub spojazdnil najväčší a najsilnejší parný rušeň na Slovensku Albatros, ktorý Milan riadi. Pochádza zo železničiarskej rodiny, má dve deti.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac