Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Rezbárstvo: Remeslo a zároveň kultúrne dedičstvo

Aj vďaka týmto ľuďom, a ich vášni k drevu, toto krásne remeslo stále žije.

Rezbárstvo na Slovensku vždy malo, a stále má, bohatú tradíciu. Prvá známa zmienka o tomto remesle u nás je už z roku 1250 zo Štiavnickej doliny.

Rezbárska výroba sa využívala pri zdobení brán a vchodov do bohatších gazdovských dvorov, na štítoch domov a stĺpoch, hlavne v oblasti Levíc a Zvolena. Zdobil sa takto aj nábytok alebo náhrobné kríže na Detve, v Novohrade a oblasti Gemera, ale aj poľnohospodárske náradia.

Troška z histórie

Osobité črty rezbárstva sa javili už v pastierstve, kde sa na pastierske palice vyrezávali rôzne motívy. Dôležitú úlohu zohrávalo aj v baníctve alebo mlynárstve.

Odnož rezbárstva – takzvané „vareškárstvo“, bolo na Slovensku asi najviac rozšírené. Dalo by sa povedať, že je to samostatné odvetvie, ale s rezbárstvom veľmi úzko súvisí. Takéto výrobky sú veľmi populárne a vďačné ako suveníry či darčeky a kúpite ich na rôznych jarmokoch a trhoch po celom Slovensku, no najmä v okolí Banskej Bystrice (skúste Radvanský jarmok).

Ďalším “novším” odvetvím rezbárstva na Slovensku je tzv. “betlehemárstvo”. Nesústreďuje sa však v jednej lokalite, ale je roztrúsené po celom území Slovenska. K najznámejším slovenským betlehemom jednoznačne patrí Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej.

Ďalší betlehem, ktorý vytvoril Ing. Arch. Peter Chovan, možno obdivovať v Banskej Štiavnici, v Terchovej zas majú betlehem vytvorený Štefanom Hanuliakom, dnes už nebohým ľudovým rezbárom. Ďalší betlehem v obci Hruštín vytvoril rezbár Ján Šeliga.

Po roku 1989 prešlo rezbárstvo veľkým pokrokom v oblasti technologického a strojového vybavenia. Využívanie internetu a rozmach strojárskej výroby taktiež urobili svoje. Obraz človeka, ktorý stružliká pri peci kúsok dreva tým pádom zapadol do minulosti. Mnoho rezbárov má dnes moderné dielne či galérie a angažujú sa v rôznych komunitách a združeniach.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Najčastejšie používaným drevom pre mnohých z nich je lipové, známe tým, že je ľahko opravovateľné. Obľúbenými drevami rezbárov sú aj mahagón, čerešňa alebo orech.

Rezbárske umenie v praxi

Radi by sme vám predstavili niekoľko rezbárov a ich dielní zo Slovenska, vďaka ktorým bude môcť toto umenie obdivovať aj ďalšia generácia.

Rezbár Šimík

Začiatok tejto rezbárskej firmy siaha do 60-tych rokov 20. storočia. Je to rodinná firma, ktorú založil pán Vladimír Šimík a svoje dlhoročné rezbárske skúsenosti odovzdáva svojim 2 synom. On sám zdedil lásku k drevu po svojom otcovi, ktorý bol tesárom.

Jeho synovia dlhé roky pôsobili ako umeleckí rezbári v zahraničí, odkiaľ si priniesli aj nové postupy. Všetci traja sa snažia, aby toto krásne remeslo nevymrelo a udržalo sa aj pre ďalšie generácie. Veľký dôraz kladú na prepracované detaily a vysokú kvalitu svojich výrobkov.

Jaroslav Bujnak

Drevo a drevorezba patrili medzi jeho koníčky odmalička. V jeho tvorbe prevláda náboženská tematika a prírodné témy. Práve tieto dve oblasti sú pre Jaroslava najväčšou inšpiráciou. Pri svojich dielach kladie veľký dôraz na precíznosť. Mnohé príklady z jeho tvorby sa dajú obdivovať v kostoloch, nielen tu doma na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi unikáty jeho tvorby sa radia refiéfy, sochy či dobový nábytok.

M-Stein

Trocha iné rezbárstvo, ktoré sa zameriava na tvorbu profesionálneho ručného náradia. Krásny, jednoduchý, moderný a minimalistický dizajn zaujme na prvý pohľad. Z tejto dielne pochádzajú rezbárske dláta, nerezové špachtle, rydlá a iné pomôcky.

Miroslav Mlkvik

Mladý, ešte len 29 ročný rezbár, ktorý toto remeslo vyštudoval a momentálne sa s ním snaží presadiť. Popri rezbárstve sa venuje aj iným formám umenia, napríklad maľbe, modelovaniu a kresleniu. Žije a tvorí v obci Vitanová.

Martin Marton

Pochádza, žije a tvorí na Liptove. Tento kút Slovenska výrazne ovplyvňuje aj jeho tvorbu. Inšpiruje ho bežný život ľudí a tamojšia príroda. Jeho mottom je: “Kto si nectí prácu predkov, sám bude zabudnutý“.

Magdaléna Palenčárová

Áno, existujú aj ženy rezbárky. Magdaléna sa vo svojej tvorbe venuje najmä sochám a reliéfom. Svoju úplne prvú nadmernú sochu má vystavenú v jej rodnej dedine Rešica.

Toto, samozrejme, ani zďaleka nie sú všetci rezbári na Slovensku, ale len veľmi malý výber z nich. Aj vďaka týmto ľuďom a ich vášni k drevu toto krásne, a pre Slovensko veľmi typické remeslo, stále žije a je na najlepšej ceste, aby bolo zachované aj pre budúce generácie.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

7 tipov, ako si vyčariť doma pohodu nielen počas Vianoc

Dánsky fenomén hygge sa teší popularite na celom svete. Čo to vlastne je? Dánsky pojem hygge sám o sebe nemá doslovný slovenský preklad a voľne ho môžeme preložiť ako „pohodlie, ktoré v nás vyvoláva pocit spokojnosti”.

Hygge predstavuje všetky činnosti a veci, ktorými sa obklopujeme a spôsobujú nám radosť či pocit pohodlia. Môžu to byť úplné maličkosti ako teplé pyžamo či seriálový maratón. Počas sviatkov je ten správny časna to, skryť sa pod deku a spraviť si pravú domácu pohodu ako Dáni. Tu je zopár inšpirácií, ako na to:

 

Sviečky

Podľa prieskumov sú Dáni najväčšími spotrebiteľmi sviečok v Európe (na 1 obyvateľa pripadá 6 kg sviečok). Takže šetrite energiu, všade zhasnite a zapáľte si sviečky. Pri sviečkach si môžete čítať, pozerať televíziu, večerať, pracovať či oddychovať.

 

Trávte čas s najbližšími

Byť spolu je jedným z hlavných princípov hygge. Trávte čo najviac času so svojimi najbližšími a stretávajte sa s priateľmi, pokojne kvôli ďalšej hygge aktivite – napríklad spoločnej večeri či vareniu, hrajte spoločenské hry alebo choďte na prechádzku.

 

Čítajte si

Pripravte si zoznam kníh, ktoré chcete počas zimných dní prečítať. Ideálne pri sviečkach a dobrom čaji či teplom kakau. Spravte si čitateľský denník, značte si, ktoré knihy sa vám páčili alebo si spravte vyhodnotenie, koľko kníh ste prečítali.

 

Choďte von

Aj keď sa to tak môže zdať, hygge nie je len o trávení času vo vnútri. Patria sem aj vonkajšie aktivity – prechádzky v prírode, stanovačka, na jeseň zbieranie gaštanov či hrabanie lístia, v zime stavanie snehuliaka.

 

Spravte si doma pohodlie

Naplňte svoju domácnosť pohodlím. Pekných vankúšov a diek nie je nikdy dosť. Tiež nie je nič lepšie ako bosé nohy na chlpatom koberci. Záclony a závesy zútulnia priestor a dodajú mu teplo. Sviečky zase krásne dotvoria atmosféru. Kúpte si teplé pyžamo a hrubé ponožky, v ktorých si vyložíte nohy na stôl a oddýchnete si.

 

Ručné práce

Vyšívanie, pletenie či háčkovanie sú ideálne aktivity na zimné večery pod dekou. Nielenže si tak váš mozog oddýchne, ale tiež si vytrénujete sústredenie a popritom vyrobíte peknú dekoráciu či doplnok. Motívov a inšpirácií nájdete na internete kopec.

 

Navarte si

Chutné jedlo nás všetkých napĺňa radosťou. Upečte si domáci kváskový chlebík, ktorý rozvonia vašu kuchyňu a nebudete sa vedieť dojesť jeho chrumkavej kôrky a mäkkej striedky. K teplému nápoju patrí neodmysliteľne aj sladká maškrta. Škoricové hniezda, ovocná bublanina či medovníky sú stávkou na istotu.

Akým spôsobom si pohodovú atmosféru vytvárate vy? Dajte nám vedieť na našom Facebooku.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.