Svet stojí v posledných rokoch pred tvrdými skúškami. To, čo sme si my, Európania, ešte pred pár rokmi nevedeli predstaviť, sa vracia ako zlý sen.

V čoraz viac štátoch sa opäť snažia prepracovať k moci politici presadzujúci ideológie, ktoré ešte pár desiatok rokov dozadu spôsobili najväčšie zverstvá páchané na nevinných ľuďoch.

V boji proti často imaginárnemu nepriateľovi používajú falošné argumenty, lži a zdanlivo jednoduché riešenia, ktorými sa snažia stiahnuť masy na svoju stranu. Ešte stále nie je neskoro postaviť sa im a ukázať, že sa nenecháme oklamať a nepostavíme sa na stranu slepého zla.

Rozprávali sme sa s Matúšom Ritomským, zakladateľom online magazínu priestori.sk, ktorý nám vysvetlil rôzne myšlienkové pochody extrémistov, ich taktiku na získanie čo najväčšej podpory a tiež vyvrátil niekoľko tvrdení, ktorými sa extrémisti snažia podporiť svoje konanie.

Extrémisti sa často stavajú do pozície MY verzus ONI. Prečo potrebujú vnútorného a vonkajšieho nepriateľa?

„Živnou pôdou pre extrémizmus je ľudská nespokojnosť, frustrácia, zlý životný pocit, či už objektívny, alebo subjektívny.

Extrémistické hnutia sľubujú radikálne spoločenské zmeny, ktoré ich priaznivcom majú priniesť lepší život a sprostredkúvajú svojim nasledovníkom pocit spolupatričnosti a zmysluplnosti, presvedčenie, že sa podieľajú na niečom dôležitom. A v neposlednom rade extrémne zjednodušujú videnie sveta a ľudských problémov.

Práve túžba po jednoduchom, až primitívnom riešení, je príznačná. Nenájdete extrémistické hnutia, ktoré by vyhlasovali: Svet je nesmierne zložitý, a preto sa musíme s veľkým odhodlaním pustiť do jeho ďalšieho skúmania.

Príčina zla je pre extrémistické hnutia naopak veľmi jasná, nespochybniteľná a takmer vždy je ňou určitá skupina ľudí, ktorú možno ľahko identifikovať, či už na základe etnicity, farby pokožky, náboženstva, kultúrnych špecifík, alebo povedzme na ideologickom či triednom základe.

V istých prípadoch môže byť nepriateľom iný národ, v iných menšina vo vlastnej krajine. Bez takto jednoducho a jasne zadefinovaného nepriateľa by extrémistické hnutia nemali svojim priaznivcom čo ponúknuť.“

Totalita namiesto ponúkania konštruktívnych riešení neustále živí strach a zhromažďuje hnev. Pri boji s jasne definovaným nepriateľom predsa nepotrebujeme mierumilovných a láskyplne naladených nasledovníkov.

Tomu je podriadená rétorika, celý naratív, ktorý dehumanizuje odporcov a idealizuje priaznivcov extrémistického hnutia. Významnú úlohu tu zohráva šírenie maximálne zúženého a splošteného pohľadu na svet a druhých ľudí. Matúš vysvetľuje:

„Ak vnímam druhé ľudské bytosti či spoločenské javy v ich zložitosti a rôznorodosti, spochybňuje mi to čierno-biele videnie sveta. Preto musia byť v extrémistickej rétorike všetci židia lakomí a zákerní, všetci Rómovia leniví a neprispôsobiví, všetci moslimovia teroristi a vrahovia, všetci homosexuáli zvrhlí a promiskuitní a tak ďalej.

Akýkoľvek priestor na vnímanie jedinečnosti a zložitosti každej ľudskej bytosti musí byť vytesnený, rovnako ako vedomie komplexnosti spoločenských javov, pretože to všetko spochybňuje jednorozmerné a sploštené videnie sveta.“

Matúš nám tiež vysvetlil, prečo majú extrémisti radi silnú symboliku niekedy zachádzajúcu až k okultizmu. Prečo im tak záleží na tom, aby cez symboly boli jednoznačne identifikovateľní a odlíšiteľní?

„Používanie symbolov nie je výsadou extrémistov, všetky spoločenské, politické či náboženské hnutia tvoria vlastnú symboliku. V čase vyostrených spoločenských konfliktov samozrejme symbolika získava na dôležitosti, pretože prostredníctvom jej používania sa ľudia delia na ,myʼ a ,tí druhíʼ.

Inklinácia k okultizmu, prípadne k pohanskej mytológií či ezoterike, bola charakteristická pre nacistickú ideológiu, naproti tomu napríklad radikálna ľavica svoju symboliku tvorila z iných zdrojov.

Pôvod symbolov je jedna vec, iná vec je to, že ich reálnu náplň a obsah im dáva kontext, v akom sa dnes používajú.

Hákový kríž mohol byť inšpirovaný hinduistickým symbolom slnka, ale kontext v akom ho používajú dnešní neonacisti a fašisti, je jednoznačne spojený s rasovou, etnickou, náboženskou či ideologickou nenávisťou, agresivitou a násilím.“

Špecialitou extrémistov je šírenie pavied, bludov a povier. Ak chcú ľudskú spoločnosť vtesnať do jednorozmernej a rigidnej šablóny, kritické myslenie a poctivý vedecký prístup k poznaniu predstavujú prekážku. Tu potom vzniká priestor, ktorý je niečím potrebné zaplniť. Matúš dodáva:

„Túto úlohu spĺňajú práve rôzne bludné presvedčenia, pavedecké teórie, mýty o nadradenosti jednej rasy, národa či náboženského presvedčenia, osudovej predurčenosti a podobne.

Osobitú kategóriu predstavujú konšpiračné teórie, ktoré sú v extrémistických hnutiach veľmi obľúbené práve preto, že umožňujú účelové narábanie s faktami a udalosťami, vďaka čomu umožňujú konštruovať si pohľad na realitu tak, aby vyhovoval predsudkom a nenávistnej ideológii.“

Prečo sa extrémisti opierajú o klamlivé tvrdenia?

Extrémistické skupiny sa pri lákaní ďalších stúpencov spoliehajú na klamlivé tvrdenia, ktoré opakujú dookola, a tým vytvárajú zdanie, že na ich nastolené otázky a pochybnosti nikto neodpovedá.

Následne sami seba tým stavajú do pozície tých, čo majú pripravené „konečné riešenia“ na tieto problémy. Vybrali sme niekoľko z nich a Matúš nám vysvetlil, kde sa extrémisti mýlia a prečo volia práve túto rétoriku.

Tvrdenie: „Stále o našom osude rozhoduje niekto iný (EÚ, veľké firmy, skorumpovaní politici, oligarchovia, USA a pod.) a bez nášho vedomia.“

Vysvetlenie: „Tu vidíme potrebu nájsť jasne definovaného nepriateľa, ktorý môže za našu frustráciu, problémy a zlý životný pocit. Extrémizmus oslovuje ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov cítia byť bezmocní a ponúka im iluzórny pocit, že túto bezmoc dokáže premeniť na silu, ktorá porazí a zničí pôvod všetkého utrpenia a biedy.

Extrémistické ideológie takmer vždy ponúkajú nejakú utópiu, ktorú však možno dosiahnuť až po tom, čo zničia tých, ktorí im stoja v ceste.“

Tvrdenie: „Slovensko je už 28 rokov demokratickou krajinou, no stále je tu chudoba, nezamestnanosť a korupcia. To znamená, že demokracia nie je spravodlivým systémom.“

Vysvetlenie: „Nespokojnosť s politickým vývojom a spoločenskou situáciu samé o sebe nie sú extrémizmom, často môže ísť o legitímne a oprávnené pocity.

Extrémizmus sa na týchto pocitoch iba snaží priživovať a ponúka také riešenia, ktoré v sebe vždy obsahujú nehumánne, nenávistné a násilné prostriedky, zväčša v podobe programového šliapania na základné ľudské práva určitých skupín obyvateľstva.“

Tvrdenie: „Stále živíme neprispôsobivých občanov, ktorí nepracujú, kradnú, ohrozujú bezpečnosť, no majú sa lepšie, ako ja, ktorý pracujem a vediem slušný život.“

Vysvetlenie: „Extrémistické hnutia zväčša pracujú s primitívnymi prejavmi ľudskej povahy, akými sú odpor k inakosti, závisť, predsudky rôzneho druhu. Pri hľadaní nepriateľa sa často sústreďujú aj na slabších, na komunity v zlej sociálnej situácii, na menšiny.

Príznačné je opäť sploštené a extrémne zjednodušené vnímanie reality, keď sú napríklad celé etniká a rozmanité ľudské komunity charakterizované niekoľkými negatívnymi vlastnosťami.“

Tvrdenie: „Migračná kríza je umelo zorganizovaná, aby oslabila Európu.“

Vysvetlenie: „Táto konšpiračná teória nám umožňuje nenávidieť a dehumanizovať hneď niekoľko kategórií ľudí.

Utečencov, ľudí postihnutých vojnou a spoločenskou deštrukciou v ich domovine, politické a spoločenské elity, ktoré sú objektom nenávisti vtedy, keď bránia demokratické zriadenie, cítiaci ľudia v Európe, ktorí sa snažia podať pomocnú ruku alebo hľadať riešenia v súlade s humanistickými tradíciami Európy.“

Tvrdenie: „Slovensko sa môže stať stabilnou, bezpečnou a potravinovo sebestačnou krajinou, len ju treba očistiť od parazitov.“

Vysvetlenie: „Utópia, ktorú som spomínal vyššie. Sľub raja, ktorý však nastane, až keď zlikvidujeme tých, ktorí sa do našej predstavy raja nehodia.“

Tvrdenie: „Nemali by sme zabúdať na to, že sme Slovanmi a na princípe slovanstva sa spájať s ostatnými národmi proti iným kultúram, ktorí chcú pošliapať našu kultúru a hodnoty.“

Vysvetlenie: „Toto je jasná snaha nájsť hlbší zdroj a základ pre ideológiu nenávisti, potreba posvätiť svoje často hrubé a primitívne konanie akýmsi dejinným dobrom, zvyčajne za pomoci mýtov a prekrútených verzií histórie.“

Tvrdenie: „To, čo sa píše v knihách o druhej svetovej vojne a holokauste, nemusí byť pravda. Existujú rôzne verzie a veľa faktov sa zamlčiava.“

Vysvetlenie: „Toto je príklad relativizácie faktov, výsledkov vedeckého bádania, spochybňovanie odborných inštitúcií a vytváranie priestoru pre konštrukciu vlastnej verzie reality, v tomto prípade historickej.“

Spýtali sme sa známych osobností, čo si myslia o súčasnej situácii u nás a ako môžeme spoločne bojovať proti stúpajúcej popularite extrémizmu na Slovensku:

Róbert Slovák, majiteľ reklamnej agentúry Respect APP, prezident Klubu reklamných agentúr Slovenska

„Extrémistické názory vyjadrujú verejne politici, či iné, aj rešpektované osobnosti, bez nejakého zjavného negatívneho dopadu. Bez hanby.

Posúvajú tak hranice a úroveň krčmových debát do verejného priestoru, legitimizujú tendencie hovoriť neslušne a agresívne o ľuďoch iného vyznania, sexuálnej orientácie, rasy, či národnosti. Veď prečo by som to nemohol aj ja povedať nahlas, keď už to predo mnou povedal niekto iný, slávny a dokonca v televízii?„

Daniel Milo, expert na extrémizmus, bezpečnostný špecialista Globsec Policy Institute

„Prelomovým momentom v tomto smere bola kauza Gorila a najmä to, že nikto z jej hlavných aktérov nebol postavený pred súd. Podporilo to tie prúdy v spoločnosti, ktoré sa snažia presadiť riešenia, ktoré by odstránili základy demokratického právneho štátu.

Zároveň došlo vplyvom sociálnych sietí k rozšíreniu a akceptácii prejavov a myšlienok, ktoré boli až donedávna doménou okrajových skupín v spoločnosti: viera v sprisahania rôzneho druhu, presvedčenie že za všetkým zlým na svete sú nejaké tajné skupiny a Židia, prípadne že je potrebné niektorým skupinám ľudí práva obmedziť, alebo ich rovno vešať na lampy.

Úroveň kritického myslenia a mediálnej gramotnosti je v celej spoločnosti, ale najmä u mladých ľudí, na veľmi nízkej úrovni.„

Ján Lunter, zakladateľ firmy Alfa Bio

Sú tu celé regióny, ktoré nie sú súčasťou ekonomického úspechu Slovenska a v nich panuje pocit krivdy a opustenia. Mnohí sme nahnevaní na správanie štandardných politikov a mieru korupcie.

A v neposlednom rade je tu nové informačné a mediálne prostredie.  Všetci by sme sa mali učiť kriticky čítať, myslieť a korektne diskutovať.

V politike je to ponúkanie zrozumiteľných a konštruktívnych riešení problémov. Politika má byť priestorom, kde sa ľudia môžu spájať, aby veci zlepšovali, nie sa rozdeľovať a hľadať nepriateľov.

Rado Sloboda, expert platformy Nie v našom meste

Rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Neprítomnosť veľkého jednotiaceho príbehu. Hladové doliny, v ktorých chýbajú podnety pre ľudí. Dedičstvo slovenského fašizmu. 

Potrebujeme jednotiaci spoločný príbeh. Dnes ho nemáme. Nevieme, čo chceme a ponuka politických elít je biedna.

Martin Slávik, občianske združenie Living Memory

Ako jednu z najsilnejších príčin vnímam narastajúci hnev živený obrovskou mierou nezodpovednosti pri správe vecí verejných.

Politika je u nás vnímaná ako priestor, kam sa chodí beztrestne „nabaliť“. Hnev je veľmi silná a nákazlivá emócia a v dnešnej dobe sa vďaka sociálnymi sieťami šíri veľmi rýchlo. Pridajte k tomu šikovnú manipuáciu a nárast je exponenciálny.

Viac vyjadrení osobností na tému extrémizmus, možnosti jeho riešenia a veľa ďalšieho inšpiratívneho čítania nájdete v našom tlačenom magazíne Sóda, ktorý si môžete vyzdvihnúť v každej predajni O2.