Mnohé krásy Slovenska sa dajú spoznávať počas celého roka. Ak navyše okolitú krajinu v zime pokryje snehová prikrývka, výlet či víkend na zaujímavom mieste sa zmení na priam rozprávkový zážitok. Poriadne sa teda oblečte a poďte spolu s nami objavovať miesta, kde toho nájdete oveľa viac, ako by ste čakali.
Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Oščadnica
Súčasťou malebných Kysúc je veľa krásnych obcí so zachovanými tradíciami a s folklórnymi prvkami, ktoré návštevníkom počas celého roka ponúkajú aj rôzne atrakcie. Jednou z týchto obcí je aj Oščadnica, známa najmä svojím lyžiarskym strediskom.
Okrem neho si však môžete zalyžovať aj na menšom kopci uprostred dediny alebo sa vydať na nie veľmi náročnú túru na vrch Veľká Rača, na miesto, kde sa stretávajú tri štáty – Slovensko, Poľsko a Česko. Ak chcete objavovať miestnu históriu, spravte si prechádzku ku kalvárii alebo zájdite do parku pri kaštieli, kde sídli Kysucká galéria. Menej známou atrakciou je Lurdská jaskyňa, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť.
Vyšné Ružbachy
Dopriať si oddych a zahriať si telo v kúpeľoch je ideálna činnosť vo chvíľach, keď sa vonku ochladí. Krásne prostredie kúpeľov Vyšné Ružbachy hneď pod lesom je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode, ich výdatné pramene zase na liečenie a relax. Zvláštnosťou tohto miesta je jazierko Kráter s termálnou vodou, ohraničené travertínovým valom.
Skutočné prekvapenie vás čaká na okraji obce. V travertínovom lome uprostred lúk nájdete prírodnú galériu 104 travertínových sôch od umelcov zo 14 krajín. Vznikli počas Medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré sa v kúpeľoch koná od roku 1964.
Hronsek
Táto menšia dedinka Hronsek ukrýva nádherné pamiatky, ktoré určite stoja za návštevu aj počas zimy. Spraviť si tam môžete prechádzku okolo dvoch kaštieľov – prvý nesie názov obce a druhý sa volá Vodný hrad. Jedinečnou pamiatkou v tejto obci je artikulárny kostol, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zaujímavosťou je, že bol celý postavený z dreva bez použitia jediného klinca a ženil sa v ňom štúrovský básnik Andrej Sládkovič. Výlet do Hronseka si môžete urobiť aj počas návštevy sliačskych kúpeľov, historické unikáty sú totiž od nich vzdialené len zopár minút.
Kežmarok
Niekomu by možno celkom stačil pohľad na zasnežené Tatry, v Kežmarku sa však nachádza aj viacero pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Drevený artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice a Baziliku povýšenia svätého Kríža v meste dopĺňa viacero ďalších kostolov.
Známou kežmarskou pamiatkou je aj Evanjelické lýceum s historickou knižnicou, kde študovali zvučné mená našej histórie ako Janko Kráľ, bratia Chalupkovci či Martin Rázus. Prechádzku mestom môžete zakončiť na Kežmarskom hrade, v ktorom sídli aj múzeum.
Uhrovec
Rodisko Ľudovíta Štúra Uhrovec nájdete len 4 km od Bánoviec nad Bebravou. Navštíviť tam môžete jeho rodný dom, v ktorom sa neskôr narodila aj ďalšia významná osobnosť slovenskej histórie Alexander Dubček. Stavba dokonca patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Okrem nej sa v obci nachádza aj renesančný kaštieľ či pamätník obetiam prvej svetovej vojny z roku 1915.
Len kúsok od obce leží zrúcanina hradu Uhrovec, ktorý sa postupne obnovuje. Ak si chcete užiť prechádzku v prírode, zájdite na Jankov vŕšok a vychutnajte krásny výhľad na krajinu.
Bátovce
Kedysi boli Bátovce vstupnou bránou do banských miest, dnes ide predovšetkým o malú dedinku, ktorá ponúka niekoľko zaujímavostí. Priamo v obci stojí výnimočná gotická katedrála, múzeum, ktoré sa nachádza v starej fare, a dokonca aj Divadlo Pôtoň – jediné profesionálne divadlo sídliace na vidieku.
Počas prechádzky po náučnom chodníku vedúcom okolo Bátoviec zase uvidíte krásne prírodné scenérie aj vodnú nádrž Lipovina. Ak budete v okolí Levíc, túto obec určite nevynechajte.
Terchová
Terchová, 0bec opradená legendami spojenými najmä s tamojším rodákom Jurajom Jánošíkom snúbi zážitok z kultúry aj z prírody. Leží v Národnom parku Malá Fatra, takže je skvelým východiskovým bodom na turistiku, ktorú si môžete užiť aj počas zimných mesiacov, napríklad do Jánošíkových dier.
Ak sa necítite na dlhšiu túru, spravte si nenáročnú prechádzku k soche Jánošíka. Týči sa na kopci nad dedinou, a tak na vás v cieli čaká naozaj pekný výhľad. Zahriať sa môžete pri návšteve dreveného betlehema aj v Múzeu Juraja Jánošíka.
Krásne miesta sa oplatí objavovať a o zážitky z nich sa oplatí podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek.
Jana H. Hoffstädter založila malé vydavateľstvo, v ktorom vydáva knihy pre deti a mladých ľudí. Spracúva aj témy, o ktorých sa často nedokážu rozprávať ani dospelí. Porozprávali sme sa s ňou, prečo sa rozhodla vydať sériu komiksov Nežný komiks, ktorých vydanie podporila aj spoločnosť O2.
Sympatická vydavateľka nám prezradila, ako tento projekt vznikal aj ako si ona spomína na novembrové udalosti.
V rámci tvojho vydavateľstva vznikajú aj knižky o zložitých témach ako smrť, cesta na svet, tolerancia k inakosti a teraz aj Nežná revolúcia. Prečo si sa pustila práve do týchto tém?
Nie je to môj špecifický zámer, témy ku mne jednoducho prichádzajú samy. Sú to pre mňa úplne prirodzené veci, o ktorých sa chcem baviť pravdivo, ale zároveň citlivým jazykom. Hnevá ma, keď to ľudia nerobia. Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.
Od malička som sa točila okolo knižiek, a tak pre mňa bolo prirodzené, že som ich postupne začala prekladať, písať a neskôr aj vydávať.
Ako prvú som preložila knižku Tri životy Maxi, ktorá je mojou srdcovkou z detstva. Venuje sa téme identity, a keď som bola dieťa, veľmi ma zasiahla. Moja autorská knižka Cesta na svet zase vznikla, keď sa ma začal môj syn vypytovať, ako sa narodil. Hľadali sme niečo, čím by sme si pri odpovedaní na jeho otázky pomohli, no na trhu nebola žiadna kniha, ktorá by sa nám páčila.
Ďalšia knižka Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? vznikla z mojej vlastnej zvedavosti. Chcela som vedieť viac o tom, ako s deťmi hovoriť o inakosti a o rozmanitosti. Kamarátka ma poslala za odborníčkou, ktorá sa tejto téme vedecky venuje. Po dlhom rozhovore so Soňou Lutherovou sme sa dohodli, že ona napíše knihu a ja ju vydám.
„Knižka je jednou z možností, ako otvoriť diskusiu aj o zložitejších témach.“
Motivácie na robenie kníh sú teda rôzne, ale v popredí vždy stojí túžba vydať pekné knižky, ktoré by mali ľudí baviť.
Ako vznikol nápad vydať sériu kníh o Nežnej revolúcii?
Zaujíma ma spoločenská situácia. Mám dieťa a chcem, aby žilo v dobrej spoločnosti. Ak k tomu viem prispieť tým, že budem vydávať knihy, tak idem do toho.
Donedávna som učila nemčinu a mávala som v skupinách aj mladých ľudí. Keď som sa s nimi rozprávala o roku 1989, vyšlo najavo, že sú medzi nimi aj takí, ktorí o Novembri 89 vedia len veľmi málo alebo nič. Súčasnosť nie je až taká krásna, aby sme si mohli dovoliť mlčať o minulosti.
Určitá symbolika sa pre mňa ukrýva v tom, že na najväčšom proteste po smrti novinára Jána Kuciaka mal môj syn 9 rokov a ja 37. V čase Nežnej revolúcie som mala 9 rokov ja a 37 moja mama, a tiež ma zobrala na námestie.
Vzadu na predsádke prvého komiksu o Novembri 89 je text Aby sa nezabudlo. Zdá sa mi, že je to naozaj veľmi dôležité. Možno to znie ako klišé, ako nuda, ale pre spoločnosť je dôležité, aby spomienka zostala, pretože história sa vždy nejakým spôsobom opakuje.
Prečo by si sa nechcela vrátiť do obdobia pred Nežnou revolúciou?
Viem, že pred 30 rokmi nemali moji rodičia príležitosť slobodne cestovať, nemohli hovoriť nahlas, čo si myslia, nemali dostatok pravdivých informácií, boli neustále v strehu. Mňa sa to ako dieťa na prvý pohľad nedotklo, žila som v obyčajnej rodine, rodičia nás chránili, ale chtiac-nechtiac sme v tom vyrástli.
„Je toho veľa, prečo by som nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.“
Moji rodičia boli režimom ovplyvnení napriek tomu, že mu nikdy nepodľahli. A to sa odrážalo aj na ich výchove. Viem to však povedať až spätne. Vidím, že generácia tzv. Husákových detí (deti narodené v rokoch 1970 až 1985, pozn. red.) si toho so sebou nesie dosť. Ja teda určite. Je toho veľa, prečo by som sa nechcela na Slovensko spred 30 rokov vrátiť ani ako dieťa a už vôbec nie ako dospelá.
Ako si pamätáš Nežnú revolúciu?
Nežnú revolúciu si pamätám celkom živo, chodili sme na námestia i na vášnivé stretnutia mojich rodičov s kamarátmi. Ešte lepšie si však pamätám na čas po revolúcii, keď som v druhej polovici 90. rokov začala chodiť do školy do Rakúska. Rakúšania práve vstúpili do Európskej únie a nám sa o nej ešte ani nesnívalo. Na hraniciach boli stále tvrdé kontroly, nebolo to nič príjemné. Do autobusu napríklad púšťali policajného psa, brávali nám tašky a hrabali sa v nich.
Pamätám si scénu, ako mladý colník držal v gumených rukaviciach moju lyžičku na jogurt. Pozorne si ju prezeral a ja som pritom len chcela ísť do školy. Pýtala som sa samej seba, prečo musím zažívať takúto tieseň napriek tomu, že už žijem v slobodnom svete. Ten pocit vo mne zostal a je jedným z dôvodov, prečo vydávam knihy o tomto období.
Pre koho sú knihy zo série Nežný komiks určené?
Prvou skupinou, ktorú chceme osloviť, sú mladí ľudia. Neviem sa do nich úplne vžiť a predstaviť si, aké to je, keď môžeš všetko. Neviem, či si prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si, že sú niekde zavretí, nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.
Keď si mladí ľudia prečítajú naše knižky, nedozvedia sa o Nežnej revolúcii všetko. Verím však, že sa vnoria do témy, aby sa o nej potom mohli rozprávať s dospelými. Už máme otestované, že to naozaj funguje.
Druhou skupinou sú ich rodičia a starí rodičia, ktorí udalosti prežili na vlastnej koži. Príbehy by mohli baviť aj dospelých, môžu si zaspomínať a sami prísť s témou na rozhovor.
Prečo majú knihy komiksovú formu?
Od začiatku som chcela vydávať aj komiksy. Hoci na Slovensku komiks nemá silnú tradíciu, postupne sa rozbieha aj u nás. Je to pekná forma, ako sprostredkovať rôzne témy a príbehy, obzvlášť mladým ľuďom.
Komiks je médium výborné na vyrozprávanie historických udalostí alebo životov osobností. Obrázok dokonale sprostredkuje atmosféru, samotného textu je menej, vďaka čomu čitateľ dokáže rýchlo nasať informácie.
Ako séria vznikala?
O projekte som sa najskôr začala rozprávať s kamarátmi. Rozmýšľala som, koho osloviť a ako to celé urobiť. Na začiatku sme plánovali urobiť jednu hrubú komiksovú knihu, no potom sme prišli na to, že by bola škoda, keby sme neporozprávali viac príbehov.
„Neviem, či si mladí ľudia prostredníctvom týchto kníh dokážu navodiť pocit neslobody a predstaviť si že nemôžu vycestovať a ich blízki miznú za hranice, ale túžim po tom, aby sa o tom rozprávali.“
Štyri komiksové knižky, to je osem autorov, kopa ďalších spolupracovníkov a obrovské množstvo práce. Takýto projekt má veľký rozpočet a bez našich partnerov, ktorí nás podporili, by sme komiksy nedokázali vydať.
Spoločnosť O2 vložila dôveru do projektu ako prvá. Dlhodobo podporuje hodnoty slobody a demokracie a o Novembri 89 šíri povedomie už niekoľko rokov. Evidovala som ich aktivity a naše spojenie mi prišlo úplne prirodzené.
Postupne sme začali oslovovať píšucich autorov, najväčšia otázka však bola, kto bude jednotlivé príbehy kresliť. Výborných ilustrátorov je na Slovensku veľa, no nie každý dokáže nakresliť komiks.
Je to naozaj veľmi veľa práce. Každý náš komiks má 32 strán, na každej strane je niekoľko políčok a každé políčko predstavuje samostatnú ilustráciu. Ilustrátor, resp. kreslič tiež musí vedieť rozmýšľať vo filmovom formáte. V komikse totiž výborne fungujú časové skratky, posuny do minulosti. Tento formát preto často robia animátori alebo ľudia, ktorí sa mu vyslovene venujú.
Postupne sme našli štyroch slovenských komiksových ilustrátorov a spárovali sme ich s autormi textu. Jednotlivé autorské dvojice nám následne poslali návrhy príbehov a dramaturg Ján Púček s nimi ďalej pracoval, aby celá séria dobre fungovala. Autori potom rozpracovali návrhy do podrobných scenárov, ktoré vyzerajú takmer ako filmové, a začali tvoriť.
Vonku je zatiaľ prvý komiks Čierna oslava, ďalšie dva komiksy vyjdú koncom októbra. Knižky sú naozaj veľmi pekne spracované. Podľa čoho ste zvolili formát a celkový dizajn?
Formát vychádza z klasického amerického a francúzskeho albumového komiksu. Pôvodne sme chceli urobiť zošitovú sériu. Keďže však máme výpravnú produkciu a chceme predstaviť aj našich autorov, rozhodli sme sa, že si projekt zaslúži patričnú formu – tvrdé dosky, kvalitný papier. Prvá kniha zo série Nežný komiks Čierna oslava však napokon bude mať aj zošitovú verziu, pretože je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Denníka N.
O čom presne je Čierna oslava?
V Čiernej oslave je najviac faktov o Nežnej revolúcii. Príbeh je veľmi civilný a inšpirovaný reálnymi udalosťami. Odohráva sa na pozadí málo známej bratislavskej demonštrácie zo 16. novembra 1989. Atmosféra toho obdobia je vykreslená na motívy hľadania vlastnej identity, rebélie voči rodičom a príslušnosti k subkultúre. A je tam aj láska.
Autorom príbehu je Michal Hvorecký, ktorý si Nežnú revolúciu dobre pamätá, mal vtedy 13 rokov. Sám sa v tom čase často pohyboval neďaleko vtedajšieho Mierového námestia (dnešné Hodžovo námestie), kde sa spomínaný pochod začal, a bol fanúšikom skupiny Depeche Mode, ktorú si obľúbili aj postavy komiksu.
Na aké knihy sa ešte môžeme tešiť v rámci tejto série?
Príbeh ďalšej knihy sa bude odohrávať v Martine, na sídlisku v jednej bežnej rodine, a tak trochu aj v martinskom divadle. Tretí komiks sa svojím príbehom vracia späť do Bratislavy, keď sa 22. novembra 1989 konala prvá masová demonštrácia. Obsahuje surreálne prvky a dotýka sa témy samizdatu.
Posledná kniha v rámci série bude tak trochu horor, ktorý sa odohráva na dedine. Je o emigrácii – o deťoch, ktoré počas komunizmu zo dňa na deň zmizli a ich spolužiaci sa nedozvedeli, kam sa podeli.
„Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.“
Všetky príbehy spája časové obdobie okolo Nežnej revolúcie. Keďže na seba priamo nenadväzujú, budú sa dať čítať v ľubovoľnom poradí. Na konci každého príbehu sa rovnako ako v prípade Čiernej oslavy bude nachádzať jednostranové zhrnutie s informáciami o reálnych udalostiach, ktoré sa v danej knihe spomínajú.
Aká je práca vydavateľa kníh na Slovensku?
Pre mňa veľmi inšpirujúca. Baví ma pracovať s ilustrátormi, autormi, prekladateľmi, editormi či dizajnérmi. Sú to všetko ľudia zo sveta, ktorý sa mi páči. Prácu s textom milujem, kresliť ani dizajnovať však neviem, tak sa tým aspoň obklopujem.
Zároveň musím dodať, že prevádzkovať vydavateľstvo je finančne veľmi náročné. Ešte som nezarobila žiadne peniaze. Všetky hneď použijem na produkciu ďalších kníh a mám aj pôžičku. Milujem tvoriť knihy, ale tá neistota, ako čo dopadne, nie je vždy ľahká. Vydávanie kníh je alchýmia. Neviem odhadnúť, dokedy to vydržím ťahať, ale verím, že to postavím tak, aby to bolo čo najdlhšie. Pozitívne je, že už teraz tu po nás zostane pár krásnych kníh.
Ako môžeme podporiť tento vydavateľský počin?
V crowdfundingovej kampani môžu záujemcovia pomôcť komiksom tak, že si ich objednajú po jednom alebo aj všetky naraz v limitovanej edícii.
Hoci sú knihy na slovenské pomery dosť drahé, ich cena je na hrane toho, aby to ekonomicky dávalo zmysel. Slovenský trh je malý, svet komiksov málo známy, preto ďakujem našim partnerom za dôveru, ktorú vložili do tohto projektu.
Jana H. Hoffstädter
Vo svojom malom vydavateľstve E.J. Publishing spolupracuje so slovenskými autormi, s ilustrátormi a s grafickými dizajnérmi a jej ambíciou je vydávať knihy, ktoré sú krásne navonok aj zvnútra. V súčasnosti pracuje na sérii komiksových knižiek Nežný komiks, ktoré opisujú udalosti Novembra 89. Partnerom série je aj spoločnosť O2 Slovensko. V predaji je v súčasnosti prvá knižka Čierna oslava, k výročiu Nežnej revolúcie vyjdú aj zvyšné tri tituly.
Tím herných nadšencov oživil Bratislavu spred 30 rokov. Vo svete, ktorý vytvorili, nájdete známe miesta aj skryté detaily a zažijete atmosféru, aká panovala v hlavnom meste počas Nežnej revolúcie.
Život mnohým chátrajúcim pamiatkam u nás vrátili kreatívni ľudia, ktorí v nich vytvorili kultúrne a spoločenské centrá. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.
Čo bolo pre Nežnú revolúciu typické? Aké boli jej symboly? Ako sa šírili informácie bez mobilov a internetu? To všetko a oveľa viac prezrádza dokumentárny cyklus Fetiše Nežnej revolúcie.
Loading...
