Rezbárstvo na Slovensku vždy malo, a stále má, bohatú tradíciu. Prvá známa zmienka o tomto remesle u nás je už z roku 1250 zo Štiavnickej doliny.

Rezbárska výroba sa využívala pri zdobení brán a vchodov do bohatších gazdovských dvorov, na štítoch domov a stĺpoch, hlavne v oblasti Levíc a Zvolena. Zdobil sa takto aj nábytok alebo náhrobné kríže na Detve, v Novohrade a oblasti Gemera, ale aj poľnohospodárske náradia.

Troška z histórie

Osobité črty rezbárstva sa javili už v pastierstve, kde sa na pastierske palice vyrezávali rôzne motívy. Dôležitú úlohu zohrávalo aj v baníctve alebo mlynárstve.

Odnož rezbárstva – takzvané „vareškárstvo“, bolo na Slovensku asi najviac rozšírené. Dalo by sa povedať, že je to samostatné odvetvie, ale s rezbárstvom veľmi úzko súvisí. Takéto výrobky sú veľmi populárne a vďačné ako suveníry či darčeky a kúpite ich na rôznych jarmokoch a trhoch po celom Slovensku, no najmä v okolí Banskej Bystrice (skúste Radvanský jarmok).

Ďalším “novším” odvetvím rezbárstva na Slovensku je tzv. “betlehemárstvo”. Nesústreďuje sa však v jednej lokalite, ale je roztrúsené po celom území Slovenska. K najznámejším slovenským betlehemom jednoznačne patrí Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej.

Ďalší betlehem, ktorý vytvoril Ing. Arch. Peter Chovan, možno obdivovať v Banskej Štiavnici, v Terchovej zas majú betlehem vytvorený Štefanom Hanuliakom, dnes už nebohým ľudovým rezbárom. Ďalší betlehem v obci Hruštín vytvoril rezbár Ján Šeliga.

Po roku 1989 prešlo rezbárstvo veľkým pokrokom v oblasti technologického a strojového vybavenia. Využívanie internetu a rozmach strojárskej výroby taktiež urobili svoje. Obraz človeka, ktorý stružliká pri peci kúsok dreva tým pádom zapadol do minulosti. Mnoho rezbárov má dnes moderné dielne či galérie a angažujú sa v rôznych komunitách a združeniach.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Najčastejšie používaným drevom pre mnohých z nich je lipové, známe tým, že je ľahko opravovateľné. Obľúbenými drevami rezbárov sú aj mahagón, čerešňa alebo orech.

Rezbárske umenie v praxi

Radi by sme vám predstavili niekoľko rezbárov a ich dielní zo Slovenska, vďaka ktorým bude môcť toto umenie obdivovať aj ďalšia generácia.

Rezbár Šimík

Začiatok tejto rezbárskej firmy siaha do 60-tych rokov 20. storočia. Je to rodinná firma, ktorú založil pán Vladimír Šimík a svoje dlhoročné rezbárske skúsenosti odovzdáva svojim 2 synom. On sám zdedil lásku k drevu po svojom otcovi, ktorý bol tesárom.

Jeho synovia dlhé roky pôsobili ako umeleckí rezbári v zahraničí, odkiaľ si priniesli aj nové postupy. Všetci traja sa snažia, aby toto krásne remeslo nevymrelo a udržalo sa aj pre ďalšie generácie. Veľký dôraz kladú na prepracované detaily a vysokú kvalitu svojich výrobkov.

Jaroslav Bujnak

Drevo a drevorezba patrili medzi jeho koníčky odmalička. V jeho tvorbe prevláda náboženská tematika a prírodné témy. Práve tieto dve oblasti sú pre Jaroslava najväčšou inšpiráciou. Pri svojich dielach kladie veľký dôraz na precíznosť. Mnohé príklady z jeho tvorby sa dajú obdivovať v kostoloch, nielen tu doma na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi unikáty jeho tvorby sa radia refiéfy, sochy či dobový nábytok.

M-Stein

Trocha iné rezbárstvo, ktoré sa zameriava na tvorbu profesionálneho ručného náradia. Krásny, jednoduchý, moderný a minimalistický dizajn zaujme na prvý pohľad. Z tejto dielne pochádzajú rezbárske dláta, nerezové špachtle, rydlá a iné pomôcky.

Miroslav Mlkvik

Mladý, ešte len 29 ročný rezbár, ktorý toto remeslo vyštudoval a momentálne sa s ním snaží presadiť. Popri rezbárstve sa venuje aj iným formám umenia, napríklad maľbe, modelovaniu a kresleniu. Žije a tvorí v obci Vitanová.

Martin Marton

Pochádza, žije a tvorí na Liptove. Tento kút Slovenska výrazne ovplyvňuje aj jeho tvorbu. Inšpiruje ho bežný život ľudí a tamojšia príroda. Jeho mottom je: “Kto si nectí prácu predkov, sám bude zabudnutý“.

Magdaléna Palenčárová

Áno, existujú aj ženy rezbárky. Magdaléna sa vo svojej tvorbe venuje najmä sochám a reliéfom. Svoju úplne prvú nadmernú sochu má vystavenú v jej rodnej dedine Rešica.

Toto, samozrejme, ani zďaleka nie sú všetci rezbári na Slovensku, ale len veľmi malý výber z nich. Aj vďaka týmto ľuďom a ich vášni k drevu toto krásne, a pre Slovensko veľmi typické remeslo, stále žije a je na najlepšej ceste, aby bolo zachované aj pre budúce generácie.