Ako si Slovensko pripomenulo Nežnú revolúciu

V rámci spomienky na výročie novembrových dní sa uskutočnili originálne festivaly, svetelné inštalácie či výstavy.

Slovensko si 30. výročie Nežnej revolúcie pripomenulo rôznymi aktivitami a podujatiami naprieč celou krajinou. Viaceré z nich podporila v rámci tohtoročného grantu Sloboda nie je samozrejmosť aj Férová nadácia O2. Prečítajte si, čo všetko priniesli svojim návštevníkom.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Mnohé spomienkové udalosti sa uskutočnili v komornejšom prostredí v rámci obcí či určitých komunít. Pekným príkladom je rekonštrukcia dobových udalostí v jednej zo slovenských základných škôl, kde pedagógovia pracovali aj s materiálmi, ktoré sme v rámci tohtoročného vydania o Novembri 89 publikovali u nás v Sóde. Viac informácií nájdete v závere článku.

Interaktívna svetelná inštalácia v Banskej Bystrici a v Trnavskom kraji

Koncom septembra rozsvietil Banskú Bystricu a Trnavu piaty ročník Festivalu svetla a tieňa, ktorý ponúkol súčasné svetelné umenie domácich aj zahraničných autorov. Súčasťou festivalu bolo aj interaktívne dielo …nie je samozrejmosť od Paula Soukala a Lukáša Matejku z umeleckého kolektívu Trakt.

V rámci ich diela sa na námestiach našich miest opäť štrngalo kľúčmi. Ak sa totiž spojilo viac ľudí, ich spoločné úsilie spustilo vizuálne búranie zdanlivo nepreniknuteľnej steny. Odmenou bolo odhalenie jedinečných fotografií z Nežnej revolúcie.

„Ako kreatívci a súčasní umelci vnímame udalosti Novembra 89 ako spojenie aktívnej spoločnosti, ktorá chcela dosiahnuť zmenu pre nás všetkých. Táto zmena bola možná iba na základe toho, že sme sa ako spoločnosť dokázali spojiť, boli sme kolektívnym hrdinom, ktorý sa nedal zlomiť na svojej ceste za slobodou,“ hovoria autori diela.

Foto: Patrik Kubizna

„Dnes je naša spoločnosť polarizovaná rôznymi témami, skupinami a komunitami, ktoré nás často nezmyselne rozdeľujú. Naším dielom chceme poukázať na to, aká dôležitá je aktivita a spájanie ľudí i v súčasnosti,” vysvetľujú.

Ich interaktívna inštalácia putuje do 20. novembra mestami Trnavského samosprávneho kraja, informácie o turné nájdete na stránke občianskeho združenia Trakt.

Festival Revolúcia bez konca na pôde Univerzity Komenského v Bratislave

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa od 11. do 17. novembra 2019 konal multižánrový festival Revolúcia bez konca. Študenti boli hybnou silou Nežnej revolúcie, fakulta bola počas Novembra 89 dôležitým uzlom, a tak je prirodzené, že sa festival konal práve na tomto mieste.

Súčasťou programu, za ktorým stojí občianske združenie Univerzál, boli výstava, divadelná hra, ale aj prednášky, premietanie filmu, diskusie či scénické čítanie.

Foto: Archív Universaal

Priamo v budove fakulty na Gondovej 2 sa uskutočnil aj happening Buďte ticho!, prostredníctvom ktorého sa účastníci vrátili späť v čase a mohli na vlastnej koži zažiť, v akých podmienkach sa kedysi vyučovalo a prečo sa študenti vzbúrili a žiadali akademické slobody.

Festival vyvrcholil v nedeľu 17. novembra špeciálnou audiovizuálnou projekciou, tzv. mappingom priamo na fasáde fakulty.

Festival AMPLIÓN v Banskej Štiavnici

Štvrtý ročník Festivalu nového kabaretu a pouličného umenia AMPLIÓN priniesol do centra Banskej Štiavnice 333 hosťujúcich umelcov na desiatich scénach a pódiách.

„Pridanou hodnotou každého ročníka je vzdelávacia a angažovaná línia, ktorá bola tento rok veľmi silná a atraktívna,“ hovorí režisérka festivalu Jana Mikitková.

Festival priniesol originálne multižánrové eventy na podporu vzťahu súčasnej generácie mladých k slobodnej občianskej spoločnosti. Návštevníci mohli vidieť výtvarnú inštaláciu aj výstavu karikaturistov z celého sveta vrátane dvoch, ktorí boli vo svojej krajine odsúdení na smrť, mohli si pozrieť dokument Spýtaj sa vašich zo starého televízora či vypočuť si autorské angažované piesne v podaní Jakuba Pohleho.

Súčasťou programu bola aj súťaž kabaretných skečov o význame slobody, kvíz o Nežnej revolúcii, súčasné umelecké prednesy pätice mladých osobností na tému slobody po neslobode a diskusné fórum s aktérmi revolúcie.

Výstava o udalostiach v Divadle Andreja Bagara v Nitre

Festival Divadelná Nitra mal tento rok podtitul Podoby slobody. Hlavný program festivalu – prezentácie vybraných divadelných inscenácií zo Slovenska a zo zahraničia, ale aj mnohé sprievodné podujatia odkazovali na tému slobody v rôznych podobách.

Foto: dab.sk

Divadlo Andreja Bagara v Nitre si 30. výročie Nežnej revolúcie pripomenulo výstavou NEŽNÁ.NR, ktoré sa zameralo na udalosti v novembri a v decembri 1989 a podrobne mapovalo predovšetkým aktivity nitrianskych divadelníkov v tomto období. Po vernisáži výstavy sa konala diskusia s divadelníkmi, ktorí boli účastníkmi novembrových udalostí.

„Výstava mapuje aj ďalšie aktivity hercov, ich výjazdy do regiónov a tovární, kde sa na mítingoch stretávali s verejnosťou. Výstava vychádza z kalendária, ktoré bolo súčasťou projektu  Nitra 89 – pamäť regiónu, vypracovanom Asociáciou Divadelná Nitra. Vďaka tomu sa nám podarilo zachytiť jednotlivé udalosti novembra a decembra 1989 prakticky deň po dni,“ uviedla projektová manažérka Divadla Andreja Bagara Slávka Civáňová.

Rekonštrukcia dobových udalostí na základnej škole v Komárne

Keď sa žiaci na Základnej škole J. A. Komenského v Komárne zaujímali, ako vyzeralo detstvo ich rodičov, pomohli im pedagógovia usporiadať v škole celotýždňový program. Jeho súčasťou bolo nielen prispôsobenie učiva jednotlivých predmetov, ale aj zážitkové simulovanie chodu školy spred 30 rokov.

Žiaci trávili veľké prestávky povinným pochodovaním po chodbe do kruhu, počúvali vysielanie školského rozhlasu, skúmali nástenky v komunistickom duchu a promenádovali sa v retro oblečení. Priestory školy pomenovali dobovými názvami komárňanských ulíc.

Zavŕšením projektu bola hra tzv. escape room Klietka s tematikou Nežnej revolúcie, ktorú si v škole zahralo 26 tímov. Potom sa konečne všetko vrátilo do bežných koľají.

Pri vzniku tejto aktivity vychádzali pedagógovia aj z článkov, ktoré sme vytvorili u nás v Sóde. „Chceli by sme sa poďakovať magazínu Sóda za inšpiráciu pri tvorbe našej escape room. Informácie sme čerpali aj z vašich článkov na túto tému,” hovorí pedagogička školy Adriana Gubánová.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac