Z obývačky do všetkých kútov sveta: 10 múzeí, ktoré ponúkajú virtuálne prehliadky

Čas strávený doma si môžete spríjemniť aj návštevou múzeí či galérií. Mnohé z nich totiž ponúkajú virtuálne prehliadky, vďaka ktorým sa dozviete veľa nového.

Mnohí z nás sa už nevedia dočkať chvíle, keď budú môcť vyraziť do sveta. Kým sa však hranice zase otvoria, môžeme si mnohé miesta vychutnávať prostredníctvom prepracovaných virtuálnych prehliadok, ktoré ponúkajú množstvo zaujímavých informácií aj možnosť pozrieť si jednotlivé diela naozaj detailne. Vybrali sme pre vás múzeá a galérie, ktoré určite stoja za vašu (virtuálnu) návštevu.

Stavte na neobmedzené O2 SMART Paušály a užite si virtuálne prehliadky zaujímavých miest po celom svete, nech ste kdekoľvek. Povedzte mi viac

Musée du Louvre, Paríž

Múzeum, ktoré sa nachádza v palácovom komplexe Palais du Louvre, patrí medzi najväčšie a najnavštevovanejšie na svete. Hlavný vstup sa nachádza v dnes už ikonickej sklenenej pyramíde a množstvo ľudí do múzea zavíta, aby si pozrelo slávnu Monu Lisu. Okrem tohto da Vinciho diela tu nájdete dalších viac ako 50 000 exponátov.

Foto: Zach Dyson/Unsplash, Yeo Khee/Unsplash

Virtuálnu prehliadku si môžete spustiť na tomto mieste.

Vatikánske múzeá, Vatikán

Vatikánske múzeá predstavujú jeden z najväčších komplexov umeleckých zbierok na svete. Sú situované hneď vedľa Baziliky sv. Petra a nájdete v nich vzácne diela od svetových velikánov. Poprechádzajte sa Rafaelovými sieňami s monumentálnymi freskami a Sixtínskou kaplnkou s Michelangelovým Stvorením sveta.

Foto: Jonathan Singer/Unsplash

Virtuálnu prehliadku Vatikánskych múzeí nájdete na tomto mieste.

Múzeum Fridy Kahlo, Mexico City

Prostredníctvom virtuálnej prehliadky môžete navštíviť aj Múzeum Fridy Kahlo v Mexico City. Sídli v La Casa Azul, teda v Modrom dome, kde sa táto výnimočná maliarka narodila a strávila tu aj väčšinu svojho života. Poprechádzajte sa jej záhradou, navštívte ateliér, v ktorom maľovala, a vychutnajte si jej tvorbu.

Foto: Shutterstock

Rodný dom Fridy Kahlo si môžete pozrieť na tomto mieste.

Guggenheimovo múzeum, New York

Ak máte radi moderné umenie, newyorské Guggenheimovo múzeum pravdepodobne poznáte. Originálna stavba architekta Franka L. Wrighta so svetoznámym točitým schodiskom ponúka umelecké diela nielen modernej doby a súčasnosti, ale aj z obdobia impresionizmu a postimpresionizmu.

Foto: Alex Eckermann/Unsplash

Virtuálna prehliadka newyorského Guggenheimovho múzea je dostupná na tomto mieste.

Britské múzeum, Londýn

Britské múzeum spracovalo v spolupráci s Google Cultural Institute virtuálnu prehliadku naozaj originálne. Ponúka totiž interaktívnu časovú os, pomocou ktorej sa môžete jednoducho presúvať v rámci kontinentov či časových období, prípadne sa sústrediť len na určitú oblasť, napríklad na umenie, náboženstvo či obchod.

Foto: Nicolas Lysandrou/Unsplash

Prehliadku Britského múzea si môžete spustiť na tomto mieste.

Pergamonské múzeum, Berlín

Pergamonské múzeum je súčasťou berlínskeho Múzejného ostrova a nadchne všetkých milovníkov antickej architektúry a starovekých pamiatok z čias Babylonu a Egypta. Zbierka je naozaj bohatá a múzeum patrí nielen k najväčším, ale aj najnavštevovanejším v rámci Nemecka. Vychutnajte si veľkolepé artefakty ako Pergamonský oltár alebo Trhovú bránu.

Foto: Kadir Celep/Unsplash

Pergamonské múzeum môžete virtuálne navštíviť na tomto mieste.

Divadelné múzeum Salvadora Dalího, Figueres

Ak máte chuť na trochu inú prehliadku, navštívte Divadelné múzeum Salvadora Dalího v jeho rodnom meste Figueres. Nachádza sa v budove bývalého divadla, kde tento výstredný španielsky umelec prvý raz vystavil svoje práce. Virtuálnu prehliadku originálnych priestorov dopĺňajú aj rôzne zamyslenia, súčasťou múzea je aj umelcova krypta.

Foto: Igor Ferreira/Unsplash

Tvorbu Salvadora Dalího môžete lepšie spoznať na tomto mieste.

Múzeum van Gogha, Amsterdam

Holandský maliar Vincent van Gogh sa stal jednou z najväčších osobností výtvarného umenia. Hoci počas života predal len jeden svoj obraz, po smrti sa preslávil priam raketovo. Počas prehliadky tohto múzea si môžete pozrieť najväčšiu zbierku jeho tvorby – 200 malieb, 500 kresiel a stovky osobných listov.

Foto: Jean Carlo Emer/Unsplash

Virtuálnu prehliadku Múzea van Gogha nájdete na tomto mieste.

Galéria Uffizi

Jedna z najznámejších galérií na svete nadchne každého, kto má rád „staré“ umenie. Galéria Uffizi ponúka výtvarné umenie od obdobia antického Ríma až po barok. Súčasťou zbierky sú mnohé slávne obrazy, napríklad Michelangelova Svätá rodina alebo Botticelliho Klaňanie troch kráľov.

Foto: Clay Banks/Unsplash

Virtuálna prehliadka galérie je dostupná na tomto mieste.

Vila Tugendhat, Brno

Ak nemáte chuť skúmať historické exponáty, vydajte sa do vily Tugendhat. Túto ojedinelú stavbu, ktorá patrí k základným dielam funkcionalizmu, navrhol v roku 1928 renomovaný nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohe a v bežnej prevádzke sa na jej návštevu čaká dlhé mesiace. Známy je najmä hlavný obytný priestor so sklenenou stenou a vila dodnes nadchýna svojimi technologickými riešeniami.

Foto: Arno Senoner/Unsplash

Virtuálnu prechádzku po vile Tugendhat si môžete vychutnať na tomto mieste.

Nenašli ste v našom výbere svoje obľúbené múzeum? Virtuálne prehliadky majú dnes vytvorené múzeá, galérie, ale aj prírodné pamiatky na celom svete. Ocenia ich nielen dospelí, ale môžu skvelo poslúžiť aj v rámci štúdia vašich detí.


Patríte k ľuďom, ktorých pri práci či zábave obmedzujú nedostatočné dátové balíky? Stavte na nekonečné O2 SMART Paušály, ktoré okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS prinášajú aj neobmedzené dáta a predplatné prémiových aplikácií ako HBO GO, TIDAL či O2 TV. Viac o vylepšenej ponuke O2 SMART Paušálov nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac