Hra Vivat Sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra 89

Tím herných nadšencov oživil Bratislavu spred 30 rokov. Vo svete, ktorý vytvorili, nájdete známe miesta aj skryté detaily a zažijete atmosféru, aká panovala v hlavnom meste počas Nežnej revolúcie. Ich hru si môžete vďaka podpore Férovej nadácie O2 stiahnuť zadarmo.

Veziete sa taxíkom centrom Bratislavy a rozhliadate sa okolo seba. Ulice a budovy sú vám povedomé, no akoby pochádzali z inej doby. Pod Manderlákom nie je kebab, ale mäsiarstvo. Nad bránami policajného riaditeľstva sa namiesto dvoch levov týčia sochy dvoch goríl. Keď míňate autá s nápisom VB, študentov, ktorých v taxíku veziete, zamrazí od strachu. Boja sa, že po nich budú na proteste strieľať.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Vitajte vo svete Vivat Sloboda, v počítačovej hre, ktorú aj vďaka grantu Férovej nadácie O2 pripravili vývojári z tímu Vivat k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Hráč sa v nej ocitá v úlohe vodiča štátnej taxislužby, na ktorého čakajú dve zákazky.

Okrem protestujúcich študentov povezie aj straníckeho pohlavára, ktorý sa po ceste do Petržalky posťažuje, že je nenormálne, aby 15-ročné deti rozhodovali, kto má byť vo vláde.

„Pri pasažieroch využívame dobové citácie a výpovede ľudí, ktorí November 89 zažili na vlastnej koži. Nesnažíme sa hráčov navádzať na to, že niekto je dobrý a iný zlý. Každý by si mal vytvoriť vlastný názor. Aj keď z toho určite bude cítiť, že nie je normálne, aby sa študenti báli, či do nich bude strieľať polícia,“ vysvetľuje produkčný a zároveň scenárista projektu Roman Lipka.

Dúfa, že interaktívny zážitok vzbudí u mladých ľudí väčší záujem o nežnú revolúciu ako učebnice.

Na začiatku bol sen o bratislavskom GTA

Roman sa dlhodobo venuje recenzovaniu hier a pri hľadaní chýb iných si často hovoril, aké by bolo super mať svoju vlastnú hru. Keď za ním prišiel dizajnér Jaro Miko s nápadom vytvoriť hru o mafii v Bratislave, začali spolu vymýšľať príbeh zasadený do 90. rokov. Obaja majú radi žáner mestskej akcie preslávený sériou Grand Theft Auto (GTA) a ich snom bolo priniesť GTA do bratislavských ulíc.

Jaro začal vyrábať modely budov, no v tíme chýbal programátor, ktorý by ich preniesol do herného sveta. Roman, našťastie, natrafil v bratislavskom klube Subclub na bývalého spolužiaka Samuela Potiska, ktorý sa ponúkol naprogramovať Jarovu rozrastajúcu sa mapu.

Hra Vivat Sloboda je založená na platforme Unity, kde si môžu vývojári z bezplatne dostupných šablón vyskladať balíčky s rôznymi hernými mechanikami a vložiť do nich vlastný obsah – od scenérie až po príbeh.

„Náš príbeh vychádza z hernej mechaniky. Vedeli sme, že môžeme využiť jazdenie po meste, a tak hru postaviť na pretekoch alebo taxikárčení,“ opisuje Roman začiatky hry. Fungujúca doprava je však náročná na vyladenie, pretože musí rešpektovať dopravné značenia, chodcov a chod premávky.

Ak počas hry prekročíte rýchlosť, prejdete na červenú alebo nabúrate, vaši pasažieri to najskôr len okomentujú, no po troch prešľapoch po vás už pôjde Verejná bezpečnosť. Ak zrazíte človeka, hra sa okamžite končí, pretože ide o najvážnejšie porušenie osobnej slobody človeka.

Herný svet potrebuje rovnováhu reality a atmosféry

Po zverejnení grantu Sloboda nie je samozrejmosť prispôsobili mladí vývojári prostredie hry roku 1989. Na okraje mapy napríklad pridali hranice s ostnatým drôtom. Grant vyhlásila Férová nadácia O2, aby podporila projekty, ktoré sa venujú téme Novembra 89 a približujú mladým ľuďom myšlienky slobody a demokracie.

„Modely vytvárame tak, aby sme ich čo najviac priblížili danému obdobiu. Napríklad časť budovy Slovenskej národnej galérie vyzerala v roku 1989 viac funkcionalisticky a bola v nej predajňa áut,” hovorí dizajnér Jaro.

Pri rešeršovaní projektu si vytvoril databázu takmer 2 000 fotografií, ktoré zachytávajú premeny Bratislavy v jednotlivých dekádach.

Vytvorenie Mostu SNP napríklad Jarovi zabralo približne tri dni intenzívnej práce. Na Google Street View si najskôr pozrel, ako je most naklonený, a zmeral si jeho rozmery a pomery. Následne si bol most nafotiť, aby mohol v hre použiť autentické textúry. Napriek tomu však most v hre nie je vernou kópiou toho skutočného.

„Náš most je pre celkové škálovanie herného sveta položený o trochu vyššie a vzhľadom na lepšiu hrateľnosť má širšie cesty. Našou ambíciou nie je vytvoriť kópiu reality v mierke 1 : 1, ale čo najlepšiu hernú atmosféru,“ vysvetľuje Jaro odchýlky herného sveta od skutočného.

V hre napríklad uvidíte pred Tuzexom čakať zástup ľudí, no všetky podniky a značky sú z dôvodu autorských práv vymyslené. Taxík, na ktorom jazdíte, síce pripomína Škodu 105, v hre sa však značka auta volá Smola.

Inšpirovaná autentickými zážitkami z Nežnej revolúcie

Zatiaľ čo taxík, v ktorom jazdíte, je štylizovaný, rádiové vysielanie, ktoré v ňom počúvate, je skutočné. Hráč si môže prepnúť medzi dobovými nahrávkami Československého rozhlasu a zakázaným Hlasom Ameriky a porovnať si, ako o novembrových protestoch informovali.

Aj repliky pasažierov v taxíku sú skutočné. Stranícky pohlavár cituje zachované archívne výroky a debatu študentov inšpirovali autentické zážitky z revolúcie, o ktoré sa ľudia minulý rok podelili v rámci projektu O2 k výročiu Novembra 89 Tváre slobody.

Hoci členovia tímu bývalý režim na vlastnej koži nezažili, za prehľad o vtedajších udalostiach vďačia rodičom a samoštúdiu historických zdrojov a dokumentov. Aby sa vyhli nepresnostiam, všetky historické reálie konzultujú s Dagmar Füle, ktorá počas Nežnej revolúcie organizovala najväčší študentský protest na Slovensku.

Pri rešeršovaní udalostí Novembra 89 natrafili vývojári aj na množstvo kuriozít. Niektoré z nich preniesli aj do hry v podobe skrytých prvkov, ktoré sú v popkultúre známe ako tzv. easter eggs.

Pozorný hráč si napríklad medzi stromami môže všimnúť spadnutý teplovzdušný balón, ktorý odkazuje na jeden z najsmutnejších pokusov o útek spoza železnej opony. Rodina zo Senice chcela utiecť na svojpomocne vyrobenom balóne, no tragický pád prežila iba trojročná dcéra.

Na strategických miestach sú v rámci mapy rozmiestnené aj informačné body, pri ktorých sa môže hráč zastaviť a dozvedieť sa zaujímavosti o danej budove či lokalite ako takej. Vedeli ste napríklad, že pod obchodným domom Prior mala byť stanica bratislavskej rýchlodráhy?

Vývojári: Sme radi, že žijeme v slobodnom svete

Vivat Sloboda bude dostupná zadarmo pre operačné systémy Windows a macOS aj hernú konzolu Xbox. Autori chcú projektom ukázať, že aj malý tím s nízkym rozpočtom vie na Slovensku vytvoriť kvalitnú hru. Do budúcnosti už chystajú aj rozsiahlejšiu hru Vivat Slovakia, ktorá sa bude začínať vznikom Slovenskej republiky.

„Vážime si, že nám štát nediktuje, čo máme robiť, a máme slobodu venovať sa takýmto projektom. Umožňuje nám to režim, ktorý naši rodičia ,vyštrngali‘ a Vivat Sloboda je spôsob, ako si môžeme ich činy pripomenúť,“ zhodujú sa autori projektu a dodávajú, že je dôležité, aby sa to takto uchovalo.

Hru Vivat Sloboda si môžete vďaka podpore Férovej nadácie O2 zahrať zadarmo. Stiahnuť si ju môžete na vivatsloboda.sk.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Tím Vivat

Projekt Vivat Sloboda, ktorý podporila Férová nadácia O2, rozbiehal scenárista a produkčný Roman Lipka s dizajnérom Jaromírom Mikom, ktorývytvára mestské modely a Unity 3D s programátorom Samuelom Potiskom. Na hre spolupracuje aj programátor Márk Néveri, 2D animátor Denis Miglierini, 2D umelkyňa Tesa Tarčáková a dizajnér postáv Samuel Šlauka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac