16 unikátnych rekordov, o ktorých ste možno nevedeli

Príroda aj my ľudia to občas poriadne preženieme. Niekedy však vďaka tomu vzniknú unikátne javy, miesta či ľudské príbehy.

7. 9. 2018; Autor: Stanislav Cicha, Foto: Shutterstock, TASR

Vybrali sme pre vás 16 svetových naj, ktoré si určite zaslúžia vašu pozornosť. Poznáte ich všetky?

Užite si ešte viac zaujímavostí zo sveta vďaka extrémne veľkým dátovým balíkom od O2. Viac informácií

Najvyšší človek na svete

Za najvyššieho človeka v histórii je považovaný Američan Robert Wadlow, ktorý pred smrťou meral neuveriteľných 272 cm. Enormná výška sprevádzala Roberta od narodenia, pričom už vo veku piatich rokov meral 163 cm a nosil oblečenie pre 17-ročných.

O tri roky neskôr prerástol aj svojho otca, merajúc 187 cm a vážiac 90 kg. Momentálne je rekordérom a najvyšším človekom na svete Turek Sultan Kösen s výškou 251 cm.

Najteplejšie miesto na svete

Aj keď sa považujete za pravého milovníka leta, slnka a teplého počasia, na najteplejšom mieste sveta by vám asi veľmi príjemne nebolo. Dolina smrti (Death Valley) je výstižný názov pre oblasť v kalifornskej Mohavskej púšti, kde priemerná teplota počas letných mesiacov dosahuje 52 °C.

Toto územie sa v roku 1994 stalo národným parkom a predstavuje najnižšie a najsuchšie miesto v Severnej Amerike. Doposiaľ neprekonaný rekord tam namerali v roku 1913, keď sa teplota vyšplhala až na 56,7 °C.

Najdlhší let

Ak nemáte srdce dobrodruha a cestovanie okolo sveta si chcete zjednodušiť a najmä urýchliť, stavte na lietadlo. Najdlhší komerčný let bez prestupu, aký môžete zažiť, trvá 19 hodín.

Prejdete počas neho 16 700 km zo Singapuru do New Yorku. Takýto nevšedný zážitok pre všetkých nadšencov lietania trikrát týždenne zabezpečujú singapurské aerolinky.

Najvyššie miesto na Zemi

Keby ste niekedy chceli zažiť pocit, že vám celý svet doslova leží pri nohách, museli by ste sa vydať na najvyššie položené miesto na Zemi. Je ním vrch Mount Everest, ktorý dosahuje výšku 8 848 m n. m. Mount Everest je súčasťou najväčšieho horského masívu na svete – ázijských Himalájí. V tomto pohorí sa nachádza až 14 štítov presahujúcich 8 000 m n. m. Vybrať sa tam však rozhodne nie je jednoduché a podarí sa to len málokomu.

Ak sa však pozrieme za hranice nášho sveta, zistíme, že Mount Everest sa môže schovať pred vrchom Olympus Mons, ktorý vedci objavili na planéte Mars. Je vysoký neskutočných 21 km.

Najhlbšie miesto na Zemi

Miestom do ktorého sa môže ukryť celý Mount Everest, je Mariánska priekopa. Keby sme do nej hypoteticky vložili tento vrchol, stále by potreboval ešte aspoň 2 km, aby vytŕčal, pretože najhlbší bod tejto priekopy a zároveň celej zemegule Challengerská hlbočina sa nachádza v hĺbke 10 920 m pod morom.

Mariánska priekopa sa nachádza neďaleko ostrova Guam na rozhraní Pacifickej a Filipínskej zemskej dosky v Tichom oceáne.

Najvyšší objekt vytvorený človekom

Burj Khalifa je mrakodrap, ktorý má s našimi ďalšími rekordérmi Robertom Wadlowom a Mount Everestom jeden spoločný prívlastok – najvyšší. Nachádza sa v Spojených arabských emirátoch a so svojimi 828 m je najvyššou budovou na svete.

Výstavba tohto luxusného kolosu trvala šesť rokov a okrem výšky mrakodrap drží hneď niekoľko ďalších rekordov. Za všetky môžeme spomenúť napríklad najviac poschodí v jednej budove či najdlhšiu cestu výťahom z prízemia na vrchol.

Najdrahší objekt vytvorený človekom

Výstavba mrakodrapu Burj Khalifa stála nemalé peniaze, ešte vždy však nie je najdrahším objektom, ktorý človek vytvoril. Je ním medzinárodná vesmírna stanica ISS, ktorej výstavba sa začala v roku 1998, prvá posádka na ňu vstúpila o dva roky neskôr.

Medzinárodná vesmírna stanica je zapísaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najdrahší objekt na svete, pričom náklady na jej výstavbu a inovácie dosahujú až 100 miliárd $, teda 85 miliárd €.

Najnavštevovanejšia krajina

Francúzsko je krajinou vína, syrov, nádherných pláží a mnohých ďalších miest, ktoré očaria každého. Hlavné mesto Paríž je známe aj ako mesto lásky a práve zamilované páry tvoria najpočetnejšiu skupinu turistov, ktorá do krajiny galského kohúta prichádza. Francúzsko si drží prvenstvo v pomyselnej súťaži o najnavštevovanejšiu krajinu sveta už dlhé roky, a keďže má stále čo ponúknuť, pravdepodobne si ho aj dlho udrží.

V Paríži sa nachádza aj jedna z najznámejších svetových pamiatok – Eiffelova veža, ktorá návštevnosti Francúzska výrazne pomáha, pretože väčšina turistov túži navštíviť práve toto miesto.

Najvyšší vodopád

Angelov vodopád je súčasťou národného parku Canaima vo Venezuele, ktorý patrí do svetového dedičstva UNESCO.

Celková výška vodopádu je 979 m, aj keď venezuelská vláda uvádza až 1 002 m. V každom prípade je 15-krát vyšší ako Niagarské vodopády, pričom meno dostal po svojom objaviteľovi, americkom pilotovi Jimmiem Angelovi, ktorý ponad vodopád preletel v roku 1937 a o svoj zážitok sa podelil s verejnosťou.

Najvyššia rozhľadňa

Rozhľadne sú čoraz obľúbenejšou atrakciou turistov po celom svete a núdzu o ne nemáme ani na Slovensku. Hlavnými turistickými lákadlami sú nezabudnuteľný výhľad a krásne fotografie. Najvyššia rozhľadňa na svete je vysoká 168 m, jej výstavba stála 46 miliónov £, teda asi 55 miliónov €, a meno dostala po svojom hlavnom sponzorovi.

Rozhľadňa British Airways i360 sa nachádza v anglickom Brightone, ročne priláka takmer 800-tisíc turistov a za jasného počasia môžu návštevníci vidieť až do vzdialenosti 40 km.

Najväčšie jazero

Najväčším jazerom na svete je, paradoxne, Kaspické more. Áno, čítate správne. Dôvody, pre ktoré dostalo tento prívlastok, sa rôznia. Môže to byť pre slanú vodu, ale aj vďaka jeho rozlohe, ktorá spĺňa parametre mora. Kaspické more sa nachádza medzi Európou a Áziou, má plochu 371 000 km2 a jeho pobrežie je dlhé 7 000 km.

Na brehoch Kaspického mora leží až päť štátov – Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan a Irán.

Najväčšia púšť

O Sahare, ktorá je najväčšou púšťou na Zemi, ste už určite počuli, svojimi rozmermi však dokáže poriadne zaskočiť. Sahara zaberá 9 miliónov km2, veľkosťou ju teda môžeme prirovnať k USA alebo k Číne. Sahara leží na severe Afriky, zasahuje na územie 11 štátov a možno ju bez problémov vidieť aj z vesmíru.

Zaujímavosťou je, že pre minimálne množstvo zrážok a extrémne sucho je Sahara najväčším zdrojom prachu na našej planéte.

Najdlhšia rieka

Titul najdlhšej rieky sveta sprevádzajú dlhoročné dohady a hádky vedcov. Jedna strana hovorí o rieke Níl, druhá zase drží stranu juhoamerickej Amazonke. Dôvodom ich nezhôd sú rozdielne názory na to, kde rieky pramenia a ako ich treba merať. Momentálne však platí, že oficiálny status najdlhšej rieky sveta patrí Nílu, ktorý je dlhý asi 6 600 km a preteká cez štyri štáty.

Pomyselnou cenou útechy pre Amazonku je titul najvodnatejšej rieky na svete.

Najväčší štát

Rusko je vďaka svojej rozlohe viac ako 17 miliónov km2 bezkonkurenčne najväčším štátom na svete.

Žije tam takmer 150 miliónov ľudí, takže Vatikán, ktorý je najmenším štátom sveta, by sa doň vošiel približne 38 miliónov ráz. Rusko zaberá osminu zemskej súše, pričom krajina prináša množstvo kontrastov – chudobu a veľké bohatstvo, moderné mestá a nedotknutú prírodu.

Najľudnatejšie mesto

Japonské Tokio je nielen jednou z najväčších svetových metropol a vyhľadávanou turistickou destináciou. Ak niekedy Tokio navštívite, pripravte sa na enormné množstvo ľudí – toto mesto je totiž najľudnatejšie na svete. Na ploche asi 13 500 km2 žije takmer 39 miliónov obyvateľov. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, Tokio je približne také veľké ako západné Slovensko.

Metropola Japonska patrí aj k najbohatším mestám sveta, a keby bola samostatnou krajinou, bola by ôsmou najsilnejšou ekonomikou na svete.

Najchladnejšie miesto na svete

Aby sme našli opačný teplotný extrém, musíme sa v čase vrátiť do roku 1983 a navštíviť ruskú výskumnú stanicu Vostok, ktorá sa nachádza vo východnej časti Antarktídy neďaleko južného pólu. V tomto roku tam vedci namerali mrazivých -89,2 °C, čo je doteraz najnižšia teplota, aká bola na Zemi nameraná.

Prehnane veľké balíky dát

Máte pocit, že niektorí to s rekordmi už preháňajú? Aj my. Veď čím vyššie, väčšie alebo extrémnejšie, tým zábavnejšie. A inak to nie je ani s dátami – extrémne veľké dátové balíky od O2, ktoré teraz prinášajú až päťkrát viac dát, vás jednoducho bude baviť dlhšie.

Napríklad takých 10 GB k Zlatému O2 Paušálu. Pokojne si môžete pozrieť o 6 hodín viac filmov online (jeden veľkometrážny bollywoodsky trhák alebo celú sériu hollywoodskeho seriálu) či streamovať o 90 hodín viac hudby. To by mohlo byť aj 1 500 skladieb, ktoré vám otvoria nové hudobné horizonty.

Pri Platinovom O2 Paušále s 25 GB dát to v O2 prehnali ešte o trochu viac – až 15 hodín streamovaných filmov navyše alebo o 10 dní viac hudby.

S toľkými dátami v mobile dokážete jednoducho objaviť celý vesmír nových žánrov, poslať tisíce e-mailov navyše, nonstop googliť či sledovať sociálne siete. A je tiež možné, že si u kamarátov vyslúžite prezývku „hotspot“. Viac informácií o vylepšených O2 Paušáloch nájdete na www.o2.sk/volania/o2-pausal.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Najväčšia vodná nádrž/Oravská priehrada

Najstaršie slobodné kráľovské mesto/Trnava

Najväčšia knižnica na Slovensku/Slovenská národná knižnica

Najväčší zábavný park/Aquapark Tatralandia

Najdlhší jaskynný systém na Slovensku/Demänovské jaskyne

Najväčší kostol/Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Najväčšia socha Krista na Slovensku/Socha Krista v obci Klin

Miesto s „najslovenskejším“ motívom/Čičmany

Najväčšia dominanta Oravy/Oravský hrad

Najväčšia zoologická záhrada nielen u nás/ZOO Košice

Vychutnajte si celý vesmír zážitkov s päťkrát väčším balíkom dát

Páči sa vám, čo práve čítate?

Najvyšší človek na svete

Najteplejšie miesto na svete

Najdlhší let

Najvyššie miesto na Zemi

Najhlbšie miesto na Zemi

Najvyšší objekt vytvorený človekom

Najdrahší objekt vytvorený človekom

Najnavštevovanejšia krajina

Najvyšší vodopád

Najvyššia rozhľadňa

Najväčšie jazero

Najväčšia púšť

Najdlhšia rieka

Najväčší štát

Najľudnatejšie mesto

Najchladnejšie miesto na svete

Prehnane veľké balíky dát

Páči sa vám, čo práve čítate?

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Miroslava Širotníková

Páči sa vám, čo práve čítate?

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Letné expedície do našich obcí: 7 tipov na výlet po východnom Slovensku

Športovaním k mladšej pleti. Dermatologička vysvetľuje, ako pohyb vplýva na zdravie našej pokožky

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Drsná budúcnosť, extrémne efekty aj skľučujúce osudy hrdinov. Týchto 6 dystopických príbehov sa s vami nebude maznať

Samsung Galaxy Z Flip6 5G štýlovo vyriešil dilemu, či dať prednosť veľkému displeju alebo praktickým rozmerom

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Ako viesť náročné rozhovory? Pripravili sme 7 modelových situácií zo súkromia aj z práce

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Baví vás Sóda?

Výber tých najlepších článkov si môžete nájsť v mailovej schránke každú druhú nedeľu.