14 šikovných rád, vďaka ktorým si cestovanie užijete ešte viac

Aby ste prešli svet, nepotrebujete veľa peňazí ani veľkú batožinu. O svoje tipy sa s čitateľmi Sódy podelila skúsená cestovateľka a blogerka Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Dnešná doba je svetom otvorených možností, a to praje aj cestovateľom. V súčasnosti si dokážete kúpiť spiatočnú letenku aj za 10 € a cieľovú destináciu pohodlne precestovať krížom-krážom.

Svoje tipy, ako cestovať šikovne a lacno, nám prezradila Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Chystáte sa cez jarné prázdniny do sveta? Aktivujte si inteligentné poistenie od O2, ktoré vám šetrí čas. Viac informácií

Pred cestou

Čomu sa vyhnúť?

Veľkej batožine

Okrem toho, že ju musíte nosiť, je to aj finančne nákladné, pretože najmä pri prestupných letoch sa každá batožina platí samostatne.

Bezhlavému nákupu leteniek

Vyvarujte sa nákupu leteniek bez predošlého prieskumu lokality. Je dobré najskôr si pozrieť možnosti ubytovania na konkrétny termín, zvážiť svoje finančné možnosti a až potom kupovať letenky.

Foto: Federico Giampieri/Unsplash

Turistickým lokalitám počas ich hlavnej sezóny

Letenky sú síce často veľmi lacné, ale ceny v destinácii neskutočne rastú a v konečnom dôsledku za dovolenku v Európe počas letnej sezóny zaplatíte omnoho viac ako za exotiku v zime. Ibiza, Malorka a Santorini, ale aj Škandinávia v lete predstavujú turistické pasce. Naopak napríklad také Rumunsko, Albánsko, Čierna Hora, a Balkán celkovo, sú lacnejšie a zaujímavé.

Ako na to?

Výber cieľovej destinácie

Ak chcete navštíviť konkrétnu krajinu, sledujte ceny leteniek priebežne dlhší čas. Pokiaľ vám na tom, kde strávite najbližšiu dovolenku až tak nezáleží, riaďte sa aktuálnymi zľavami.

Kúpa letenky

Pred kúpou letenky je ideálne vopred si spraviť prieskum cieľovej destinácie, najlepšie s prehľadom cien na danom mieste. Ak je počas sezóny príliš drahá a preplnená turistami, zvážte iné možnosti. Ak vám to neprekáža, smelo do kúpy.

Foto: Ross Parmly/Unsplash

Ak letenky kupujete sami prvýkrát, privolajte si skúsenejšiu osobu, ktorá vám pomôže. Vyhnete sa tak chybám, napríklad zbytočnému priplácaniu si za niečo, čo vôbec nepotrebujete (drahá batožina, prenájom auta priamo cez leteckú spoločnosť či transfer z letiska).

Ubytovanie

Pred samotným výberom ubytovania si okrem úrovne odpovedzte na to, či chcete bývať v centre mesta, alebo radšej v tichšej lokalite. To, kde bývate, totiž ovplyvňuje celý váš pobyt, pretože na danom mieste spíte. Výber stránky na rezerváciu ubytovania záleží od cieľovej destinácie. Často platí, že čím je destinácia drahšia, tým viac sa oplatí bookovať ubytovanie cez Airbnb, čím lacnejšia, tým viac Booking.

Foto: Jeffrey Czum/Pexels, Daria Shevtsova/Pexels

Na Airbnb nájdete autentickejšie ubytovanie, vyhnete sa hotelovým izbám, máte kontakt s miestnymi a ľahšie sa dostanete ku spoznávaniu kultúry, Booking ocenia najmä milovníci hotelového komfortu. V lete či počas sezóny je lepšie rezervovať si ubytovanie vopred, pretože v čase príchodu už môžu byť všetky možnosti obsadené. Mimo sezónu alebo v menej turistických krajinách naopak zoženiete bývanie bez problémov aj na mieste.

Itinerár

Alebo zoznam toho, čo si beriem so sebou, opäť závisí od cieľovej destinácie. Všeobecne platí, že tie európske sú podobné našej krajine, takže balenie je oveľa jednoduchšie. Do Ázie toho budete potrebovať možno viac, prípadne odlišné veci. Popýtajte sa známych, ktorí danú krajinu už navštívili, na rady, čo v danej krajine potrebovali aj čo im naopak chýbalo, a napíšte si zoznam toho, čo si zbaliť, ktorý si budete postupne škrtať.

Výber batožiny a jej rozmery

Travelhackerka Janka odporúča cestovať s ruksakom. Kufor na kolieskach je zbytočná otrava, musíte ho ťahať za sebou a môže sa zničiť, čo zníži váš komfort na cestách. Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ruksak navyše máte stále na chrbte, takže je menšia pravdepodobnosť, že ho niekde zabudnete.

Foto: Porapak Apichodilok/Pexels

Pred cestou je vždy dobré poriadne si svoju batožinu premerať. Najmä pri nízkonákladových letoch cestujete len s príručnou batožinou, ktorá je síce zdarma, ak ale prekročíte predpísané rozmery, zaplatíte nemalé peniaze navyše.

Prieskum

Ešte pred cestou si o cieľovej destinácii prečítajte cestovateľské blogy, kde nájdete množstvo užitočných rád a tipov na miesta, ktoré sa oplatia navštíviť. Nevynechajte Jankin blog Travelhacker, Travelistan alebo Cestuj s deťmi.

Počas cesty

Doprava

Doprava na mieste vždy záleží od destinácie. Spravte si preto prehľad infraštruktúry v krajine. Ak si beriete taxi, Janka odporúča službu Uber alebo podobné aplikácie. Vyhnite sa taxikárom, ktorí premávajú mestom, stoja na letisku alebo pri pamiatkach – nedoplatíte sa.

Foto: Andreea Journey/Unsplash

Ak ste na dovolenke viacerí, oplatí sa prenajať si auto. Ak ste v krajine, kde sa jazdí naozaj šialene, napríklad v Libanone, a netrúfate si sadnúť za volant, spoľahnite sa radšej na miestnu dopravu. V exotických krajinách sa vždy oplatí skúter, ktorý vám dá slobodu. V Nórsku zase zaplatíte za jazdu miestnou dopravou z letiska viac, ako keď si prenajmete auto. V Barcelone vás zase môže zaskočiť naozaj zlé možnosti parkovania.

Spoznajte miestnej kultúru prostredníctvom bývania u domácich

Nebojte sa bývať u domácich, či už cez Airbnb, alebo platformu Couchsurfing, ktorá umožňuje prespať u miestnych zadarmo. Môžete tiež navštíviť Couchsurfing mítingy, vďaka ktorým zaručene spoznáte zaujímavých ľudí. Alebo skúste bývať v hosteloch, kde stretnete ľudí z rôznych kultúr.

Ochutnávajte, skúšajte a (vy)užívajte

Počas dovolenky sa nebojte skúšať nové veci. Choďte na free walking tour, teda prehliadky mestami, ktoré organizujú lokálni ľudia. Nebojte sa náhodných stretnutí, spýtajte sa na cestu a rozviňte konverzáciu.

Foto: Zach Inglis/Unsplash

Choďte na miestne kurzy, nevynechajte hodinu jogy, zaplaťte si lektora surfovania, navštívte miestne fitness centrum alebo si zájdite do divadla. Ochutnajte miestne jedlo, navštívte ranné trhy a choďte si pozrieť východ, resp. západ slnka.

Riešenie problémov

Skúsená cestovateľka hovorí, že rovnaké nástrahy ako v zahraničí na človeka čakajú aj doma. Aj tu vás môže poštípať hmyz, môžete nabúrať auto, zmeškať posledný vlak alebo prísť o peňaženku. Janka z blogu Travelhacker v tomto prípade vyzdvihuje dôležitosť komunikácie. Ak nabúrate auto, obráťte sa na autopožičovňu, ak potrebujete pomoc lekára, volajte medzinárodné číslo 112, na ktorom by mali vedieť po anglicky. V prípade že neviete po anglicky, nájdite niekoho, kto vám všetko pretlmočí.

Ak vám v zahraničí niečo ukradnú, najskôr zhodnoťte, či je to pre vás natoľko cenné, aby ste to v cudzine riešili. Ak áno, choďte na políciu. Nezdvíha ubytovateľ telefón a vy nemáte, kde spať? Zájdite do najbližšej kaviarne, rezervujte si iné ubytovanie a riešte náhradu škody spätne.

Foto: Mariana Montes de Oca/Unsplash

Podľa Janky neexistuje žiadna univerzálna rada, základom ale je, nerobiť paniku. A často pomôže mať aj poistenie.

Po návrate

Odškodnenie

Ak nedostanete služby, za ktoré ste si zaplatili, nebuďte ticho. Meškalo vám lietadlo viac ako tri hodiny a nebolo to z dôvodu zlého počasia ani štrajku? Obráťte sa spätne (až dva roky dozadu) na leteckú spoločnosť, ktorá vám čakanie nielen preplatí, ale cestujúci dostane aj odškodnenie.

Mali ste rezervované ubytovanie a hostiteľ sa vám neozval? Nárokujte si vrátenie peňazí.

Stalo sa niečo neočakávané? Využite svoju cestovnú poistku a zahájte poistné konanie.

Chystáte sa cez jarné prázdniny mimo Slovenska? Využite šikovnú O2 Cestovnú poistku. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice, a vy vďaka nemu máte o starosť menej a šetríte svoj čas. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

 

Janka Schweighoferová

Vďaka blogu Travelhacker si splnila svoj sen a cestovanie tak predstavuje nielen jej vášeň, ale aj živobytie. Napísala knižku Cestuj bez miliónov s množstvom praktických rád pre všetkých, ktorí sa chystajú do sveta. Minulý rok bola ambasádorkou O2 motivačnej roadshow Moja story, tvoja story, ktorá šudentov stredných škôl motivovala, aby si plnili svoje sny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac