Príbehy

Ako sa zbaliť tak, aby vám na cestách nič nechýbalo?

Zabudnite na množstvo nepodstatných vecí a zbaľte sa tak, aby ste mali pri sebe všetko to, čo naozaj potrebujete.

Autor Veronika Pilátová

Ilustrácie Jozef Arpa

Dátum15. 6. 2018

Stále viac a viac ľudí sa vydáva na cesty – niektorí sú skúsenejší, iní menej. Pre tých z vás, ktorí sa do spoznávania sveta práve púšťajú, sme pripravili ilustrovaný návod plný praktických tipov a rád, ako sa pobaliť čo najefektívnejšie.

Spolu so skúsenou cestovateľkou Jankou Schweighoferovotru z blogu Travelhacker vám poradíme, čo nechať doma a čo naopak určite vziať so sebou. Zdanlivá drobnosť totiž občas dokáže zachrániť celú dovolenku.

Začnite checklistom

Pred každým balením si pripravte tzv. checklist, teda zoznam toho, čo počas cesty naozaj potrebujete. Ten sa, samozrejme, zostavuje podľa toho, kam máte namierené. Inak sa predsa zbalíte na turistiku do hôr alebo týždeň pri mori, jeho účel sa však nemení. Vďaka poctivému zaškrtávaniu určite nič nezabudnete.

Zbaľte sa do ruksaku

Vedeli ste, že rozmery ruksakov na letisku kontrolujú menej ako pri kufroch? Výhodou ruksaku je, že ho máte stále na chrbte, takže sa vám nič nemotá popod nohy a tiež tu je menšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete.

Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ideálne je, ak je ruksak nepremokavý alebo obsahuje aj obal proti dažďu. Dbajte na to, aby mal kvalitné popruhy a vystužený chrbát s odvetrávaním. Oceníte to najmä pri dlhších cestách s ruksakom na chrbte.

Čo rozhodne nechať doma

Aj vy máte tendenciu brať si so sebou množstvo vecí len tak pre istotu? Pri najbližšej ceste sa skúste zamyslieť nad množstvom oblečenia, ale aj liekov.

Zbytočne veľa oblečenia – Ak vám bude niečo naozaj chýbať, viete si to dokúpiť. Do teplej destinácie naozaj nepotrebujete štyri svetre, dve mikiny, rifle a ďalšie dlhé nohavice.

Veľa párov topánok – Stavte na menej párov kvalitných topánok, v ktorých sa vám bude pohodlne kráčať.

Spodné prádlo na každý deň pobytu – Ak chcete cestovať minimalisticky, naozaj si vystačíte s niekoľkými kusmi spodného prádla, ktoré si priebežne preperiete.

Veľké balenia tekutín pri ceste lietadlom – V prípade cestovania nízkonákladovou spoločnosťou len s príručnou batožinou poputujú akékoľvek tekutiny (sprchový gél, parfum či zubná pasta), ktoré presahujú objem 100 ml, do koša. Celkový objem všetkých tekutín pritom nesmie presiahnuť objem 1 l.

Zásoby jedla – Najesť sa dosýta môžete pred cestou doma, priamo na letisku alebo hneď po prílete a pri dlhších letoch dostanete jedlo aj na palube lietadla. Určite však oceníte malý snack v podobe energetickej tyčinky, orieškov či ovocia.

Knihy – Tri zväzky na dovolenke s najväčšou pravdepodobnosťou neprečítate. Ak áno, nahrajte si ich radšej do čítačky kníh. Ušetríte si miesto v batožine aj uľavíte aj svojej chrbtici.

Lieky na všetky typy chorôb – Lieky proti bolesti, nevoľnosti či po uštipnutí hmyzom môžu prísť vhod, celú lekárničku so sebou ale naozaj nepotrebujete. V každom meste sveta je k dispozícii lekáreň, kde si kúpite, čo potrebujete.

Fén a žehlička – Ak sú pre vás naozaj dôležité, nájdete ich na izbe v každom lepšom hoteli, pri cestovaní by vďaka nim vaša batožina len zbytočne nabrala na váhe.

Veci, ktoré sa ľahko krčia, drahé šperky a veci, na ktorých vám príliš záleží – Vyhnete sa tak nepríjemným pocitom aj možnej krádeži, ktorá by vás mohla naozaj dlho mrzieť.

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Skúsení cestovatelia už vedia, ako na to, a aj v zdanlivo malom ruksaku dokážu nosiť celý svoj svet. Zozbierali sme zopár nápadov, ktoré vám pomôžu ušetriť miesto aj kilogramy. Na chrbte predsa tiež nemusíte nosiť zbytočné kilá navyše.

Zámok – Ľahko ním uzamknete ruksak a tým sa ochránite pred vreckármi.

Packing cubes alebo cestovné organizéry – Zbalíte sa do nich naozaj šikovne a vo svojich veciach budete mať stále prehľad.

Merino funkčné oblečenie – Ide o možno väčšiu vstupnú investíciu, ktorá sa vám ale niekoľkonásobne vráti nielen v podobne ušetreného miesta vo vašej batožine, ale aj vďaka funkčnosti. Tričko z merino vlny si totiž môžete obliecť niekoľkokrát po sebe bez toho, že by začalo zapáchať.

Nádobky na kozmetiku – Na dovolenku či krátky výlet naozaj nepotrebujete celé balenie šampónu ani päť druhov lakov na nechty. Zoberte si len to, čo naozaj potrebujete a kozmetické prípravky prelejte do menších nádobiek, ktoré môžete použiť opakovane.

Tuhé mydlo – Ide o všestranného pomocníka, ktorý šetrí miesto v batožine, ale aj váš čas. Môžete ho použiť na umytie tela, vlasov aj na vypratie oblečenia.

Hrebeň – Pri cestách vymeňte kefu na vlasy za hrebeň, ktorý zaberá oveľa menej miesta.

Tenký uterák z mikrovlákna – Pred objemným bavlneným uterákom uprednostnite ten z mikrovlákna. Je spratný a po použití rýchlo vyschne.

Vitamín C alebo hroznový cukor – Majte niektorý z nich stále so sebou, rýchlo vám dodá chýbajúcu energiu.

Melatonín – Prírodný hormón, ktorý pomáha najmä pri jet lagoch, ale aj ľuďom, ktorí majú problém so spaním v novom prostredí. Vyšle vášmu telu signál, že je čas ísť spať.

Pršiplášť – Majte ho pri cestách vždy so sebou. Je skladnejší ako dáždnik a určite oceníte aj to, keď budete mať aj za dažďa voľné ruky.

Maska na spanie a štuple do uší – Môžu prísť vhod, ak svetlo či hluk na ubytovaní nebudú práve ideálne.

Uzatvárateľné plastové vrecúška na viac použití – Môžete do nich umiestniť kozmetiku, mokré plavky, ale aj jedlo.

Bluetooth slúchadlá – Predídete vďaka nim zamotanie tradičných slúchadiel.

Rozdvojka na sluchadlá – Ak cestujete vo dvojici, tento šikovný pomocník zabezpečí, aby sa na jeden mobil, resp. MP3 prehrávač napojili dvaja ľudia naraz.

Powerbanka – Dobrá pomôcka na cestách najmä na miestach, kde je ťažší prístup k elektrine.

Všestranná šatka – V moslimských krajinách ju využijete ako prehoz cez ramená, pretože s odhalenými ramenami vás nepustia takmer nikde. Na pláži poslúži ako šaty alebo deka, prípadne si pomocou nej môžete vypnúť rozlietané vlasy. Ak je veľmi horúco, ochráni vás pred spálením, keď sa večer ochladí, zahreje vás.

Zrolovateľná fľaša – Zaberie menej miesta ako tá pevná. Vyhnete sa vďaka nej kúpe balenej vody vždy, keď zostanete smädný.

Ihla a niť alebo gaffa páska – Pomôžu vám vyriešiť viacero problémov – od roztrhaného oblečenia či ruksaku až po deravý stan.

Pohodlné topánky – Pohodlnosť je na cestách základ, oceníte ich pri mestskej turistike aj na horách.

USB svetielko a čelovka – Po zapojení do notebooku alebo do zásuvky si vytvoríte svoje vlastné svetlo a nebudete tak nikoho rušiť. Alternatívou môže byť čelovka, ktorú oceníte predovšetkým pri pobyte v prírode.

Plastový príbor a cestovný hrnček – Nikdy neviete, kedy môžu prísť vhod.

Vlhčené obrúsky – Na utretie nečistôt i rúk aj osvieženie počas sparného dňa určite prídu vhod.

Pre kávičkárov – S použitím filtra V60 alebo aeropressu si môžete pripraviť vlastnú kávu kdekoľvek, dokonca aj v lietadle. Stačí, ak poprosíte o horúcu vodu.

Viacero dokladov – Ak cestujete v rámci Európy a teda vám stačí len občiansky preukaz, vezmite si so sebou aj pas. Ak občiansky stratíte, s pasom sa bez problémov dostanete domov. Mimo Európy cestujte s dvoma pasmi.

Opasok s vreckom alebo popruh s tajným vrecúškom na doklady a peniaze – Vyhnete sa vďaka nemu nepríjemnostiam a vreckárom doslova prejdete cez rozum.

Viacero typov kariet – S platením kartou v cudzine môžu byť problémy, ideálna je pre kombinácia kariet VISA a Mastercard. Na požičanie auta napríklad potrebujete embosovanú kartu, ktorá nie je debetná.

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Ak chcete znížiť váhu svojej batožiny počas letiskovej kontroly, do lietadla vždy nastupujte v najťažších topánkach a s čo najviac vrstvami oblečenia. Znížite tak nielen váhu batožiny, ale zároveň vznikne priestor, aby ste si mohli zbaliť naozaj všetko, čo potrebujete. A možno aj niečo navyše pre radosť.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o cestovaní, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 Cestovnou poistkou. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Hračky, ktoré prežili všetky pády. Rezbár Lacko Kurnota dokázal cez kus dreva postaviť svet plný dobra

Začalo sa to Pinocchiom pre jeho deti, dnes v dielni v Liptovskej Lúžnej vznikajú drevené hračky, ktoré v sebe nesú príbeh rodiny, vytrvalosti a láskavosti.

Autor Veronika Šeliga Pilátová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum20. 12. 2025

„Dobrý deň, milí moji priatelia.“ Vždy rovnakými pozdravom sa svojim fanúšikom na sociálnych sieťach prihovára Lacko Kurnota, slovenský Santa Claus. Ekologickými drevenými hračkami robí radosť deťom po celom svete, no najmä chce svojej dcére so zdravotným postihnutím dopriať hodnotnejší život. Okrem Lesanky je otcom ďalších ôsmich detí a osud sa s nimi rozhodne nemaznal. Ako sám hovorí, trikrát padli na úplné dno, napriek tomu si dokázal udržať nákazlivý pozitívny prístup k životu.

V rozhovore s rezbárom Lackom Kurnotom sa dozviete:

ako víťazný Pinocchio pomohol naštartovať výrobu hračiek,
či sa dá vyrobiť 1 000 hračiek za dva týždne,
aké je mať spoločnú dielňu s dcérou,
čo mu po pádoch pomáha znova sa postaviť na nohy.

Po príchode do zasneženej Liptovskej Lúžnej nás Lacko víta v bráne spolu so svojou dcérou Laurou. Vedú nás popri dome do malej dielne plnej dreva v rôznych štádiách opracovania. Od surového až po hotové výrobky. Drevené koníky, autá, dinosaury, hračky od výmyslu sveta. Zdanlivo sa v nej nedá pohnúť, a predsa sa v nej o miesto delí aj s Laurou. On tvorí pod značkou Lackove hračky, ona je Drevovláska. A obaja sú dôkazom, že dobro ešte nevymrelo.

Aj jedna správa môže priniesť veľa dobra a lásky. Pošlite cez darcovskú smsku pomocnú ruku organizáciám, ktoré sa celý rok starajú o to, aby bol svet krajším miestom

Pán Lacko, vaša pozitívna energia je nákazlivá, teším sa, že sme tu s vami. Ako vznikli Lackove hračky?

Som vyučený obrábač kovov, ale kvôli lepšiemu platu som išiel na odprašovanie z pecí. Po troch mesiacoch ma poslali na pracovné lekárstvo, kde zistili ťažký stupeň poruchy pľúc, a tak som dostal výpoveď.

Mal som zákaz robiť vo výškach, pri strojoch, v mraze aj v prachu. Odporúčaná bola práca v suchu a teple, ale kto ma zoberie do kancelárie? Nikto. Tak som si podal žiadosť, že idem podnikať.

Odmalička som po škole chodil pomáhať otcovi. Otec bol síce elektrikár, ale doma vyrábal napríklad poličky či salašnícke náradie.

Narodilo sa nám deväť detí – na hračky veľa peňazí nebolo, tak som vyrobil deťom dreveného panáčika, volali ho Pinocchio.

Dievčatá poslali panáčika do súťaže o najkrajšieho Pinocchia, ktorú vyhlásil taliansky spisovateľ, čo napísal aj sfilmoval, aj zrežíroval Pinocchia.

O tri týždne sme sa dozvedeli, že zo 650 prihlásených vyhral prvú cenu. Škola dostala počítač, knižky do knižnice. To ma nakoplo ísť touto cestou, vyrábať hračky.

Takže ste sa začali hračkám venovať naplno?

Nebolo to také jednoduché. V tom čase som ešte býval s rodičmi, s otcom sme nemali veľmi dobré vzťahy, a tak sa začalo hľadanie nového domova.

Vystriedali sme viaceré podnájmy, vždy muselo byť k nemu aj nejaké humno či dielňa, lebo som so sebou brával aj stroje. O všetko som však neskôr prišiel, jedna prenajímateľka si na mňa vymyslela trestný čin a spôsobila vážne komplikácie, na istý čas sme boli dokonca aj bez domova.

Neskôr sme však našli bývanie v bytovke v Ružomberku. Chýbali mi však stroje a miesto, kde by som mohol pracovať, až neskôr sme našli rodinný domček. Úrad práce mi vybavil dotáciu a nakúpil som stroje, začal som opäť vyrábať hračky.

Zrazu mi prišla zákazka na 1 000 hračiek na Medzinárodný deň detí pre pána z Prešova. Mali sme na to dva týždne. Boli to také spájačky, musel som to vymyslieť na kolíčky a tzv. špilky, deti dnes nechcú lepiť, sú netrpezlivé.

Tisíc hračiek za dva týždne? To ste ako zvládli?

No, povedal som, že mu napíšem, keď to budem mať. Pomohli mi moje deti, spoločne sme to naozaj stihli. A potom sa už ľudia o mne dozvedeli, začali ma sami oslovovať. Odvtedy trávim celé dni v dielni.

Ručná práca vám ide. Dáva vám hlbší zmysel pracovať rukami?

Mám to ako relax.

A pamätáte si úplne na prvé chvíle, keď ste začali pracovať s drevom?

Ja som drevo nenávidel, lebo ako dieťa som po škole musel najprv urobiť prácu otcovi. Potom bolo už päť hodín, v zime tma. Na kamarátov som mal sotva 20 minút. Musel som sa stihnúť naučiť do školy a na druhý deň znova to isté.

A čo pre vás to drevo znamená dnes po všetkých tých náročných rokoch a životných peripetiách, ktoré ste nedobrovoľne absolvovali?

Dnes ma to hreje na duši. Lebo keď niečo vymyslím, urobím a je to dokonalé, poteší to človeka.

Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde je všetkého veľa. Práve drevo a prírodné materiály nás približujú viac k jednoduchosti, prirodzenosti, k prírode.

A kedy viete, že to je dokonalé?

Kým na niečo prídem, treba to aspoň 15- až 20-krát prekresliť, potom skúšať robiť. A toľkokrát skončila výroba aj v peci. Musí sa to dotiahnuť do dokonalosti tak, aby tá hračka sama akoby kričala na zákazníka: „Kúp si ma!“

Ako vyzerá váš tvorivý proces? Máte hračky, ktoré vyrábate už roky, sú u detí obľúbené, ale vymýšľate aj niečo nové.

Stáva sa mi dosť často, že o druhej v noci precitnem zo spánku, lebo sa mi prisní nejaká hračka. Tak sa oblečiem, idem do dielne, tam si to kreslím, a keď vidím, že už to má nejakú fazónu, idem spať. A ráno už pokračujem rovno na tvorbe hračky.

Lacko, ako vaše minimalistické drevené hračky vnímajú deti v dobe, keď sú stimulované farbami, svetlami, zvukmi, čoraz viac už aj umelou inteligenciou?

Ja som sa v prvom rade zameral na deti, ktoré sú alergické na laky, farby či na prach. Čínske hračky sú síce pekné, priťahujú detské očká a rodičia im ich kúpia. Nevedia, že hraním sa s hračkou vzniká trenie, ktorým sa uvoľňujú z plastu do ovzdušia mikročastice, ktoré deti vdychujú. Ľudia mi píšu, posielajú fotky aj videá, ako sa deti hrajú s mojimi hračkami aj hodiny. Cítia, že tam je nejaká energia.

S čím sa hrávali vaše deti, keď boli malé?

Aj s hračkami, ktoré som ja robil. Mám zdravotne postihnutú dcérku Lesanku, ja to všetko väčšinou robím kvôli nej. Keď sme boli na sociálke, aby jej zistili mieru poruchy mozgu, dali jej skladačky, ktoré nedokážu poskladať druháci na základnej. Ona to poskladala. Začal som preto robiť také zložité skladačky, ktoré na naše prekvapenie dokázala pekne a za chvíľu poskladať. Dnes máme na stránkach transparentne uverejnené číslo účtu a výťažok z predaja Lackových hračiek ide na liečbu Lesanky. Sme vďační za každé euro.

Laura, ako vnímaš, že si zostala pracovať pri ocinovi? Máš síce už aj svoju značku, ale v dielni pracujete spoločne.

Laura: S drevom som začala robiť v 15 rokoch. Ocino ma začal učiť, chcel, aby v tom niekto pokračoval. Deväť rokov som pracovala na Lackových hračkách, kým som si spravila vlastnú značku.

Lacko: Prakticky ja som chcel niečo dokázať a dokázal som to, že som svojej dcére otvoril brány do sveta.

Laura: Je skvelé, že tu môžem pracovať, nemala by som kde. V dobe, keď je všetko veľmi drahé. Dával mi robiť všetko, vyrábať kolovrátky, sústružiť, naučil ma toho veľa. Popri tom som dva roky študovala maľbu, nakoniec som definitívne prešla na tvorbu z dreva.

A čo znamená pre teba dotyk s drevom?

Myslím si, že všetko je so všetkým prepojené. Žijeme v konzumnej spoločnosti, kde je všetkého veľa. Práve drevo a prírodné materiály nás približujú viac k jednoduchosti, prirodzenosti, k prírode.

Vo svojej tvorbe pod názvom Drevovláska si sa trošku odklonila od ockových hračiek, robíš aj ozdoby do vlasov, brošne, spony a rôzne malé, veľmi precízne výrobky. Bolo to tvoje jasné smerovanie alebo počúvaš dopyt trhu?

Nie, to je také moje. Som skôr na tie maličké veci, na detaily. Nesledujem trendy, robím to, čo a ako cítim.

Čo vás drevo učí o sebe samých?

Lacko: To je ťažká otázka.

Laura: Vážiť si život. Aj strom sa môže stať vyčerpateľným zdrojom, treba si ich vážiť.

Lacko: Stromy sa ničia, my im dávame druhý život, druhú šancu, ktorá vydrží desiatky generácií.

Laura: Je taká pekná myšlienka, že strom rastie, ale ty to nevidíš. Raz vyrastie, ale ty tu už nebudeš.

Lacko a čo sa teraz učíte vy od Laury?

Robiť na internete, komunikovať. Už si viem všetko spraviť sám, aj správy, komentáre prečítať, viem si to popozerať, odpísať.

Na začiatku sme spomenuli váš neľahký životný osud, vám ale život uštedril ešte jednu ťažkú ranu, keď vám v roku 2019 vyhorela dielňa aj so všetkými hračkami. To bola už táto, kde sa nachádzame teraz?

Áno, to už bolo tu. Boli sme s dcérkou u lekára, keď nám telefonoval starosta obce, že mi horí dielňa. Rýchlo sme sadli do auta, ale kým sme prišli, už všetko ľahlo popolom. Dokonca sa roztavili aj stroje. Dodnes sa to vyšetruje, je viacero verzií, ako mohol požiar vzniknúť. To bolo tretíkrát, keď sme padli na dno. Manželka povedala, že už sme skončili.

Vám sa však podarilo niečo neuveriteľné.

Áno. Mne to nedalo. Rozlúčil som sa so svojimi zákazníkmi na Facebooku a poprosil som ich, či by mi nemohli prispieť nejakým eurom na znovuzrodenie hračiek. Vyzbierali sme za tri dni 35 000 €. Vo februári sa nám ozvala jedna firma, ktorá mi chcela dielňu znovu postaviť. Zobrali si 10 000 € a už som o nich nepočul. Tak sme to spravili spolu s deťmi a s kamarátmi. Dcéra Lucia si potom zobrala pôžičku na zastrešenie. Jej zásluhou máme vlastne domček aj dielňu.

Pán Lacko, kde hľadáte po týchto všetkých pádoch zase silu sa znovu postaviť na nohy?

Robíme to všetko kvôli dcérke Lesanke. Prakticky aj preto vznikla tá myšlienka kúpiť rodinný dom. Keď my tu nebudeme, čo s ňou bude? Škoda by ju bolo dávať do ústavu, nechcem pre ňu taký bezduchý život.

Lauri, pre teba, rovnako ako pre súrodencov, muselo byť občas náročné vyrastať v rodine, kde sa pozornosť delí medzi deväť detí, obzvlášť keď je v rodine ešte aj hendikep. Ako si sa cítila ako „jedna z mnohých“?

Myslím si, že sme sa doma všetci navzájom starali jeden o druhého. Takto by som to asi najviac vystihla.

Stretli ste sa v rodine aj s nepochopením alebo s tým, že ľudia nerozumejú vašej situácii?

Laura: Máme v rodine aj „záškodníkov“ (smiech). Ale celkovo si myslím, že sú dva typy rodín, ktoré majú deti s hendikepom.

Lacko: Jedni dostávajú dostatok podpory a naozaj sa o dieťa starajú. A potom sú rodiny, ktoré poberajú dávky, majú dve autá, dva domy, a pritom cez deň ani nevedia, kde to dieťa je. Títo ľudia to zneužívajú – a potom sa pomoc prerozdeľuje menej férovo medzi tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Teraz majú prísť nejaké zmeny a zdá sa, že sa nám bude žiť trochu ľahšie.

Stretli ste sa aj s tým, že vám pomoc odmietli?

Áno, veľakrát. Žiadali sme napríklad o príspevok na auto a odpísali nám, že na auto nedávajú, iba na invalidný vozík. Známa zháňala vozík, napísala tam a jej odpísali opačne: že poskytujú príspevky len na auto.

Ak sa vám Lackove hračky páčia, môžete ich podporiť, spojiť sa s ním môžete cez jeho FB stránku.

Lacko, napriek odmietnutiam, ťažkým skúsenostiam a skutočne neľahkému životu pôsobíte na sociálnych sieťach veľmi láskavo. Páči sa mi vaša pozitívna energia a úsmev.

Lacko: Ľudia vás posudzujú podľa toho, ako pôsobíte. A ja mám naozaj veľa pekných komentárov, pri dvoch som sa dokonca rozplakal. Negatívne komentáre budú vždy. Ľudia často závidia, aj keď vlastne ani nevedia čo. Ale to patrí k tomu. Keď odfotím kopu hračiek, ľudia si myslia, že som milionár. Nevidia ten kopec práce za tým. Jedna hračka nevznikne za deň.

Laura: Treba sa však sústrediť na to pekné. Na to dobré. To je podľa mňa najdôležitejšie.

Spomeniete si na nejaký konkrétny príbeh spojený s vašimi hračkami, keď vám to naozaj spravilo radosť?

Pred Vianocami sme darovali hračky na onkológiu do Banskej Bystrice a aj do detských domovov. Vždy okolo šesť až osem banánových krabíc. Hneď si každý zobral to, čo mu napadlo. Poslali nám fotky aj vianočný pozdrav. Je to krásny pocit.

Lacko, ako ste vy prežívali Vianoce, keď ste boli malý?

Ja som sa na Vianoce veľmi tešil, lebo som mal veľmi dobrú starú mamu. Najradšej som mal pištole (smiech). Ako decko som sa nestaral o nič. Pamätám si, ako sme sedeli pri stole, pomodlili sme sa, najedli sme sa. Otec bol vonku, akože na záchode, zazvonil zvončekom a my sme už od stola bežali k stromčeku. A tak by to malo byť.

Laura, aké ste mávali Vianoce ako deti?

Lacko: No čo vám povie jedna vegetariánka (smiech)?

Laura: Tešili sme sa na Vianoce. Pamätám si, ako zazvonil Ježiško a už sme utekali!

Lacko: A ja som to robil ináč! Zvonček som za dverami pripevnil silonom, aby sme boli pri stole všetci. Keď som zatriasol, rozsvietili sa očká. Keby ste to videli, to sa nedá opísať!

Mám odozvu, ľudia mi píšu, posielajú fotky aj videá, ako sa deti hrajú s mojimi hračkami aj hodiny. Cítia, že tam je nejaká energia.

Dnes tú radosť spôsobujete prenesene iným deťom, keď si nájdu pod stromčekom Lackove hračky.

Laura: Áno, je to skvelé. Ľudia nám píšu, posielajú fotky a chcú sa prísť pozrieť do dielne. Aj teraz, pred dvoma týždňami, prišla rodinka a chlapci si tu vyrábali pištole.

Lacko: Robievam aj tvorivé dielne. Mal som tu takého špunta, ktorý stál pri pásovej píle a nevedel sa od nej odtrhnúť, prosil otca, nech mu ju kúpi.

Posielate hračky len v rámci Slovenska?

Nie. Za posledný rok sme pociťovali menší záujem o hračky, začal som rozmýšľať, že budem robiť už len betlehemy. Ale odkedy sme začali natáčať videá, majú aj 40 000 videní a hračky posielame všade. Do Ameriky, do Nórska, Švédska, Írska, do Nemecka, na Nový Zéland, do Austrálie. Najviac reakcií bolo na „kus klátu“.

Kus klátu?

Ľudia mi občas písali, že „pýtam 75 eur za kus klátu“. Tak som zobral tú hračku, ukázal som im drevo a povedal: „Toto je kus klátu a toto je hračka, ktorá stojí 70 eur.“ Veľa ľudí si neuvedomuje náklady ani ten čas.

Pre ľudí je často ťažké predstaviť si, čo všetko stojí za výrobou jednej drevenej hračky.

Lacko: Presne tak. Nakúpiť materiál, náradie. Napríklad nová píla stojí tak 400 – 500 eur. Na všetko si musím zarobiť.

Laura: Aj to remeslo, dlhoročné skúsenosti, to všetko sa tiež ráta.

Ktorá je vaša najobľúbenejšia hračka, akú ste doteraz vyrobili?

Traktor s vlečkou. Ten sa mi vydaril. Asi 15-krát som ho prerábal, kým som bol spokojný. Napríklad výfuk: ten nakoniec nedávam, lebo malé dieťa by si ním mohlo ublížiť. Zrkadlá tiež nie. Deti dávajú všetko do úst. Raz som videl, ako si dieťa natlačilo do nosa figúrku z Kinder vajíčka. Takže bezpečnosť je vždy prvá.

Laura, a tvoje obľúbené hračky?

Mne sa páčia tie otcove staré modely: bagre, traktory, kamióny. Také klasické. Tie moderné ma až tak neoslovujú.

A aké máte ešte sny či plány do budúcna?

Lacko: Mať kopec peňazí a ísť na Ibizu! Na párty (smiech).

Laura: Ja by som chcela, aby ma raz Drevovláska dokázala uživiť.

Lacko: Nedá sa povedať, že táto práca je o zárobku. Ja to robím len kvôli tomu, aby som sa nenudil.

Ladislav Kurnota

Lacko Kurnota je tvorca ekologických drevených hračiek z Liptovskej Lúžnej a otec deviatich detí. Po rokoch zdravotných problémov a tvrdých životných skúšok si vybudoval malú dielňu, v ktorej spolu s dcérou Laurou vyrába hračky pod značkou Lackove hračky. Svojím remeslom prináša radosť deťom doma aj vo svete.