Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Keramikár Andrej Frič: Robte veci s vášňou a bude to dobré

Vo svojej tvorbe spája poctivé remeslo a umenie. Jeho keramické objekty, grafiky aj nástenné maľby odhaľujú jedinečný svet, plný originálnych postavičiek.

Andrej Frič je všestranný umelec a otvorený človek, ktorý si vždy nájde čas pomôcť a poradiť. Veľa času trávi vo svojom útulnom ateliéri vo Viničnom, no venuje sa aj kurzom pre verejnosť a spoluorganizuje filmový festival. Prezradil nám, ako vznikajú jeho keramické sošky, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu aj či sa dá umením a remeslom uživiť. 

Objavujte výnimočných Slovákov a ich originálne výrobky vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Andrej študoval pedagogiku výtvarného umenia. Hoci sa dnes venuje keramike vo veľkom, s hlinou sa prvý raz stretol až na vysokej škole. Keďže už mal za sebou civilnú službu aj pobyt v Írsku, bol starší ako jeho spolužiaci, no štúdium, hlavne umelecké kurzy, si podľa vlastných slov viac užíval.

„V rámci všeobecnej umeleckej prípravy sme mali viaceré predmety, okrem iných aj keramiku. Modelovali sme busty, lebky, neskôr voľné veci, ktoré sme aj glazovali a vypaľovali. Paralelne s tým som viac objavoval aj grafiku, hĺbkotlač, maľbu, dokonca textil. Vtedy som zistil, že najradšej mám, keď to môžem všetko striedať,“ spomína všestranný umelec na obdobie, ktoré dalo jeho životu ďalší smer.

Pri práci preferuje pomalšie tempo a rád experimentuje po svojom, preto si do svojho ateliéru zadovážil pec na vypaľovanie keramiky aj grafický lis. „Dalo mi to priestor skúšať a hľadať si svoju cestu. Moji profesori v škole boli skôr sochári, takže som pracoval štýlom pokus – omyl. Skúšal som rôzne materiály, hliny, glazúry,“ približuje.

Možnosť tvoriť slobodne považuje za veľkú devízu svojej práce. „Nikto mi nehovoril ako nie, takže som sa nebál experimentovať. Dalo by sa povedať, že aj preto mám svojský štýl. Považujem za naozaj dôležité neprestávať sa učiť a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.“

Zabehnutý postup aj dávka alchýmie

Pri práci má Andrej už svoj zabehnutý postup. Diela si zvykne najprv naskicovať – na korkovej tabuli nad pracovným stolom má pripnuté inšpirácie. Nasleduje modelovanie z kameninovej hliny, pričom vzniknutý polotovar sa pred vypálením musí nechať dokonale vyschnúť na vzduchu.

Považujem za naozaj dôležité neprestávať učiť sa a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.

Potom sa vloží do pece a vypáli pri teplote približne 900 °C. Na vypálenú hlinu, ktorá je drsná a pórovitá, sa nanesie glazúra. Tá po druhom vypálení vytvorí hladký lesklý farebný povrch.

Zaujímavosťou je, že veľa materiálov si Andrej mieša sám. „Je to úplná alchýmia, do ktorej stále prenikám. Snažím sa tie pekné komerčné glazúry vyvažovať vlastnými škaredými. Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich. Perfektne dopĺňajú moje surreálne a bizarné diela,” prezrádza s úsmevom.

V rámci svojej tvorby často pracuje aj s tzv. engobami. Ide o zriedené hliny, ktoré sú obohatené o oxidy kovov. Nanášajú sa priamo na nevypálený polotovar a po vypálení zostávajú drsné. „Umožňujú mi maľovať podobným štýlom ako napríklad pri akvareli, môžem ich kombinovať s glazúrami, preškrabávať aj písať nimi,” vysvetľuje, prečo si ich obľúbil.

Keď je keramika „iná”, je to výhoda aj nevýhoda

Andrej tvorí v malom útulnom ateliéri vo Viničnom. Občas predáva na keramických trhoch po celom Slovensku aj v susednej Českej republike. Na trhoch ponúka už osvedčené vzory, o ktoré majú zákazníci záujem, no vyrába aj na zákazku.

„Na trhoch vidím reakcie ľudí a ich vnútorný boj, keď zbadajú niečo nečakané. Predávam aj úžitkové veci ako vázy, misy a kvetináče, ale mám aj pár sošiek alebo objektov pre tých odvážnejších. Neživí ma iba keramika, takže môžem zostať slobodný a nepodľahnúť tlaku trhu,” prezrádza, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu.

„To, že tvorím trochu inú keramiku, je výhoda aj nevýhoda,” hovorí.

Inšpiráciu nachádza v mytológii aj v sci-fi

A kde čerpá keramikár inšpiráciu pre svoj fantazijný svet? „Odjakživa ma bavila mytológia a surrealizmus. Fascinuje ma hra symbolov, ktorá má však korene v realite. Je to niečo ako ľadovec, z ktorého trčí iba vrchol, a ten zvyšok, obrovský kus ľadu, je skrytý pod vodou,” objasňuje.

Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich.

Andrejovu tvorbu ovplyvňujú aj iní umelci, veľkou inšpiráciou je preňho tvorba nedávno zosnulej výtvarníčky Márie Rudavskej. „Jej ochrancov a oltáre som si všimol už dávno. Dýcha na mňa z toho zvláštna mystika a tajomno. V rámci Slovenska a keramickej tvorby mi to prišlo ojedinelé. Bol to jeden z dôležitých impulzov, prečo som začal robiť keramiku,” približuje.

„Som veľký fanúšik sci-fi, hororu, fantasy aj anime. Medzi mojimi vzormi nájdete Brunovského a Poa, Banksyho a Burroughsa, Gigera a Lovecrafta, a zoznam by takto mohol pokračovať,” vymenúva.

Inšpiráciou sú pre Andreja aj majstri, s ktorými je združený v Cechu slovenských keramikárov, v rámci ktorého si s nimi vymieňa rady a skúsenosti. Cech združuje keramikárov s rôznymi štýlmi, od starých majstrov majolikárov až po novú mladú generáciu.

Umením a remeslom sa dá uživiť, no nie je to jednoduché

Andrej je naozaj všestranný umelec a okrem keramiky tvorí aj grafiky a nástenné maľby. Okrem iného spoluorganizuje Pezinský alternatívny filmový festival PAFF, niekoľko rokov učil na základnej umeleckej škole najmenšie deti a dodnes umelecky vzdeláva všetky vekové kategórie.

Ako to všetko stíha? „Je veľa vecí, ktoré by som chcel ešte vyskúšať. Je pre mňa výzvou, ako si zadeliť čas a stihnúť toho viac. Charles Bukowski raz povedal výrok, ktorý ma inšpiroval: ‚Nájdi to, čo miluješ, a nechaj, nech ťa to zabije!‘ Sám sa tým riadil. Je to o vášni. Robte s vášňou a bude to dobré. Toho sa držím aj ja,” prezrádza.

Dá sa na Slovensku uživiť umením a remeslom? Andrej odpovedá pozitívne, hoci to podľa neho nie je práve jednoduchá cesta: „Určite mi pomáha moje zázemie, rodina a priatelia, ktorí ma podporujú, zákazníci, ktorí sa vracajú.”

Ak vás oslovila Andrejova tvorba a chceli by ste navštíviť jeho ateliér, rád vás privíta vo Viničnom. Môžete ho kontaktovať alebo za ním zájdite počas októbrového Dňa otvorených ateliérov, keď môžete nazrieť do dielní lokálnych výtvarníkov.

Andrej pre čitateľov Sódy vyrobil 3 originálne stojany na mobil. Zasúťažiť si o ne môžete na tomto mieste


Šikovných Slovákov naprieč celou krajinou sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2, dostupnej pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska, to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Andrej Frič

Je keramikár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg. Tvorí pod značkou Frikou a pôsobí v obci Viničné neďaleko Pezinka. Jeho tvorba má jedinečný rukopis, sú v nej prvky mytológie a symbolizmu. Viac informácií nájdete na www.andrejfric.com.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Produktivita nie je naša najdôležitejšia črta, náš mozog sa potrebuje aj nudiť. Psychologička Denisa Moravčík Debrecká vysvetľuje, kedy nám plánovanie viac ubližuje, ako pomáha

To, že sa vám nedarí urobiť všetko, čo máte na pláne, neznamená, že je problém vo vás – možno si len robíte nereálny plán.

Stalo sa vám, že ste si ráno urobili plán dňa a večer ste zistili, že ste nevyškrtali ani polovicu aktivít? Stretnutia, porady, maily, varenie obeda, upratať, vyzdvihnúť deti, rozbehnúť projekt, cvičiť… Spoliehame sa na to, že zvládneme aj nemožné, a keď to nevyjde, sme frustrovaní. Problém s nereálnym plánovaním máme mnohí – no vzorec tohto správania sa skrýva ešte v detstve.

Stíšiť sa môžete aj pri malých okamihoch. Umelkyňa Katarína Poliačiková pochopila, že šťastie nesúvisí s úspechom, krajinou, v ktorej žije, ani s dokonalou dovolenkou

S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou sme sa rozprávali o nereálnom plánovaní, perfekcionizme aj tlaku doby, ktorá nás núti do neustálej produktivity. V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako si aktivity (ne)plánovať, 
  • koľko času v plánoch by mali zaberať nečakané udalosti, 
  • ako súvisí podrobné plánovanie s perfekcionizmom,
  • ako si pomôcť vystúpiť z bludného kruhu nerealistického plánovania a následného zlyhania,
  • ako si dovoliť robiť chyby
  • a ako nevnímať svoju hodnotu len cez prácu.

Keď sa povie plánovanie, ako prvé si predstavím zoznam úloh, ktoré potrebujeme stihnúť. Vnímam to správne?

Plánovanie je prirodzená činnosť mozgu, deje sa aj bez toho, aby sme si písali zoznam úloh na papier. V myšlienkach si plánujeme budúcnosť a prispôsobujeme tomu ďalšie kroky. 

Plánovanie využívame aj v psychológii ako terapeutickú techniku pre ľudí s depresiou alebo s nízkou motiváciou. Ak plánujeme v zdravej miere, plán môže byť dobrým pomocníkom. V poslednom čase sa však čoraz viac stretávam s nerealistickým plánovaním.

Čo znamená nerealistické plánovanie?

Vysvetlím to na príklade: často sa na mňa obracajú mamičky na rodičovskej dovolenke, pretože majú pocit, že „sú chybné“, lebo sa im nedarí spĺňať ich denné plány. Na zoznamoch totiž majú starostlivosť o dieťatko, domácnosť, hranie sa, rozbiehanie biznisu a množstvo ďalších bodov, ktoré nie je možné naplniť. 

Ich plány sú úplne nestihnuteľné, nadľudské a nerealistické, napriek tomu si však myslia, že na vine nie je zlý plán, ale ony – teda že s nimi nie je niečo v poriadku. A to je problém.

Prečo nedokážeme vnímať, že naše plány nie sú realistické?

V prípade mamičiek to pripisujem aj sociálnym sieťam, odkiaľ na ne v poslednom čase prichádza obrovský tlak na materstvo. Moje klientky vidia influencerky, ktoré zvládajú všetko – majú bábätko, pracujú a ešte pritom aj dobre vyzerajú. 

Problém s nerealistickým plánovaním sa niekedy prejaví aj po kritike z okolia. Počúvame komentáre, ako by sme mali niečo robiť, čo by sme nemali robiť, kde v živote by sme mali byť… 

Tlak vonkajšieho sveta je naozaj enormný. Aj vplyvom sociálnych sietí žijeme v dobe, keď sa môžeme porovnávať s oveľa väčším množstvom ľudí.

Ak vás v detstve hodnotili rodičia podľa vášho výkonu, odrazí sa to aj na nerealistickom plánovaní.

Takže tlak vonkajšieho sveta nás začne pomaly ovplyvňovať, až máme potrebu „pridať“?

Je to prepojené. Aby nás takto ovplyvnil vonkajší svet, musí v nás naraziť na nejakú citlivú strunu. Často sa takéto komentáre dotýkajú ľudí s nižším sebavedomím. 

Mnohé je dané aj výchovou. Ak ste vyrastali v rodine, kde ste museli stále niečo robiť, aby ste boli hodnotní a milovaní, ukáže sa to aj na plánovaní. Takíto ľudia sú často perfekcionisti – majú na seba neprimerané nároky (nielen) v plánovaní a chcú dokonalosť. Produktivitu a prácu často vidia ako svoju jedinú hodnotu.

Môže to však byť aj úplne naopak – videli ste príklad svojich rodičov perfekcionistov a teraz úplne opovrhujete tým, keď je niekto zorganizovaný.

Čo zažívajú perfekcionisti, keď pochopia, že ich plány nevychádzajú?

Niektorí zaujmú defenzívny postoj – obviňujú ostatných a nepripustia, že by mohla byť chyba na ich strane. Perfekcionista nemá vysoké nároky len na seba, ale aj na okolitý svet. Ďalšou z možností je pocit sklamania, zlyhania a úzkosť.

Keď sa cítim zle, že som nenaplnila svoj plán, tak by ma to mohlo motivovať pri ďalšom plánovaní – a budem plánovať striedmejšie.

Stále hovoríme o ľuďoch, ktorí nevedia, že majú problém a sú v bludnom kruhu. Na začiatku je myšlienka, že musím byť perfektný a ukázať svetu, čo všetko dokážem. Urobím si nerealistický plán, ktorý nevyjde, a tak sa začnem obviňovať, až sa presvedčím, že musím zvládnuť dvojnásobok.

Možno si časť čitateľov/čitateliek práve uvedomila, že uviazli v takomto kruhu. Čo sa s tým dá robiť?

Na úvod je dobré všímať si svoje myšlienky – často totiž ideme na „autopilota“ a ani si neuvedomujeme, na čo v skutočnosti myslíme. Skúste si všímať, či nie ste prehnane sebakritickí, a takisto si všímajte, ako sa cítite.

Keď nám však nefunkčné plánovanie a perfekcionizmus zasahujú do každodenného života, je dobré vyhľadať odbornú pomoc. Všeobecne platí, že keď sa necítime dobre, je vhodné poradiť sa s psychológom.

Existujú však aj rôzne tipy, ktorými si môžeme pomôcť sami. Prvým krokom je spomínané všímanie si svojich myšlienok, druhým je overovanie. Plynie naozaj môj pocit, že nerobím dosť, z reality? Naozaj sa mi nič nedarí?

Zároveň je dôležité redefinovať zlyhanie. To, že robím chyby, určite neznamená, že som zlyhala.

Robenie chýb je stále vnímané veľmi negatívne.

Chyby v našej spoločnosti nie sú populárna téma. V slovenskej kultúre sú démonizované, je to hanba, o ktorej sa nehovorí. Na chybách sa však učíme, nutne ich potrebujeme, ak sa chceme zlepšiť a posunúť. V knihe, ktorú som napísala (Moderná psychológia, pozn, red.), je jedna celá kapitola len o veciach, ktoré sa mi nepodarili, lebo je to bežná súčasť nášho života.

Ako reaguje perfekcionista, keď mu na terapii povieš, že chyby sú bežnou súčasťou života?

Určite je to preňho náročné, klienti sa na mňa zvyknú pozerať ako na mimozemšťana. Vyrastali v úplne inom nastavení, no dobrou správou je, že to vieme zmeniť.

Čo robiť, ak nám nereálne plány nastavuje naše okolie? Napríklad vedenie v práci.

Na prvú by som odpovedala, že komunikovať to, no chápem, že to nie je také jednoduché. Niekto napríklad môže mať strach, že príde o prácu.

Skúste sa na to však pozrieť z druhej strany – nie je to nezodpovedné, práve naopak, podľa mňa to veľa hovorí o tom, akí ste zodpovední a schopní, že viete vopred vyhodnotiť, že na niečo nemáte síl a nebude možné to stihnúť. Plán sa vždy dá preorganizovať.

Veľmi často sa stretávam s klientmi, ktorí sa definujú iba svojou prácou a úspechmi. Produktivita však naozaj nie je naša najdôležitejšia črta. Vo svete máme aktuálne veľmi veľa možností, čo je skvelé, no možnosti vytvárajú aj tlak na výkon. Myslite najmä na to, že naozaj nemusíte robiť všetko – aj keď máte veľa nápadov, dovoľte si nepracovať na všetkých.

Psychológ: Naša identita je často postavená iba na práci. Ak o ňu prídeme, sme stratení

Ako sa zorientovať vo svojich aktivitách a urobiť si zdravý plán?

Vždy na úvod učím svojich klientov zoradiť si aktivity. Napíšte si všetko, čo robíte a chcete robiť, na papier a vytrieďte to do 4 kategórií podľa dôležitosti. 

Mnohí potom zistia, že niektoré aktivity sa dajú minimalizovať, delegovať na iných, alebo dajú do popredia aktivity, ktoré pre nich nie sú hodnotné. 

Často sa mi stáva, že sa sústreďujeme na potreby iných ľudí a tie naše sú na úplnom konci zoznamu. Napríklad čas na seba označujeme ako najmenej dôležitý. Keď máte problém s plánovaním, pri takejto aktivite vám psychológovia pomôžu odhaliť, čo je pre vás naozaj dôležité, a pomôžu vám poprehadzovať priority.

Definovali sme si najdôležitejšie aktivity. Čo potom?

Vypíšte si 3 body, ako dosiahnuť, aby bola daná aktivita splnená. Napríklad keď chcete urobiť prezentáciu, čím treba začať? Skúste sa sústrediť na tie najdôležitejšie časti a vynechajte detaily – tie sa dajú dorobiť aj neskôr. 

V zásade platí staré pravidlo: začnite aktivitou, ktorá vám je najnepríjemnejšia alebo je najťažšia.

Chcela by som zdôrazniť, že úplne stačí, keď máte 3 body. Mnohí ľudia, ktorí majú s plánovaním problém, sú zvyknutí plánovať po minútach. Z mojej praxe sa však vždy stane niečo nečakané, čo vám minútový plán rozhádže.

Mali by sme si teda naplánovať aj istú rezervu?

Určite áno. Nečakané udalosti nedokážeme plánovať, no môžeme myslieť na rezervu. Platí pravidlo 60 na 40. 60 % času tvoria plánované aktivity a až 40 % sú tie, s ktorými sme nerátali.

Existuje aj nejaké pravidlo na to, koľko by sme mali oddychovať?

Možno je to kontroverzný názor, ale mne práca cez víkend neprekáža. Ak máte nejaký projekt, ktorý si vyžaduje prácu aj cez víkend a prináša vám radosť, pokojne to robte. Určite však ide iba o obdobie, nie celoživotné nastavenie. Hlavne si všímajte, ako sa cítite. Nič, čo vám dlhodobo prináša úzkosť, nie je správne.

Ako sa v takej situácii cítime?

Väčšinu dňa máme obavy, ktoré nás ovládajú. V hlave máme katastrofické scenáre, stále sa nám vracia myšlienka, že nás aj za malé pochybenie vyhodia z práce. 

K úzkosti sa pridávajú fyzické prejavy – nespavosť, búšenie srdca, svalové napätie, bolesť, migrény. Všetky tieto príznaky môžu byť aj psychosomatické.

Niekedy počúvam komentáre, že však nech si ten človek vezme na 2 týždne dovolenku a bude dobre. To pomôže len na krátky čas. Je dôležité meniť vzorce nášho správania. Niekedy sa stáva, že za mnou príde na terapiu niekto s tým, že nevie dobre plánovať, a skončíme až niekde v detstve.

Spomínala si, že na nás majú vplyv aj sociálne siete – nechceme si priznať chyby a musíme byť stále dokonalí.

Tento rozhovor sa začal tým, že plánovanie je všade okolo nás, a naozaj to platí. V poslednom čase je aj v „trendoch“ – napríklad virálne videá o denných rutinách, kde dievčatá vstávajú o piatej ráno a do šiestej majú mať uprataný byt, odbehnuté kilometre, urobené raňajky, odmeditované a zapísané pocity do denníčka. To naozaj nie je reálne a takéto nároky ani nie sú zdravé. Poznáme prípady youtuberiek, ktoré priznali, že nič z toho nebolo skutočné.

Tlak na produktivitu je však častý aj v prípade dospelých ľudí – stačí spomenúť rôzne články o „rutinách bohatých a úspešných“.

Presne tak, novodobé oslavovanie produktivity sa dotýka všetkých. Zabúdame na to, že náš mozog sa potrebuje aj nudiť. Určite sa vám už stalo, že ste si na niečo nevedeli spomenúť a odpoveď vám prišla na rozum, až keď ste nič nerobili alebo keď ste sa vyspali. 

Produktivita naozaj nie je všetko – ak chceme byť úspešní, musíme mať vo svojom pláne aj priestor „nerobiť nič“.

Denisa Moravčík Debrecká

Klinickú psychológiu a kognitívnu vedu študovala na univerzitách v Holandsku a v Amerike, aktuálne navštevuje dlhodobý psychoterapeutický výcvik v kognitívno-behaviorálnej terapii v Inštitúte Odyssea v Česku. Denisa sa venuje rozširovaniu povedomia o duševnom zdraví, okrem iného aj na svojom instagramovom profile. Klientom a klientkam pomáha na online terapiách a je autorkou knihy Moderná psychológia.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.