7 pekných miest na Slovensku, ktoré si užijete aj v zime
Vybrali sme pre vás slovenské obce, ktoré sa oplatí navštíviť, aj keď sa vonku poriadne ochladí.
Autor Zuzana Hodásová
Foto Shutterstock
TASR
Dátum
Mnohé krásy Slovenska sa dajú spoznávať počas celého roka. Ak navyše okolitú krajinu v zime pokryje snehová prikrývka, výlet či víkend na zaujímavom mieste sa zmení na priam rozprávkový zážitok. Poriadne sa teda oblečte a poďte spolu s nami objavovať miesta, kde toho nájdete oveľa viac, ako by ste čakali.
Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Oščadnica
Súčasťou malebných Kysúc je veľa krásnych obcí so zachovanými tradíciami a s folklórnymi prvkami, ktoré návštevníkom počas celého roka ponúkajú aj rôzne atrakcie. Jednou z týchto obcí je aj Oščadnica, známa najmä svojím lyžiarskym strediskom.
Okrem neho si však môžete zalyžovať aj na menšom kopci uprostred dediny alebo sa vydať na nie veľmi náročnú túru na vrch Veľká Rača, na miesto, kde sa stretávajú tri štáty – Slovensko, Poľsko a Česko. Ak chcete objavovať miestnu históriu, spravte si prechádzku ku kalvárii alebo zájdite do parku pri kaštieli, kde sídli Kysucká galéria. Menej známou atrakciou je Lurdská jaskyňa, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť.
Vyšné Ružbachy
Dopriať si oddych a zahriať si telo v kúpeľoch je ideálna činnosť vo chvíľach, keď sa vonku ochladí. Krásne prostredie kúpeľov Vyšné Ružbachy hneď pod lesom je priam predurčené na prechádzky a relax v prírode, ich výdatné pramene zase na liečenie a relax. Zvláštnosťou tohto miesta je jazierko Kráter s termálnou vodou, ohraničené travertínovým valom.
Skutočné prekvapenie vás čaká na okraji obce. V travertínovom lome uprostred lúk nájdete prírodnú galériu 104 travertínových sôch od umelcov zo 14 krajín. Vznikli počas Medzinárodného sochárskeho sympózia, ktoré sa v kúpeľoch koná od roku 1964.
Hronsek
Táto menšia dedinka Hronsek ukrýva nádherné pamiatky, ktoré určite stoja za návštevu aj počas zimy. Spraviť si tam môžete prechádzku okolo dvoch kaštieľov – prvý nesie názov obce a druhý sa volá Vodný hrad. Jedinečnou pamiatkou v tejto obci je artikulárny kostol, ktorý je zapísaný dokonca v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zaujímavosťou je, že bol celý postavený z dreva bez použitia jediného klinca a ženil sa v ňom štúrovský básnik Andrej Sládkovič. Výlet do Hronseka si môžete urobiť aj počas návštevy sliačskych kúpeľov, historické unikáty sú totiž od nich vzdialené len zopár minút.
Kežmarok
Niekomu by možno celkom stačil pohľad na zasnežené Tatry, v Kežmarku sa však nachádza aj viacero pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Drevený artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice a Baziliku povýšenia svätého Kríža v meste dopĺňa viacero ďalších kostolov.
Známou kežmarskou pamiatkou je aj Evanjelické lýceum s historickou knižnicou, kde študovali zvučné mená našej histórie ako Janko Kráľ, bratia Chalupkovci či Martin Rázus. Prechádzku mestom môžete zakončiť na Kežmarskom hrade, v ktorom sídli aj múzeum.
Uhrovec
Rodisko Ľudovíta Štúra Uhrovec nájdete len 4 km od Bánoviec nad Bebravou. Navštíviť tam môžete jeho rodný dom, v ktorom sa neskôr narodila aj ďalšia významná osobnosť slovenskej histórie Alexander Dubček. Stavba dokonca patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Okrem nej sa v obci nachádza aj renesančný kaštieľ či pamätník obetiam prvej svetovej vojny z roku 1915.
Len kúsok od obce leží zrúcanina hradu Uhrovec, ktorý sa postupne obnovuje. Ak si chcete užiť prechádzku v prírode, zájdite na Jankov vŕšok a vychutnajte krásny výhľad na krajinu.
Bátovce
Kedysi boli Bátovce vstupnou bránou do banských miest, dnes ide predovšetkým o malú dedinku, ktorá ponúka niekoľko zaujímavostí. Priamo v obci stojí výnimočná gotická katedrála, múzeum, ktoré sa nachádza v starej fare, a dokonca aj Divadlo Pôtoň – jediné profesionálne divadlo sídliace na vidieku.
Počas prechádzky po náučnom chodníku vedúcom okolo Bátoviec zase uvidíte krásne prírodné scenérie aj vodnú nádrž Lipovina. Ak budete v okolí Levíc, túto obec určite nevynechajte.
Terchová
Terchová, 0bec opradená legendami spojenými najmä s tamojším rodákom Jurajom Jánošíkom snúbi zážitok z kultúry aj z prírody. Leží v Národnom parku Malá Fatra, takže je skvelým východiskovým bodom na turistiku, ktorú si môžete užiť aj počas zimných mesiacov, napríklad do Jánošíkových dier.
Ak sa necítite na dlhšiu túru, spravte si nenáročnú prechádzku k soche Jánošíka. Týči sa na kopci nad dedinou, a tak na vás v cieli čaká naozaj pekný výhľad. Zahriať sa môžete pri návšteve dreveného betlehema aj v Múzeu Juraja Jánošíka.
Krásne miesta sa oplatí objavovať a o zážitky z nich sa oplatí podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého
Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.
Autorka Ester Viktória Bukovinská
Foto Dominika Behúlová
Dátum
Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.
V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:
čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.
Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.
Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.
K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.
Ako si sa nakoniec dostala k móde?
Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.
Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.
Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.
Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.
Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.
Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?
Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.
Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.
Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.
Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.
Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.
Ako vníma tvoju prácu okolie?
V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.
Môžeš to priblížiť aj nám?
Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.
Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.
Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?
Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.
Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.
Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.
Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?
Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.
Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?
Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.
Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.
Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.
Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.
Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.
Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.
Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.
Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?
Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.
No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.
Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?
Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.
Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.
A kde máš hranicu v móde ty?
Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.
Martina Karny
Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
