Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

3 pekné projekty, ktoré máme na Slovensku vďaka EÚ

Je veľa projektov z peňazí EÚ, ktoré pomohli Slovensku a jeho obyvateľom stať sa modernejšou a lepšou krajinou. Začnime o nich hovoriť.

Eurofondy majú medzi bežnou verejnosťou nie práve najlepšiu povesť. Môže za to zopár nechválne známych projektov.

Čo sa už ale zvykne prehliadať, je fakt, že nám eurofondy za posledné roky pomohli vybudovať napríklad kilometre nových diaľnic, modernizovať nemocnice, opraviť školy či verejné budovy v obciach a mestách.

Z prostriedkov EÚ sa uskutočnila aj rekonštrukcia Starého mosta v Bratislave a zmodernizovala električková trať do Petržalky. Nové električky a trolejbusy sa nakúpili aj v Košiciach.

Veľká väčšina verejných investícii na Slovensku je spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, ktorých najväčšiu časť tvoria eurofondy alebo inak – Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

V období rokov 2014 až 2020 by sme mali prijať cez programy Európskej únie celkovo 20,3 miliardy eur. Pritom Slovenská republika do rozpočtu EÚ odvedie približne 6,8 miliardy eur. Čistá rozpočtová pozícia Slovenska voči EÚ by predstavovala približne 13,5 miliardy eur, čo sa rovná približne výške nášho štátneho rozpočtu na jeden rok.

Väčšina projektov, ktoré sa z peňazí Európskej únie realizovali, pomohli Slovensku stať sa modernejšou a lepšou krajinou – keďže ale nevyvolávajú senzácie, mediálne sa o nich toľko nehovorí. V tomto článku vám predstavíme aspoň 3 z mnohých, ktoré by si pozornosť zaslúžili.

Martinské centrum pre biomedicínu

Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin) predstavuje špičkové centrum pre vedu a výskum, porovnateľné s najmodernejšími výskumnými pracoviskami v Európe. Ide o najväčší a najdôležitejší projekt Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.

Aktuálne tu pôsobí viac ako 60 vedcov, ktorí pracujú s excelentným prístrojovým vybavením. Ich výskum sa zameriava na súčasné výzvy v biomedicíne a biotechnológii. Zahŕňa aj štúdie príčin chorôb alebo abnormálnych stavov a vývoj nových diagnostických a terapeutických metód v oblasti neurovedy, onkológie, molekulárnej medicíny a respirológie.

Celkové náklady na vybudovanie vedeckého parku predstavovali 26,31 milióna eur, pričom Európsky fond regionálneho rozvoja prispel sumou 22,37 milióna eur.

Centrum funguje od roku 2015 a už dnes majú vedecké tímy za sebou výsledky, vďak ktorým si môžu podať žiadosť o niekoľko patentov.

Do budúcnosti pribudnú ďalšie pracovné pozície pre ďalších vedeckých pracovníkov a doktorandov. Konečný počet by tak mal narásť na aspoň dvesto zamestnancov.

Bioenergia Bystricko – združenie obcí na Poľane

Na Poľane, v samotnom srdci Slovenska, leží 8 obcí – Čierny Balog, Ľubietová, Poniky, Kordíky, Králiky, Riečka, Tajov a Hiadeľ, ktoré namiesto súperenia o eurofondy spojili sily a vytvorili združenie Bioenergia Bystricko.

Cieľom ich spoločného projektu je vykurovanie škôl a iných verejných budov v obciach prostredníctvom drevnej energetickej štiepky, ktorú si združenie vyrába samo. Nie sú také závislé na žiadnom dodávateľovi.

Vďaka realizácii projektu z fondov EÚ sa postavili štyri sklady na distribúciu štiepky a zrekonštruovalo 15 kotolní, z ktorých sa vo všetkých spomínaných obciach dokopy vykuruje 43 renovovaných budov.

Na vykurovanie sa využíva odpad z miestnych píl a obecných lesných podnikov, takže nemusí dochádzať k zvýšenému výrubu lesa.

Okrem toho projekt priniesol viacero pozitívnych zmien: cena energie sa znížila o 25 %, emisie skleníkových plynov klesli o 2 643 ton ročne a vytvorili sa nové pracovné miesta. Tie sú v regióne, kde nie je pracovných príležitostí nazvyš, určite na osoh.

Sanatórium Dr. Guhra v Tatranskej Polianke

Zdravé a normálne dýchanie nie je pre každého samozrejmosť. Až 5 % obyvateľov Slovenska trpí astmou a ďalších 10 % populácie má problémy s alergiami. Práve pre ľudí s ťažkosťami dýchania a pľúcnymi ochoreniami je tatranská klíma priam balzamom.

Mnohí z návštevníkov našich veľhôr sa chodia liečiť aj do Sanatória Dr. Guhra, ktoré sa nachádza v malebnej obci Tatranská Polianka.

Sanatórium vzniklo ešte v 19. storočí a nesie meno po miestnom priekopníkovi klimatoterapie Dr. Michalovi Guhrovi. V súčasnosti poskytuje služby v oblasti liečebnej a kúpeľnej starostlivosti a rekondičných, relaxačných a dovolenkových pobytov.

Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii a modernizácii sanatória bolo zrekonštruovaných 11 predtým nevyužívaných izieb a kapacita zariadenia sa navýšila o viac ako 100 pacientov. Zároveň sa čakacie doby skrátili o tretinu.

Pomocou nového vybavenia bolo možné vykonať viac ako 4 000 vyšetrení a testov. Časť prostriedkov na rekonštrukciu bola poskytnutá práve z prostriedkov EÚ.


Ak vás téma eurofondov zaujala, pozrite si ilustrovaný článok Ako sa v Európskej únii rodí rozhodnutie. Stručne a jasne vám vysvetlí, ako celý mechanizmus funguje.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Už 10 rokov prinášame rozhovory a témy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo nás

Pri tejto príležitosti nám ilustrátori a ilustrátorky nakreslili najdôležitejšie myšlienky, ktoré v magazíne odzneli.

Pamätáte si, akí ste boli alebo čo ste robili v roku 2016? My v sme vtedy v Sóde začínali – ako (a stále) jediný magazín od operátora na Slovensku. Pre O2 sú totiž hodnoty a témy férovosti, rovnosti, otvorenosti také dôležité, že sa rozhodli venovať im celú jednu platformu. Doteraz máme za sebou skoro 3 000 dobrých príbehov a robíme to aj vďaka vám, našim čitateľom.

Rozhovory, ktoré zanechali odkaz

Sóda je najmä o ľuďoch, o (ne)obyčajnom osobnom delení sa o myšlienky a inšpiratívnych pohľadoch na svet. Autentické ľudské príbehy sú hlavnou súčasťou magazínu. 

10 ilustrátorov a ilustrátoriek pre nás pri tejto príležitosti pripravilo špeciálne plagáty. Ilustrovali citáty, ktoré v Sóde odzneli. Pripomeňte si s nami si najdôležitejšie myšlienky z rozhovorov magazínu Sóda v kreslenej podobe.

Povedomie o duševnom zdraví
Marek Menke ilustruje slová Zuzany Smatanovej

Zuzana Smatanová sa nám zdôverila s tým, ako ju tlak na výkon doviedol k vyhoreniu a ako sa cez sebalásku a hranice vrátila späť k životu aj tvorbe.

Ilustroval Marek Menke

Odvaha byť zraniteľný
Dorota Brázdovičová ilustruje slová Igora Smitku

Igor Smitka nám priblížil, ako jeho tvorbu formovala aj „neistota“, a prezradil nám, ako zostať verný tomu, kto skutočne som.

Ilustrovala Dorota Brázdovičová

Odbúravanie predsudkov voči kvír komunite
Barbora Idesová ilustruje slová Romana Samotného

S Romanom Samotným sme sa rozprávali o tom, ako môže každý z nás prispieť k rešpektujúcej spoločnosti.   

Ilustrovala Barbora Idesová

Prečo sa z generačnej chudoby nedá dostať len vlastnou snahou
Daniel Rerko ilustruje slová Frederika Dunku

Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von nám priblížili, ako deťom vyrastajúcim v náročných podmienkach dávajú bezpečný priestor a podporu v kluboch Zebra. Niekedy totiž aj obyčajná pochvala dokáže prebudiť veľa dobra.

Ilustroval Daniel Rerko

Ilustroval Daniel Rerko: „Pri interpretácii ilustrácie som zvolil ‚hrubší‘, neuhladený vizuálny prejav. Vo mne totiž citát vzbudil smutnú, pravdivú, holú a neromantizovanú pripomienku skutočnosti, ktorú vnímam v našej spoločnosti. Najviac mi záležalo na zobrazení kontextu a vyzdvihnutí autora citátu, pretože práve takýto ľudia, hlboko integrovaní, dávajú nádej na zmenu, nádej v možný krok zo začarovaného kruhu.“

Prijatie inakosti
Marta Matus a Marian Čuraj ilustrujú slová Sone Holúbkovej

Čo znamená žiť dôstojný život, keď nemáme rovnaké podmienky?  Soňa Holúbková z Nadácie Krajina harmónie priniesla v rozhovore veľmi ľudský pohľad na to, čo znamená dať každému šancu žiť vlastný život.

Ilustrovala to Marta Matus aj spolu s Marianom Čurajom. Marian je z Nadácie Krajina harmónie, pretože sme chceli Soninu myšlienku ešte viac prehĺbiť.

Marta Matus: „Rada používam v tvorbe humor. Ilustráciu som odľahčila tým, že som zobrazila ľudí pri športe. Vybrala som si horolezcov. Niekto je bosý a bez istenia, niekto si vychutnáva kávu uprostred cesty nahor, iný sa dostane do cieľa vrtuľníkom (samozrejme, bude prvý). 

Ilustrovali Marta Matus a Marian Čuraj 

Citát sa dal pochopiť aj ako metafora tvorivého procesu. Mám malé deti a podmienky na tvorbu momentálne nie sú ideálne, ale vždy sa snažím si proces tvorby čo najviac vychutnávať a užívať, bez ohľadu na stres z deadlinov (ako horolezkyňa s kávou v ruke).

Na začiatku som si nebola istá, či spolu rôzne štýly budú ladiť, ale myslím si, že Marianove kresby úžasne dotvorili celkovú ilustráciu. Keď som dostala jeho skice, hneď som vedela, že to bude dobré. Taký vrtuľník by sa mi určite nepodaril.“

Sloboda ako podmienka tvorby a života
Daniela Olejníková ilustruje slová Daniela Heviera

Daniel Hevier nám priblížil, prečo je sloboda nevyhnutná nielen pre tvorbu, ale aj pre samotnú existenciu.

Ako zvládnuť ťažké obdobia
Jozef Gľaba ilustruje slová Lenky Pavukovej Rušarovej

S psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou sme hľadali riešenia na zvládanie náročných životných zmien.

Ilustroval to Jozef Gľaba: „Na prvé prečítanie a bez kontextu možno citát znie ako polomotivačné klišé. V kontexte rozhovoru som však vyrozumel, že ide o zjednodušenie, a tak som sa sústredil na dôležitejšiu časť.

Snažil som sa vhodným spôsobom zachytiť podstatu témy: problém – prijatie – cesta – to, čo sa na ceste dozvieme – to, čo si z cesty odnesieme (z hľadiska skúsenosti, ktorá nás formuje alebo preformuje).

Opieram sa o to, že pri prekonávaní ťažkých životných situácií je dôležité problém prijať a začať veci riešiť. Je to cesta, ktorá u každého človeka vyzerá inak.

Ilustroval Jozef Gľaba

Ja som to v kresbe znázornil ako postupné zdvíhanie sa zo zeme. Môže to pôsobiť, že pri riešení problémov stačí málo na to, aby sme mohli byť šťastní, a je to len o našom pozitívnom nastavení. Nedá sa ráno zobudiť s tým, že budem pozitívny a je to vybavené. Tak som to nemyslel, ale je to cesta, je to proces a táto téma je hlbšia. Ja som sa to snažil zobraziť jemnejšie, opisnejšie a skratkovitejšie, aby vynikli proces a cesta, bolo to čitateľnejšie a sedelo to s citátom.

Myslím si, že by sa to dalo zobraziť aj bez osobnej skúsenosti, ale áno, nejaká tá osobná skúsenosť z minulosti tam je. Vyše roka som nedokázal kresliť, a predsa som musel pracovať a brať projekty, aby som prežil. Nemohol som si dovoliť oddych. Ale nejako postupne a vedome som sa z toho dostal a teraz sa už len snažím udržať balans a neprejsť za tú hranicu. Trvalo to však roky, kým ma znovu začalo tešiť kreslenie.“

Všímavosť k druhým ako prejav empatie
Sabína Svetlíková ilustruje slová Evy Peričkovej

To, čo väčšina z nás berie ako samozrejmosť, môže byť pre niekoho iného veľkým víťazstvom. Eva Petričková sa s nami podelila o svoje prežívanie a život s dcérou, ktorá má autizmus.

Ilustrovala to Sabína Svetlíková: „Táto myšlienka ma trochu rozľútostila. Je to niečo, čo treba povedať nahlas, no zároveň takéto správanie voči druhým nie je úplnou samozrejmosťou.

Ilustrovala Sabína Svetlíková

Pokúšala som sa zobraziť dvojakosť viditeľného a neviditeľného prežívania. Pomocou odrazu vo vode a farieb, ktoré druhá postavička odráža, som chcela naznačiť jej úsilie vidieť ďalej – snahu o pohľad na situáciu z uhla modrej postavičky, čo fialovej postavičke dáva väčšiu schopnosť efektívne pomôcť. To je však možné len pri úsilí z oboch strán. Ak by sa modrá postavička nepozerala do vody, nebola by schopná nikomu ukázať viac ako svoju povrchovú farbu.

Moje osobné skúsenosti sú v podstate to jediné, čo mám k dispozícii, keď niečo tvorím, takže som vychádzala z nich. Ako jeden človek som pomerne limitovaná entita a viem pracovať len s tými informáciami, ktoré som sa zatiaľ naučila.“

Prečo sú kamarátske vzťahy pre bytie také dôležité?
Han Donau ilustruje slová Simony Procháczkovej

Simona a Linda nám ukázali, že priateľstvo nevzniká samo od seba, ale cez trpezlivosť a rešpekt k hraniciam toho druhého.

Ilustrovala Han Donau

Ilustrovala to Han Donau: „Kohút a jeho hrebienok sú pre mňa silné symboly hrdosti a ega, keďže kohút na svojom dvore iného nestrpí. Preto tam je sám, aj keď by ani nemusel. Ak nám ego prekáža žiť zmysluplné vzťahy, je dobré ho zahodiť. Spolu nám bude lepšie – v priateľstvách aj v spoločnosti.“

Zmysel pre zodpovednosť
Daniela Vagašová ilustruje slová Ivana Milého

Ivanovia Milí z Herba Drug (ml. a st.) nám rozprávali o tom, ako môže byť spoločenská zodpovednosť a ľudský princíp prirodzenou súčasťou podnikania aj na Slovensku.

Ilustrovala to Daniela Vagašová: „Na prvé prečítanie vo mne citát vyvolal uvoľnenie a určitý druh pokoja. Vnímala som ho ako pripomenutie, že zodpovednosť nespočíva v dokonalosti alebo v absencii chýb, ale v schopnosti ich prijať a niesť ich dôsledky. Zároveň sa tam pre mňa objavila krehkosť, ktorú nevnímam ako slabosť, ale skôr ako prirodzenú súčasť bytia, s ktorou sa človek učí pracovať.

Ilustrovala Daniela Vagašová

Rozhodla som sa zachytiť napätie medzi krehkosťou a zodpovednosťou. Motív motýlieho krídla pre mňa reprezentuje krehkosť a zraniteľnosť, zatiaľ čo praskliny v jeho štruktúre symbolizujú chyby a ich následky. Dôležité pre mňa bolo, že krídlo nie je rozpadnuté, ale stále drží pokope. Podobne ako človek, ktorý robí chyby, no napriek tomu nesie ich dôsledky a pokračuje ďalej. Ruka pod krídlom predstavuje akt prijatia a nesenia ako vedomé držanie toho, čo je krehké a nedokonalé.

Zodpovednosť sa často spája s tlakom, aby sme boli bezchybní. Postupne som si však aj sama na sebe uvedomila, že je to skôr o schopnosti uniesť dôsledky vlastných rozhodnutí a nedať sa nimi paralyzovať.“


Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.