Milovali naše mestá, prírodu, kúpele. 9 svetoznámych historických osobností, ktoré v minulosti zavítali na územie Slovenska

Krásy Slovenska k nám už po stáročia priťahujú množstvo svetoznámych umelcov, učencov či iných významných osobností. Vyberte sa s nami na miesta, kde žili, oddychovali a čerpali inšpiráciu významní ľudia.

Nádherná príroda, rušná a moderná Bratislava, krásne kaštiele či liečivé kúpele dnešného Slovenska lákali zámožných návštevníkov z celej Európy už pred stáročiami. 

Vybrali sme 9 významných osobností z oblasti umenia, vedy, politiky a náboženstva, ktoré v minulosti zavítali na Slovensko a o ktorých návštevách kolujú legendy dodnes.

Ludwig van Beethoven komponoval v Dolnej Krupej

Jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách Ludwig van Beethoven poctil svojou návštevou aj územie dnešného Slovenska. Začiatkom 19. storočia pôsobil v kaštieli v obci Dolná Krupá, kde komponoval počas svojich návštev rodiny Brunsvikovcov, ktorá vidiecky klasicistický kaštieľ vlastnila.

Foto: Filip Jurovatý

Návšteva kaštieľa a jeho rozľahlého parku je skutočným zážitkom, ktorý ešte umocňuje dávna prítomnosť skladateľa. Ten tu podľa legendy skomponoval známu Sonátu mesačného svitu. Na titulnej strane slávnej skladby je venovanie Giulette Giucciardi, príbuznej rodiny Brunsvikovcov. Hovorí sa, že práve v Dolnej Krupej sa Beethoven do Giuletty zaľúbil. V areáli sa na jeho počesť nachádza pamätný dom Ludwiga van Beethovena s expozíciou hudby.

V kúpeľoch na Gemeri sa liečil Sigmund Freud

19. storočie bolo na Slovensku zlatou érou kúpeľníctva. V kúpeľoch na území Slovenska pobudol aj zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, čo potvrdzuje aj dobová správa v miestnych novinách. Rakúsky lekár navštívil niekdajšie Rožňavské kúpele na Gemeri.

Rožňavské kúpele boli populárne vďaka svojim liečivým prameňom. Jeden z nich bol unikátny pre železitú a mierne rádioaktívnu vodu. Sláva Rožňavských kúpeľov sa skončila po druhej svetovej vojne. Dnes po kúpeľoch nezostalo takmer nič, objekt, v ktorom sa prameň nachádzal, je v súkromnom vlastníctve.

Andersen stretol v Bratislave dievčatko so zápalkami

V súčasnom hlavnom meste sa zastavil aj známy dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen. Jeho návštevu a vzťah k mestu od roku 2006 pripomína aj socha Tibora Bártfaya na Hviezdoslavovom námestí.

Foto: Jorge Láscar/Wikipedia

Andersen navštívil Bratislavu v roku 1841. O tom, že mesto sa mu naozaj páčilo, svedčí poznámka v jeho cestovateľskom zápisníku. V súvislosti s Andersenovou návštevou Bratislavy sa hovorí, že práve tu získal inšpiráciu na napísanie smutnej rozprávky Dievčatko so zápalkami.

Franz Schubert učil hudbu v Želiezovciach

Ďalším významným hudobným skladateľom, ktorého príbeh sa spája so Slovenskom, je Franz Schubert. Hoci počas svojho života tvoril najmä pre seba, záujem o jeho tvorbu je dnes naozaj veľký. V rokoch 1818 a 1824 Schubert pôsobil v Želiezovciach ako učiteľ hudby v rodine Esterházyovcov v tzv. Sovom zámočku.

Foto: Thaler Tamas/Wikipedia

V súvislosti s jeho pôsobením na zámočku sa spomína aj nešťastná láska, skladateľ sa tam zaľúbil do jednej zo svojich žiačok, kontesy, ktorá mu však city neopätovala. Dnes je na počesť romantického skladateľa a autora viac než tisícky skladieb zriadené múzeum s názvom Pamätná izba Franza Schuberta.

Wolfgang Amadeus Mozart (vraj) koncertoval v Bratislave

Odohral alebo neodohral mladý Wolfgang Amadeus Mozart koncert v Bratislave? Tabuľa na Pálffyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave hovorí: „V tomto dome koncertoval roku 1762 ako šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart (1756 − 1791).”

Foto: Wizzard/Wikipedia, Palickap/Wikipedia

Hoci historici tvrdia, že o návšteve svetoznámeho skladateľa v Bratislave neexistuje žiadny dôveryhodný dôkaz, turistickí sprievodcovia tento príbeh pravidelne spomínajú vo svojich výkladoch pri prehliadke mesta. Pravdivosti tvrdenia na tabuli nahráva aj fakt, že mladý Mozart so svojím otcom veľa cestoval a fakt, že Mozartov otec Bratislavu viackrát navštívil potvrdzuje aj jeho osobná korešpondencia.

Jula Verna inšpiroval Devín

Aj francúzsky autor dobrodružných a sci-fi románov Jules Verne zavítal na naše územie. V doslove istého vydania slovenského prekladu diela Tajomný hrad v Karpatoch sa píše, že predlohou románu bol práve hrad Devín, aj keď niektorí historici túto teóriu spochybňujú a hovoria o iných hradoch, ktoré sú v diele opísané.

Verne cestoval po Európe v roku 1892, keď mal za sebou už niekoľko úspešných románov. Navštívil Budapešť, Viedeň aj Bratislavu. Podrobnejšie sa historickým prameňom a legendám o Vernovej návšteve venoval filmový historik Ivan Rumanovský, ktorý opísal aj Vernovu bratislavskú príhodu.

Foto: slovakia.travel

Podľa nej Verne ostal vo vtedajšom Prešporku bez sprievodcu, v kaviarni však natrafil na študenta teológie Jána Maliarika, ktorý vedel po francúzsky, a po meste ho za malý honorár povodil. Študent z Myjavy vôbec netušil, s kým sa stretol, dozvedel sa to až vtedy, keď mu slávny spisovateľ po návšteve poslal balíček svojich kníh aj s venovaním.

Jaroslav Hašek prešiel Slovensko peši

Vrúcny vzťah k Slovensku mal aj český spisovateľ a autor slávnej knihy Osudy dobrého vojaka Švejka Jaroslav Hašek. Hašek bol známy ako bohém a anarchista a k tomuto jeho imidžu prispieva aj jeho vzťah k cestovaniu. So svojím bratom a kamarátom prešiel peši niekoľko krajín vrátane územia Slovenska.

O tom, že Hašek Slovensko naozaj dobre poznal, svedčia aj state z jeho slávnej knihy, ktorá bola preložená do viac než 50 jazykov a bola aj niekoľkokrát aj sfilmovaná či zdramatizovaná. V štvordielnom románe sa Švejk ocitne aj na území dnešného východného Slovenska. Na počesť Haška a slávnej literárnej postavy stojí na železničnej stanici v Humennom od roku 2000 socha Švejka, priamo pri studni, ktorá sa spomína v knihe ako zdroj „znamenitej železitej vody”, ktorá vojakovi veľmi chutila.

Sissi sa zotavovala v Bardejovských kúpeľoch

Cestovanie po svete bolo veľkou záľubou aj hádam najslávnejšej rakúskej cisárovnej Sissi. Keď sa objavila na niektorých miestach monarchie, išlo o veľkú senzáciu. Podobne sa vnímali aj jej pobyty v Bardejovských kúpeľoch. V roku 1895 prišla Sissi do Bardejova zotaviť sa z tragickej smrti svojho syna.

Foto: slovakia.travel

O jej rekreácii informovali aj vtedajšie uhorské noviny Vasárnapi Újság. V dobovom článku sa píše, že sa rada prechádzala k prameňu, ktorý dnes nesie jej meno. Vstávala ráno o pol šiestej, sama sa prechádzala bez klobúka a rukavíc, iba so slnečníkom a vychutnávala si ľudoprázdne kúpele v skorých ranných hodinách. Keď niekoho stretla, na pozdrav odpovedala prívetivým kývnutím. Počas dňa ju na prechádzkach sprevádzal jej grécky predčítač, ktorý jej niesol kabát a čítal z kníh, inokedy priateľka grófka Mikes.

Sissi bola ubytovaná v hoteli Deák, ktorý dnes nesie jej meno. V liečebnom dome Alžbeta, priamo v priestoroch, kde cisárovná bývala, je na jej počesť zriadený aj muzeálny apartmán, ktorý je otvorený pre verejnosť.

Židovský učenec sa usídlil v Bratislave

Na území dnešného západného Slovenska sa na dlhé roky usídlil aj najvýznamnejší židovský náboženský učenec 19. storočia Mojžiš Schreiber, známy pod menom Chatam Sófer. Pôsobil ako rabín bratislavskej židovskej obce, založil tu aj vysoké rabínske učilište. V roku 1809 v čase napoleonských vojen žil vo vinohradníckom mestečku Svätý Jur, kde sa venoval najmä pomoci obetiam vojny.

Foto: slovakia.travel

Chatam Sófer zomrel v roku 1839 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Nad Sóferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. Pamätník Chatama Sófera dodnes navštevujú veriaci z celého sveta.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských miest a ich histórie prostredníctvom rýchleho a spoľahlivého mobilného internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac