10 svetoznámych filmov, v ktorých sa objavilo Slovensko. Videli ste všetky?

Nielen hrady a zámky sú pýchou Slovenska, v hollywoodskych trhákoch uvidíte napríklad aj Petržalku. Zistite, ktoré slovenské lokality prilákali nejeden filmový štáb.

Naša krajina rozhodne má čo ponúknuť. Či už je to bohatá história, krásna príroda, alebo samotní ľudia. To všetko je inšpiráciou nielen pre našich, ale aj zahraničných tvorcov, ktorí pre svoje filmové počiny hľadajú zákutia po celom svete.

Pozrite si filmy z domova aj zo sveta kedykoľvek priamo vo svojom mobile prostredníctvom aplikácie O2 TV.

Dračie srdce (1996)

Fantazijný historický príbeh z 10. storočia odzrkadľuje bájne priateľstvo medzi rytierom (Dennis Quaid) a drakom (hlas Seana Conneryho), ktorí spočiatku medzi sebou bojujú, no po vybudovaní pevného puta sú ochotní za toho druhého obetovať aj vlastný život. Tvorcovia filmu Dračie srdce sa rozhodli stráviť na Slovensku takmer šesť mesiacov a práve tu realizovať svoje nápady. Film z americkej produkcie vznikal na viacerých miestach, medzi ktorými nechýba Čachtický hrad, hrad Strečno, Spiš, Tomášovský výhľad v Slovenskom raji či známe štúdio na Kolibe.

Ak ste tento film videli v pôvodnom znení, niekoľkokrát ste v ňom mohli počuť aj slovenčinu, čo určite prekvapilo nejedného diváka. Vo filme si okrem amerických hercov totiž zahral aj známy slovenský mím Miroslav Kasprzyk či herečka zo susedných Čiech Eva Vejmělková. V roku 2000 sa film dočkal pokračovania, v ktorom si zahrala aj Karin Haydu. Tentokrát sa v scénach objavil Oravský Podzámok.

Upír Nosferatu (1922)

Čiernobiele filmy dnes už nie sú v móde, no v časoch, keď vznikali, to bolo pre ľudí niečo nové, niečo, z čoho boli uchvátení. Hororová snímka Upír Nosferatu je filmovým stvárnením románu Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera. Tvorcovia filmu sa však pred nakrúcaním stretli aj s menšími problémami, pretože sa im nepodarilo vybaviť autorské práva na Stokerov príbeh. Preto museli mená filmových postáv pozmeniť.

Miestom nakrúcania príbehov o Draculovi, ktorý pochádzal z Rumunska, sa stal Oravský hrad. Filmový štáb nakrúcal aj v Dolnom Kubíne, Vrátnej a vo Vysokých Tatrách. Nemecký režisér filmu F. W. Murnau si za svoju precízne spracovanú filmovú adaptáciu Stokerovho diela vyslúžil veľké pochvaly.

Eurotrip (2004)

Eurotrip je typickým príkladom americkej komédie pre tínedžerov. Počas svojej cesty partia kamarátov navštevuje európske krajiny, vyobrazené rozličnými stereotypmi. Anglicko žiari futbalom, v Holandsku prevláda rebelstvo, drogy a sex, Nemecko je dokonca spájané so sympatiami k fašizmu.

Vo filme sa tiež objaví scéna, kde sa hlavní hrdinovia nechtiac dostanú do Bratislavy. Vidia však len zničené sídlisko, zlú ekonomickú situáciu, podivných ľudí a psa, ktorý má v ústach odtrhnutú ruku (samozrejme, len repliku). Našincov tieto zábery dosť pobúrili, nehovoriac o zlej geografickej polohe, ktorá bola Bratislave vo filme priradená. Niet sa čo čudovať, že ak Eurotrip sledujete, nič nespoznáte. Zábery totiž nevznikali na Slovensku.

Eragon (2006)

Fantazijné príbehy o odvahe a drakoch s historickým kontextom sú výnimočné aj vďaka miestam, kde sa filmy realizujú. Vybrať tie najlepšie je vo veľkej konkurencii náročné, preto môžeme byť hrdí, že aj také dielo, akým je Eragon, vzniklo práve u nás. Už pôvodná niekoľkodielna knižná predloha románu si získala veľkú popularitu aj u nás. A keď sa na filmovom plátne objaví scenéria, ktorú poznáme, pocity prekvapenia sú naozaj neopísateľné.

Miestom nakrúcania tohto veľkofilmu sa na desať dná stali Vysoké Tatry a Slovenský raj  a z tejto lokality boli nadšení aj samotní herci. Na tieto momenty si dobre spomína aj Ed Speelers, ktorý stvárnil hlavnú postavu mladého Eragona. „Stál som na tej hore a rozmýšľal: Čo sa deje? Mal by som byť v škole a robiť skúšky a namiesto toho tu zažívam najkrajšie obdobie svojho života.“

Teória veľkého tresku

V tomto prípade nejde o filmový trhák, no toto seriálové prekvapenie určite stojí za zmienku. Americký sitkom o štyroch zábavných vedcoch, ktorý si za niekoľko rokov vysielania získal celosvetovú popularitu, v jednej časti spomenul Slovensko. Jeden z partie vedcov a zároveň najväčší „blázon’“ Sheldon Cooper (Jim Parsons) spomína Slovensko vo svojej vlastnej vedomostnej relácii „Zábavné vlajky’“.

Sheldon si po rozchode so svojou priateľkou Amy Fowlerovou (Mayim Bialiková) nechce priznať, že to on môže za ich rozchod. Túto situáciu vtipne prirovnáva k rozpadu Československa a ukazuje pri tom vlajky Slovenska a Českej republiky. Po tom, čo bol tento diel odvysielaný, sa spustila hromadná diskusia verejnosti o tom, ako je vôbec možné, že sa Slovensko objavilo v takom známom seriáli. Šťastie alebo náhoda? Divákov to každopádne milo prekvapilo.

Hostel (2005)

Svojou podstatou by sme tento film mohli prirovnať k Eurotripu z roku 2004. Avšak toto je oveľa horšie. Pohoršení diváci, drsné prostredie, ľahkovážne zobrazenie života či klamstvo na filmovom plátne. Trojdielna hororová séria s názvom Hostel Slovensku skôr uškodila, než prospela.

Aj v tejto snímke môžeme sledovať príbeh mladých ľudí, ktorí cestujú po Európe. Všetko sa to začne, keď si nájdu bývanie – krik, volanie o pomoc, bolesť a krv. Klamstvo hralo svoju úlohu najmä v tom, že zobrazené scény nemali so Slovenskom nič spoločné a na Slovensku ani nenakrúcali. Ľudia z cestovného ruchu mali čo robiť, aby vystrašených turistov upokojili a uistili, že násilie, aké bolo vyobrazené vo filme, u nás nie je na dennom poriadku.

Červená volavka (2018)

Film s názvom Červená volavka je ešte stále novinkou. Hlavnou hrdinkou príbehu je bývalá primabalerína Dominika Jegorovová (Jennifer Lawrence), ktorá žije so svojou mamou v Rusku v nie veľmi prajných podmienkach. Kruté životné podmienky z nej spravia korisť tajnej spravodajskej služby, ktorá riadi výcvik „volaviek‘‘ – zvodných žien, ktorých najsilnejšou zbraňou je telo a myseľ.

Tvorcovia sa okrem pôvodných miest v Rusku rozhodli natočiť pár scén aj na Slovensku, a to konkrétne v petržalských uliciach. Ak ste mali šťastie, mohli ste vidieť známu hollywoodsku herečku priamo v akcii.

Kull dobyvateľ (1997)

Kevina Sorba asi netreba veľmi predstavovať netreba. Ak áno, je to herec, ktorý koncom 90. rokov stvárnil slávneho seriálového Herkulesa. Kevin Sorbo stvárňuje vládcu ríše Kulla, ktorého zradia vlastní ľudia a on musí bojovať proti démonovi v ženskom tele. Podobnými charakteristickými motívmi sa presadzoval aj seriálový Herkules, či dokonca film s Arnoldom Schwarzenegrom, Barbar Conan z roku 1982.

Málokto však vie, že táto filmová snímka sa nakrúcala na Slovensku. Hlavnou lokalitou pre toto fantasy dielo sa stal hrad Devín, kde produkčný tím naozaj bravúrne zvládol prípravu kulís a realizáciu scén. Tie sa točili aj na Červenom Kameni či Spišskom hrade. Vodné scény sa točili v Dunaji , interiérové zábery zase na Kolibe.

Povstanie (2001)

Filmové dielo Povstanie je divákom podané ako polodokument o krutých udalostiach vo Varšave z roku 1943. Jedného dňa sa Židia vzbúria proti nacistickým jednotkám, ktoré prichádzajú na rovnaké územie za tým istým účelom – odviesť Židov do táborov. Naše hlavné mesto sa stalo filmovým centrom diania týchto krutých udalostí.

Vo filme si zahral David Schwimmer, ktorý poznáte ako Rosa zo sitkomu Priatelia. Spolu s ním sa na pľaci objavili aj slovenskí herci Tomáš Maštalír, Martin Mňahončák, Monika Hilmerová či Juraj Rašla.

Srdečné pozdravy z Ruska (1963)

Našu krajinu neobišli ani bondovky. Slovensko ste mohli zahliadnuť v snímke Srdečné pozdravy z Ruska, ktorú nakrútili v roku 1963. Jamesa Bonda tu stvárňuje Sean Connery, ktorý prichádza do Bratislavy a stretáva sa tu svoju bondgirl. Všetko by bolo v poriadku, až na fakt, že spomenutie Slovenska a Bratislavy bolo vo filme len slovné.

V snímke môžeme vidieť nápisy v električke, tabuľky miest a ulíc, ktorým by sa zišla jazyková korektúra. V meste jazdia vozidlá či dokonca električka, ktorá po Bratislave nikdy nejazdila a ani hranice s Rakúskom neboli v jednej scéne zobrazené úplne pravdivo. Myseľ niektorých filmových tvorcov je naozaj nepredvídateľná a len ťažko odhadnúť, aký bol ich zámer. Napriek tomu je príbeh o agentovi 007 akčným trhákom.

Mierotvorca

Naše hlavné mesto je nielen cieľom mnohých turistov, ale aj filmárov. Mierotvorca bol u nás nakrúcaný v roku 1997 s hviezdnym hereckým obsadením George Clooney a Nicole Kidman. Tí ako podplukovník špeciálnej americkej armádnej jednotky a expertka na jadrovú fyziku majú zabrániť výbuchu jadrových zbraní v newyorskom sídle OSN, kde má dôjsť k podpísaniu zmluvy o Bosne.

Bratislava sa stala prostredím pre nakrúcanie viacerých miest súčasne. Nahradila Viedeň, dokonca aj New York. Riadiace stredisko Pentagon bolo situované v Inchebe a parlament pre vojnové Sarajevo zasa na pôde Univerzity Komenského.

Za nepriateľskou líniou

Zrejme jeden z najznámejších filmov zahraničnej tvorby, ktorý sa nakrúcal na našom území. Okrem slovenských hercov ako Kamil Kollárik či Marko Igonda si hlavnú úlohu vo vojnovom trileri zahralo aj svetoznáme obsadenie. Americká produkcia k nám priviedla hviezdu Owena Wilsona ktorého môžeme poznať z filmov ako Noc v múzeu, Marley a ja, alebo precízne spracovaný film Rok vtákov. Pri nakrúcaní niektorých scén mu však neprialo šťastie a nakrúcanie prerušila zlomenina ruky v Zádielskej tiesňave a následne rýchly prevoz do košickej nemocnice. Našťastie, nešlo o nič vážne a nakrúcanie mohlo pokračovať.

Filmové scény sa nakrúcali najmä vo Veľkej Fatre, externé scény v Martinských holiach, na bratislavskej Kolibe, prírodná rezervácia neďaleko Žiliny bola prerobená na rozbombardované Sarajevo. Socha anjela v obci Háj neďaleko Košíc sa stala ikonickým monumentom celého filmu. Dodnes je miestnou turistickou atrakciou.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť na dobrý film? Neobmedzujte sa miestom ani časom a pozrite si ho kedykoľvek a kdekoľvek.
Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si tie najlepšie filmy a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám tento článok? Máme pre vás ďalšie:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Matej Tóth: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte

Olympijský víťaz a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha odporúča nechať deťom radšej viac voľnosti na preliezačkách, ako im už v ranom detstve plánovať športovú kariéru.

Patríte medzi rodičov, ktorí túžia mať zo svojho dieťaťa ďalšieho Hamšíka alebo Cháru? Alebo práve hľadáte spôsob, ako deti priviesť k tomu, aby sa viac hýbali a pohyb ich tešil? S olympionikom Matejom Tóthom sme sa porozprávali o tom, ako u detí budovať zdravý vzťah k pohybu a zbytočne ich nepreťažovať.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako deti motivovať na pohyb,
  • čo okrem kondície môže dieťa získať vďaka športu,
  • kedy je dieťa pripravené na športový krúžok,
  • ako deťom kompenzovať presedený deň.

Ešte pred zhoršením aktuálnej situácie a sprísnením opatrení si Matej Tóth pre Sódu zapózoval aj so svojimi dcérami Emmkou a Ninkou.


Hýbu sa dnešné deti málo?

V minulosti sa rozhodne hýbali viac. Dnešné deti majú viac stimulov, ktoré ich lákajú, a to zapríčiňuje, že majú pohybu menej ako kedysi. Možností síce neubudlo, ale na deti číha omnoho viac lákadiel vo forme technológií.

Aké sú hlavné dôvody, prečo by mali rodičia viesť deti viac k pohybu a športu?

Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti. Ja som začínal s organizovaným športom ako desaťročný a teraz viem s istotou povedať, že mi pomohol aj s rozvojom osobnosti. Vďaka športu a výchove svojich rodičov som nadobudol úžasné schopnosti.

Od ľudí z personálnych agentúr dokonca viem, že pri výbere zamestnanca často uprednostnia bývalého profesionálneho športovca. Vedia totiž, že disponuje cieľavedomosťou, zodpovednosťou a najmä schopnosťou rozhodovať sa. To sú dnes veľmi cenené vlastnosti.

Ako by mali s pohybom začínať škôlkari? Stačí, keď sa hrajú na preliezačkách alebo je dobré ich už zapísať na nejaký krúžok?

Škôlka je výborná v tom, že deti v nej ešte nesedia väčšinu dňa za stolom a nepíšu. Majú teda viac priestoru hýbať sa. Dobré materské školy zvyknú mať vypracovaný aj pohybový program.

Aj my v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha ponúkame materským školám cvičenia podľa našej metodiky, ale často stačí vnímavá pani učiteľka, ktorá robí s deťmi každý deň nejakú pohybovú činnosť.

„Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti.“

V škôlke je pohyb ešte prirodzený. Zlom nastáva pri prechode zo škôlky do školy, keď deti začínajú viac sedieť. Škôlkarov by som preto ešte nezaťažoval výraznejšou aktivitou.

Samozrejme, sú aj krúžky ako gymnastika a plávanie, s ktorými sa začína oveľa skôr, pretože deťom raný tréning môže pomôcť v budúcej športovej kariére.

Ak vidíme u dieťaťa pohybový talent, oplatí sa rozmýšľať už v predškolskom veku nad výberom konkrétneho športu?

Z môjho pohľadu je v takomto veku na rozvíjanie športovej špecializácie veľmi skoro. Ak vidíme, že dieťa sa rado hýbe, je dobré ho v pohybe podporovať a vymýšľať mu rozmanité aktivity.

Dieťa ešte nedokáže posúdiť, či chce byť futbalista, cyklista, tenista alebo sa chce venovať inému športu. Vníma však, že pohyb ho baví, v čom ho treba podporovať. Dôležité je aj to, aby sa hýbalo vtedy, keď chce a má chuť.

Ak je dieťa pohybovo veľmi aktívne a rodičia nemajú čas sa mu v tomto smere venovať, dal by som mu možnosť vyskúšať si gymnastiku, atletiku alebo plávanie. V žiadnom prípade by som však neplánoval dopredu vychovať z predškoláka Hamšíka alebo Sagana.

Niektorí rodičia veria, že ak nedajú dieťa na gymnastiku alebo atletiku už ako štvorročné, neskôr nebude stíhať za deťmi, ktoré trénujú od raného veku. Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú podobné ambície?

Aj gymnastika sa dá riešiť v rámci všeobecnej pohyblivosti, napríklad lezením po strome či na preliezačkách alebo skákaním na trampolíne. To je v zásade gymnastika, ktorá dieťaťu v tomto veku úplne stačí.

Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.

Deti v predškolskom veku sa rady hýbu a rodičia sa preto o ne často boja. Sú tieto obavy oprávnené alebo je dobré dať deťom viac voľnosti?

Je to veľmi individuálne. Spomínam si, aké neposedné boli v tomto období naše deti. Moje dcéry majú teraz desať a dvanásť rokov a dnes si skôr vravím, že by som ich spätne povzbudzoval na preliezačkách a nabádal k vymýšľaniu ešte viac. (smiech)

Rozumiem, že je niekedy na nevydržanie pozorovať, čo deti stvárajú, ale považujem to za dôležitú súčasť detstva, keď je dieťa aktívne a formuje si pohybový základ, z ktorého sa potom odvíja všetko ostatné.

„Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.“

Hovorili ste, že problém nastáva vtedy, keď dieťa začne chodiť do školy. V čom je ten zlom? 

V škôlke sa dieťa hrá, lozí po koberci a chodí každý deň na prechádzku alebo na dvor. A zrazu príde do školy, kde od ôsmej do jednej až na krátke prestávky v podstate sedí. Je to zlomový bod, keď pohyb treba suplovať alebo nahrádzať poobednou aktivitou.

V minulosti bolo prirodzené ísť po príchode zo školy von, kde deti liezli po stromoch, hrali futbal, hokejbal, a tak si pohyb nahrádzali. Nemali veľa možností, čo by mohli robiť. V televízii boli dva programy a smartfóny, počítače ani tablety ešte neboli.

V súčasnosti príde dieťa zo školy domov a väčšinou si unavené ľahne pred televízor alebo vezme do ruky tablet, nevykoná teda kompenzáciu sedenia. Preto je dôležité nahrádzať mu to organizovane.

Dnes sa vonku zídu možno dve-tri deti, ktoré majú ambíciu športovať, ale nevytvoria ani futbalový tím. Tu je vhodnejšie nahradiť prirodzený pohyb organizovaným, najmä ak ani rodič nestíha pre svoje povinnosti.

Treba deťom organizovať pohyb? Čo môže spôsobiť nedostatok pohybu u školákov? 

Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať. Chrbtica sa postupne zakrivuje, poskytuje telu nesprávnu oporu, v dôsledku čoho sa zaťažujú nesprávne svaly a tieto chyby spôsobujú skoliózu, krivú chrbticu alebo poruchy kĺbov.

Je niečo, čo by sa malo zmeniť v školách?

Ideálne by bolo, keby sa deti mohli viac hýbať. Ak je však v triede na 25 detí jedna pani učiteľka, nie je to reálne. Ak nie je iná možnosť, mali by sa aspoň počas prestávky poprechádzať a prebehnúť po dvore, aby telo dostalo nejakú kompenzáciu. To však na zachovanie pohybových vzorov, samozrejme, nestačí.

„Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať.“

Keby ste mali vytvoriť ideálnu školu zameranú nielen na šport, ako by to v nej vyzeralo? Bola by v nej veľká telocvičňa?

Telocvičňa by určite nechýbala. (smiech) Súčasťou vyučovania by boli každý deň aj pohybové aktivity. Počas dňa by deti trávili niekoľko hodín učením sa teórie a striedali by to s praxou vonku na vzduchu. Rozložil by som to tak, aby deti nesedeli štyri alebo päť hodín na jednom mieste.

Spomínali ste, že malé deti by sa ešte nemali špecializovať na šport. Od akého veku to už má zmysel? 

Už na prvom stupni základnej školy je vhodné zapojiť športovú aktivitu, ale mala by byť skôr všeobecná než špecializovaná. Neznamená to, že dieťa by nemalo navštevovať krúžok zameraný na konkrétny šport. Dôležitú úlohu tu zohráva tréner, ktorý by mal dbať na všeobecné danosti a rozvoj dieťaťa a nebazírovať na výkone u sedem- či osemročného dieťaťa.

Lenže nie každý tréner to tak robí. Aj preto sme sa rozhodli založiť O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorej cieľom je dať deťom práve všeobecný základ. Snažíme sa prilákať deti k športu a ukázať im, že to môže byť aj zábavné.

V Akadémii sú aj deti, ktoré už nejaký športový krúžok navštevujú, a my im ponúkame chýbajúci všeobecný a kondičný základ. Veľa detí chodí napríklad dvakrát do týždňa na futbal a dvakrát k nám. Povedať však dieťaťu, že z neho vyrastie futbalista, je v tomto veku stále priskoro.

V akom veku sa už dá posúdiť, na ktorý šport má dieťa predpoklady? Čo ak dieťa chodí na futbal, ale viac by sa hodilo na tenis?

Vek 10 rokov je hranica, keď prichádza čas na konkrétnejšiu špecializáciu. V rámci Akadémie sa okrem iného snažíme aj odhaliť, na ktorý šport má dieťa predpoklady, čo uľahčuje jeho ďalšie smerovanie.

Ak má dieťa dobrý základ a na tréningoch sa venovali aj všeobecnej príprave, netreba mať obavy z toho, keď sa v tomto veku rozhodne, že ho futbal prestal baviť a chcelo by vyskúšať iný šport.

V tomto veku je už dieťa rozumné a vie posúdiť, čo ho baví. Výnimkou sú už spomínané športy ako gymnastika a atletika, kde deti vo veku desať rokov už pomaly dosahujú vrcholové výkony.

Koľko by sa malo dieťa na prvom stupni základnej školy denne hýbať?

Malo by sa hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.

Do toho sa počíta aj telesná výchova dva- či trikrát do týždňa, samozrejme, nie v tejto výnimočnej situácii, cesta do školy na bicykli alebo pešo i prechádzka so psom. Osobne som zástanca práve takýchto aktivít, ktoré dokážu odbremeniť aj rodiča.

„Dieťa by sa malo hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.“

Dieťa by malo prirodzene chcieť tráviť čas hrou vonku. Svoju úlohu tu zohráva aj rodič, ktorý by mu mal byť vzorom a ísť sa s ním bicyklovať, korčuľovať alebo vybehnúť na kolobežku.

Čo robiť, ak dieťa už robí šport systematicky a darí sa mu, ale zrazu príde vek, keď sa mu prestane chcieť alebo ho niektoré veci na tréningu nebavia? Ako nájsť hranicu medzi tým, keď dieťa ešte máme motivovať, a tým, keď už nemá význam ďalej ho trápiť?

Má to rôzne úrovne. Pri prvej negatívnej skúsenosti netreba hneď dieťaťu povedať, aby skončilo. Naopak, treba ho podržať a hľadať cestu, ako problém vyriešiť. Či už porozprávať sa s trénerom, alebo sa pokúsiť niečo zmeniť v prístupe. Ak sa to však po týždňoch či mesiacoch nezlepšuje a dieťa stále cíti odpor, už by som to nesilil.

Práve vo veku 13-14 rokov sa vo väčšine športov začína reálne makať. A v tomto momente to veľa detí vzdá, lebo si uvedomia, že šport, ktorý brali ako zábavu, je odrazu makačka. Dieťa musí byť samo presvedčené, že robí to, čo ho baví. Zároveň by malo byť schopné obetovať niektoré aktivity, ktoré robia jeho spolužiaci či kamaráti.

Treba si uvedomiť, že z každého dieťaťa nemusí vyrásť športovec. Samozrejme, podporovať pohyb ako lyžovanie či plávanie je výbornou náhradou organizovaného športu. Je dobré motivovať dieťa aspoň na hobby šport.

Nevadí, ak sa dieťa nerozhodne pre kariéru profesionálneho športovca, dôležité je, že športovalo a robilo niečo pre svoje zdravie a rozvoj osobnosti. Aj keď rodičia možno mali predstavu, že z ich dieťaťa vyrastie úspešný športovec, vynaložený čas a peniaze určite dobre investovali do jeho zdravia a rozvoja.


Aktuálna situácia ovplyvnila aj športové aktivity detí. O2 Športová akadémia Mateja Tótha preto prichádza už s 2. sériou projektu Telesná na doma a chce prispieť k tomu, aby sa na pohyb detí nezabúdalo ani v tomto náročnom období. Videá, v rámci ktorých deti k pohybu motivujú populárni slovenskí športovci, nájdete na stránke akademia.o2.sk/telesna-na-domana YouTube kanáli O2 Slovakia

Matej Tóth

Je profesionálny chodec, majster sveta a olympijský víťaz z Ria de Janeiro v roku 2016. Preteká za klub VŠC Dukla Banská Bystrica a šesťkrát zvíťazil v ankete Atlét roka. V roku 2017 rozbehol v spolupráci s O2 projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorý má za cieľ priviesť deti k pohybu. Krúžok pod vedením skúsených trénerov doteraz absolvovalo viac ako 5 000 detí.


Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac

6 smartfónov, s ktorými si môžete pohodlne krátiť čas aj náročnejšími hrami

Čítaj viac

6 dôvodov, pre ktoré sa stále oplatí spoľahnúť na repasovaný iPhone 7

Čítaj viac