Máte radi príbehy zaujímavých osobností? Pozrite si týchto 7 filmov

Máte dosť fikcie a radi by ste pozreli snímku o skutočných ľuďoch a ich živote? Inšpirujte sa naším výberom.

Vďaka sledovaniu osudov iných ľudí sa môžeme dozvedieť viac nielen o spoločnosti, v ktorej žijeme, ale hlavne o nás samých. Z ponuky streamovacej služby HBO GO, ktorá môže byť aj súčasťou vášho O2 SMART Paušálu, sme pre vás vybrali snímky o inšpiratívnych ľuďoch. Nájdete medzi nimi film o známom spevákovi aj príbeh autistky, ktorá prekonala limity svojej diagnózy. 

Sledujte filmy cez O2 a vychutnajte si službu HBO GO aj s predplatným a dátami na jej sledovanie ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Walk the Line

Walk the Line opisuje začiatky kariéry Johnnyho Casha, jedného z najpredávanejších hudobníkov všetkých čias. Jeho detstvo nebolo vôbec jednoduché, zažil drsné pomery počas hospodárskej krízy a jeho despotický otec ho vinil zo smrti staršieho brata. Práve s takouto „výbavou“ vkročil do hudobných štúdií Sun Studios v Memphise.

Foto: © 2005 Twentieth Century Fox Film Corporation, Mars Media Beteiligungs GmbH & Co. Filmproduktions KG and Dune Entertainment LLC

Film je najmä príbehom osudovej lásky k hudbe a k speváčke June Carterovej. Johnnyho Casha si zahral skvelý Joaquin Phoenix a June Carterovú majstrovsky stvárnila Reese Witherspoon. V roku 2006 získal film Walk the Line päť Oscarov.

Frida

Mexická maliarka Frida Kahlo žila odvážne a bez kompromisov. Stala sa súčasťou revolúcie v politike, umení aj vo vnímaní ženskej sexuality. Životopisný film mapuje jej bolesť po dopravnej nehode, pri ktorej takmer zomrela, divoké manželstvo s umelcom a revolucionárom Diegom Riverom, utajený kontroverzný vzťah s Levom Trockým aj provokatívne romantické zápletky so ženami.

Foto: © 2002 Miramax Film Corp

Podobne ako Fridine plátna je aj film plný farieb a silných emócií. Hlavnú úlohu si zahrala Salma Hayek, ktorá zároveň film produkovala. Film Frida získal dva Oscary.

Persepolis

Svojrázny animovaný film na motívy autobiografického komixu Marjane Satrapiovej je zábavný, dojímavý a dramatický zároveň. Sleduje osudy nadanej dievčiny počas islamskej revolúcie v Iráne. Malá Marji nedokáže sledovať bezprávie a ubližovanie slabším bez toho, aby sa neozvala. Táto vlastnosť ju v despotickom režime ohrozuje, a tak ju rodičia radšej pošlú do Viedne s nádejou na lepší život.

Foto: AFFICHE PIERRE COLLIER D ’APRES DES DESSINS ORIGINAUX DE MARJANE SATRAPI

Film zobrazuje, ako sa hlavná hrdinka spočiatku nedokáže vyrovnať s inou spoločnosťou, ako sa postupne adaptuje a ako opäť bojuje sama so sebou, keď sa vracia naspäť do rodnej krajiny.

Zelená kniha/Green Book

V Amerike 60. rokov minulého storočia je rasové napätie stále veľmi živé. Slávny černošský džezový hudobník preto na svoje južanské turné potrebuje človeka, ktorý mu pomôže vyhnúť sa konfliktom, prameniacim z rasových predsudkov. Prácu šoféra a osobného strážcu s nechuťou prijme taliansko-americký vyhadzovač Tony „Pysk“ Vallelonga. Pomôcť im má tzv. Zelená kniha pre černošských motoristov.

Foto: © 2018 UNIVERSAL STUDIOS AND STORYTELLER DISTRIBUTION CO., LLC

Originálny roadtrip je plný farieb, hudby, napätia aj vyhrotených situácií a prináša hrejivý príbeh priateľstva založený na skutočných príbehoch Tonyho Vallelongu. Film si vás získa skvelými hereckými výkonmi Mahershala Aliho a Vigga Mortensena. V roku 2019 získal tri Oscary vrátane ocenenia za najlepší film.

Hľadáte vhodné filmy a seriály pre svoje deti? Máme pre vás 4 dobré tipy. Chcem si pozrieť

Bohemian Rhapsody

Bohemian Rhapsody predstavuje epický dokument o legendárnej britskej rockovej kapele Queen a spevákovi Freddiem Mercurym. Freddie sa so svojím imigrantským pôvodom, masívnym predkusom a hanblivou povahou vymykal všetkým stereotypom rockovej hviezdy, no napriek tomu sa stal jedným z najobľúbenejších spevákov na tejto planéte.

Foto: © 20th Century Fox

Film sleduje vzostup kapely cez jej ikonické skladby a revolučný zvuk. Mapuje aj jej rozpad a Freddieho osobnú tragédiu. Vrcholí znovu nájdením spoločnej cesty a koncertom pre Live Aid, ktorý sa zapísal do histórie ako jeden z najslávnejších rockových koncertov.

Kapela Queen po sebe zanechala posolstvo, ktoré dodnes inšpiruje outsiderov, rojkov a milovníkov hudby. Aj keď ste Freddieho doteraz veľmi neuznávali, stavíme sa, že pri sledovaní filmu Bohemian Rhapsody neodoláte nutkaniu podupkávať si nohami.

Temple Grandinová/Temple Grandin

Film naozaj citlivo a realisticky spracúva príbeh autistky Temple Grandinovej, ktorá prekonala limity svojej diagnózy. Stala sa doktorkou filozofie a expertkou v oblasti humánneho zaobchádzania so zvieratami, pričom jej poznatky dodnes pomáhajú autistickým deťom pri zvládaní stresu.

Foto: © 2012 Home Box Office, Inc.

Snímka umožňuje lepšie pochopiť, ako funguje ich myseľ a ako prežívajú udalosti. Hlavnú úlohu majstrovsky stvárnila držiteľka Zlatého glóbusu Claire Danesová.

Vynálezkyně: Z kapky krve/The Inventor: Out For Blood in Silicon Valley

Snímka Vynálezkyně: Z kapky krve opisuje kariéru Elizabeth Holmsovej, zakladateľky spoločnosti Theranos, ktorá mala spôsobiť revolúciu v medicíne – odhaliť množstvo diagnóz z jedinej kvapky krvi a poslať tradičné laboratóriá na smetisko dejín.

Foto: © Home Box Office

Elizabeth pôsobila v Silicon Valley, kde sa stretávala s najvplyvnejšími ľuďmi planéty, a mnohí ju prirovnávali k Stevovi Jobsovi. Hodnota jej spoločnosti sa vyšplhala na milióny dolárov, až kým sa neukázalo, že všetko je podvod.

Producentka filmu oslovila Elizabeth ešte predtým, než sa všetko prevalilo. Vďaka tomu môžete so zatajeným dychom sledovať, ako sa postupne rúca dokonale udržiavaná fasáda a rodí sa obrovský škandál.


Máte chuť pozrieť si zaujímavý film? HBO GO prináša viac ako 8 000 hodín obsahu, ktorý môžete sledovať nielen vo svojom smartfóne, ale aj na tablete notebooku a smart TV. Táto streamovacia služba môže byť teraz súčasťou vášho O2 SMART Paušálu. Viac o O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac