Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Vzkriesil zabudnutú modrotlač: „Poctivým remeslom sa dá uživiť.“

Prečítajte si rozhovor s mladým majstrom, ktorý dostal vyhynuté tradičné remeslo znova na výslnie.

Modrotlač na Slovensku „vyhynula“ – nebol tu už nikto, kto by ju vyrábal. Našťastie prišiel Matej Rabada. Naštudoval si staré postupy a v oravskej Párnici si otvoril dielňu, kde oživil tradície. Už šesť rokov vyrába poctivú, v indigu farbenú modrotlač. Spolu s manželkou Veronikou navrhujú a predávajú vlastné kolekcie oblečenia a doplnkov.

V našom rozhovore sa dozviete, ako vďaka Matejovi zabudnuté remeslo znovu ožilo.

Objavujte výnimočné slovenské tradície vďaka rýchlej 4g sieti od O2. Viac informácií

Ako sa začal váš príbeh s modrotlačou?

Študoval som na Katedre textilu na VŠVU. Venoval som sa textilnej tlači a navrhovaniu vzorov. Samozrejme, chcel som nájsť svoju cestu, aby bola moja tvorba jedinečná a zaujímavá. Vtedy som zistil, že na Slovensku už nie je nikto, kto by vyrábal modrotlač. Rozhodol som sa toto remeslo oživiť.

Keď ste začali, nemala modrotlač na Slovensku nasledovníka. Ako ste sa všetko naučili, keď nebolo od koho?

Modrotlač nebola pre mňa neznáma technika, vedel som, na akom princípe funguje. Samozrejme, boli to len základné znalosti v teoretickej rovine. Naštudoval som si domácu i zahraničnú literatúru a začal som s experimentovaním. Praktické skúšky ukázali, že to naozaj nie je jednoduchá technika.

„Stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.“

Keď som bol stratený v alchýmii okolo výroby modrotlače, chodieval som po rady do dielne v Strážnici na Morave. Trvalo mi takmer rok, kým som vyladil svoje recepty. A stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.

Ako sa vyrába modrotlač?

Začínam tlačou na biele plátno. Vzory, ktoré majú zostať biele, natlačím na plátno špeciálnou kašou, zvanou pap. Každý farbiar má na ňu svoj vlastný tajný recept. Potlačené plátno nechám pár dní vyzrieť. Potom ho celé ponorím do roztoku tmavomodrého farbiva indiga.

Plátno niekoľkokrát vytiahnem na vzduch a opäť ponáram, vďaka čomu získa tmavší odtieň modrej farby. Čím viac ťahov, tým tmavšia modrá. Pap, ktorý som natlačil na začiatku, toto farbivo neprepustí a tak ostáva plátno v mieste vzoru nezafarbené. Na konci farbenia sa pap vyperie a objaví sa biely vzor.

V dielni tlačím desaťmetrové kusy plátna so šírkou 140 cm. Tlač mi v začiatkoch zabrala aj osem hodín, dnes sú to zhruba dve hodiny. Farbenie a pranie zaberie približne štyri hodiny, pričom tento krok sa na rozdiel od tlače nedá urýchliť grifom ani skúsenosťami.

Veľa času však zaberie samotné sušenie. V pondelok natlačím plátno, ktoré musí zrieť a farbím ho najskôr v stredu. Nafarbená a vypraná modrotlač musí vyschnúť, potom už je pripravená pre zákazníka.

Dá sa remeslom uživiť?

Určite. Výhodou je, že manželka Veronika navrhuje a realizuje hotové výrobky, o ktoré je veľký záujem. Netreba však očakávať nejaké závratné zisky. Je to vyvážené tým, že práca nás naozaj baví a vidíme v nej hodnotu a kultúrny prínos.

Všetko si navrhujeme sami. Ja sa zameriavam na tvorbu dezénov a manželka na modely odevov, konzultujeme to však medzi sebou aj sa kritizujeme.

Kto sú vaši zákazníci?

Modrotlač sme už vyrábali pre rôzne slovenské značky, ktoré z nej pripravili svoje limitované edície, ale predávame aj maloodberateľom. Modrotlač sme posielali už takmer do celej Európy, do USA, do Kanady aj do Argentíny či do Austrálie. Často ani neviem, ako bude plátno využité. A potom sa radujem, keď vidím niekoho na ulici v modrotlači s mojím vzorom.

„Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať.“

Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať. Vytvorili sa tak napríklad tenisky a teraz spolupracujeme na výrobe lyží, na ktorých bude použitá pravá modrotlač na ľanovom plátne.

Aktuálne sa chystáme uviesť do predaja nové vzory, ktoré sme navrhli pre našu odevnú kolekciu Z PRÍRODY, ktorú tiež rozširujeme. Stále sa snažíme prinášať zaujímavé novinky. O modrotlač je čoraz väčší záujem, takže nás to teší.

Dá sa prísť na návštevu do vašej dielne na Orave?

Samozrejme, rád návštevníkom všetko poukazujem. Treba sa však vopred ohlásiť, aby ste si mohli byť istí, že ma tam práve zastihnete.

Tradičné remeslá naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Matej Rabada

Remeselník a farbiar, ktorý na Slovensku oživil tradičnú techniku modrotlače. S manželkou Veronikou majú rodinnú firmu Modrotlač Matej Rabada, kde Matej vyrába v indigu farbenú modrotlač a Veronika z nej navrhuje a šije odevy a doplnky.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Počuli ste už legendu o slovenskom upírovi Prdimuchovi? Aj on je súčasťou strašidelných miest, ktoré sa oplatí spoznať

Opustené pivnice či dedina, ktorá sa stratila z mapy. Vydajte sa s nami po stopách 10 temných miest Slovenska.

Dni sa skracujú, máme chuť spomaliť, zababušiť sa do deky – no niektorí sa práve teraz ponárajú do príbehov, ktoré v sebe nesú tajomstvá a temno. Aj Slovensko ukrýva desiatky miest, kde sa história prelína s legendami, so strašidlami a s fantáziou – od krvavej pivnice v Očkove až po hrob upíra v Hornej Lehote.

Či sa miesta opradené legendami odvážite navštíviť, je na vás. Ak by náhodou, aj tam máte vymakanú 5G sieť od O2, takže ani v strašidelnej pivnici nestratíte najrýchlejšie spojenie so svetom.

Drahí čitatelia a čitateľky, nasledujúci článok obsahuje aj opisy násilných činov a hororových scén, ktorý nie je vhodný pre citlivé povahy. Ak chcete veselšiu inšpiráciu na cestovanie, pozrite si ďalšie tipy.

Hrob upíra Prdimuchu
Horná Lehota

Áno, meno najznámejšieho horehronského upíra ste si pravdepodobne museli prečítať dvakrát, aby ste si boli istí, že ste sa nepomýlili. 

V Hornej Lehote nad Podbrezovou totiž nájdete hrob a legendu o upírovi, ktorý vyciciaval krv z oviec a kráv. Aj preto sa stále diskutuje o tom, či to bol skôr upír alebo vlkolak. 

Legenda hovorí, že ho museli pochovať zavaleného kameňom či s kameňom v ústach, aby sa náhodou nevrátil aj po smrti. V obci nájdete aj jeho „strašidelnú izbu“, ktorá slúži ako akési minimúzeum. No a keď spomíname pamätné miesta, svoju hrobku má v obci aj Samo Chalupka.

Rádioaktívne jazierko a sanatórium
Zvolen

V krásnom prostredí arboréta na Borovej hore vo Zvolene nájdete hneď na začiatku jazierko, ktoré však má jednu zvláštnosť hodnú varovania – je rádioaktívne. 

Nie, nemusíte sa báť, voda v ňom nie je neónovozelená ani v ňom neplávajú trojoké ryby, no vplyvom ťažby v okolí má voda naozaj zvýšenú rádioaktivitu a nezamŕza.

Nepríjemný pocit vo vás vyvolá hlavne staré opustené sanatórium, ktoré neskôr slúžilo ako lazaret pre vojakov.

Krvavá pivnica
Očkov

Kúsok za malou dedinou Očkov sa ukrýva pivnica so strašidelnou povesťou. Hovorí sa, že v nej kedysi rukou krčmára prichádzali o život niektorí hostia. Podľa legendy svoje obete najprv opil a potom zavraždil. 

Vďaka neďalekej tehelni zostala prístupná a dnes ju môže navštíviť každý, kto sa príde pozrieť na známu Očkovskú mohylu a archeologické nálezisko. Atmosféru miestu dodáva aj starý ľudový dom, v ktorom už okrem neporiadku veľa nenájdete… Aj keď… ktovie?

Opustený dom pri vode
Vindšachtské jazero (tajch Vindšachta)

Na brehu tajchu Vindšachta stojí starý dom, o ktorom miestni hovoria, že býval svedkom nevysvetliteľných javov: hlučné kroky, zatváranie dverí, chvenie skla v už aj tak vybitých oknách, a to aj vtedy, keď vonku nefúkal vietor. 

Lovci duchov ho považujú za jedno z najparanormálnejších miest na Slovensku. Ich merania ukázali zmeny teploty, elektrostatické výboje aj iné javy, ktoré si nikto nedokázal vysvetliť.

Stará psychiatrická nemocnica
Pezinok

Staré nemocničné budovy často vzbudzujú strach, dvojnásobne to však platí o starých psychiatriách. V tesnej blízkosti Pinelovej nemocnice uprostred lesa v Pezinku sa totiž nachádzajú jej staré budovy, ktoré sú dnes už opustené a prístupné na vlastné riziko. 

Miestni však radi varujú, že kto sa tam vydá po zotmení, môže počuť kroky či stonanie z prázdnych izieb. Dokonca aj starí hráči paintballu z okolia by vám vedeli rozprávať historky o podivných zvukoch či náhodných tieňoch postáv.

Možno aj preto sú opustené nemocnice takým častým námetom na knihy a filmy, pri ktorých poriadne mrazí.

Opustené Krvavé Šenky
Časť obce Lehota pri Nitre

Legenda z 19. storočia hovorí o hostinci v obci neďaleko Nitry, kde nepočujúca slúžka zachránila svojho pána Dobrovodského z Dobrej Vody. Na papierik mu vraj napísala varovanie, že červené víno, ktoré mu naliali, je otrávené.

Dobrovodský prežil, ale v pivnici hostinca neskôr našli tri ženy vo vápne. Niektorí tvrdia, že príbeh má spojitosť s krvavou grófkou Bátoriovou. Pravdou je, že mnoho ľudí má aj v dnes pri prejazde týmto úsekom zmiešané pocity.

Katov dom
Trenčín

Legenda medzi slovenskými strašidelnými miestami sa nachádza priamo v centre mesta Trenčín, len kúsok od hradu. 

Ako už názov napovedá, išlo o dom miestneho kata zo 17. storočia. Dnes tu môžete nájsť napríklad meč, ktorým sa stínali hlavy. V minulosti sa ku Katovmu domu viazali historky o tom, ako sa tu návštevníkom často stávali podivné veci. Napríklad, že sa tu vraj v bezvetrí začala hojdať mučiaca klietka či nepríjemné výkriky, ktoré tu počulo už mnoho ľudí a doteraz si ich nevedia vysvetliť. Je však dosť možné, že tieto príbehy vznikli, aby sem prilákali návštevníkov hradu. 

Legenda o krvavej grófke
Čachtice

Čachtický hrad patrí jednoznačne medzi najznámejšie a zároveň najmrazivejšie miesta na Slovensku. Svojou temnou povesťou ho preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, ktorá vraj medzi jeho múrmi vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. 

Hoci sa historici dodnes sporia, čo je pravda a čo mýtus, atmosféra tohto miesta zanechá dojem v každom návštevníkovi. Ak sa vám podarí dostať sa aj do chodieb čachtického podzemia, umocníte si zážitok z návštevy tohto miesta.

Dedina, ktorá zmizla z mapy Slovenska
Horné Opatovce

Horné Opatovce sa „stratili“, no nie pre paranormálne javy. Dedina kedysi žila ako každá iná, ale stala sa obeťou priemyselnej výroby a nebezpečných látok zo závodov pri Žiari nad Hronom.

V 60. rokoch minulého storočia bolo ovzdušie také toxické, že celú obec museli vysťahovať do okolitých dedín. Dnes na ňu spomína už len Kostol sv. Vavrinca, o ktorý sa starajú bývalí obyvatelia.

Darmo, niekedy nie je naším najstrašidelnejším nepriateľom nevysvetliteľná bytosť, ale samotný človek.

Hrad plný legiend pri Martine
Sklabiňa

Asi k žiadnemu zo slovenských hradov sa neviaže toľko legiend ako práve k hradu Sklabiňa: príbeh o Katovej skale alebo čiernych rytieroch, legenda o obrovskom hadovi, ktorý býva v útrobách a legendárnych pivniciach hradu. A živí sa nielen vínom, ale aj krvou.

Tento hrad však navštevujú čoraz častejšie výpravy, ktoré skúmajú nevysvetliteľné javy a záhady opísané množstvom návštevníkov, hlavne zvuky, ktoré vám otestujú nervy, počas búrok.

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.