Na Slovensku máme mnoho aktívnych mladých, ktorým stále záleží na odkaze Nežnej revolúcie. Vnímajú hodnotu slobody, hoci dnes môže mať inú podobu – od vzdelávania a podpory rovesníkov v malých obciach cez učenie kritického myslenia po klimatické riešenia v komunite či tvorbu moderného umenia so skutočným dosahom.
V našej ankete vám predstavíme päticu mladých ľudí, ktorí vedú projekty, aby prepojili celú našu spoločnosť. Lebo aj vďaka slobode môžeme navzájom nesúhlasiť, a predsa byť kamaráti.
Mladí začínajú vždy od seba – menia fungovanie svojho okolia a vytvárajú bezpečný priestor. Inšpirujte sa príbehmi ľudí, ktorí chcú najlepšiu možnú verziu (slobodného) Slovenska.
Terézia Mihalovič Lukáčová
Spoluzakladateľka organizácie DASATO Academy, ktorá sa zameriava na rozvoj stredoškolákov/čok na Slovensku. Denne dokazujú, že mladým ľuďom stačí len príležitosť a vymyslia projekty, ktoré sú prínosné pre všetkých naokolo.
„Organizáciu DASATO sme s kamarátkou založili ako stredoškoláčky, pretože sme cítili, že nám vzdelávací systém nedáva všetko, čo potrebujeme – chýbali nám praktické skúsenosti a príležitosti na sebarealizáciu. Boli sme v situácii, keď sme nevedeli, čomu sa v budúcnosti chceme venovať, a uvažovali sme, či zostať na Slovensku. A tak sme vytvorili program, ktorý mladým ľuďom v regiónoch pomáha objavovať ich silné stránky, získavať zručnosti a naberať odvahu na vlastné projekty.
Mladí ľudia potrebujú byť vypočutí a mať priestor angažovať sa. Práca so stredoškolákmi a stredoškoláčkami v DASATO Academy mi ukázala, že mladí ľudia sú plní talentu, kreativity a odhodlania meniť veci k lepšiemu. Naučila som sa, že je dôležité veriť v ich potenciál a vytvárať im podmienky, v ktorých môžu rásť a realizovať svoje nápady.
Vnímam, že mladí ľudia využívajú svoju slobodu na inovovanie Slovenska. Je preto dôležité veriť v ich potenciál a vytvárať im podmienky, v ktorých môžu rásť a realizovať svoje nápady.
Denne v našej organizácii vidím mladých ľudí s projektmi, ktoré reagujú na konkrétne problémy – či už ide o ekologické iniciatívy, zlepšenie ich regiónov, digitálnu gramotnosť, alebo podporu duševného zdravia. Myšlienka novembra 1989 je pre nás v DASATO Academy práve preto stále veľmi aktuálna – podporujeme mladú generáciu, aby využívala slobodu na tvorenie, inovovanie a posúvanie Slovenska vpred.
Aj keď som sa narodila po revolúcii, hodnota slobody a možnosť formovať svoju budúcnosť sú pre mňa stále živé. Každá generácia prináša nový pohľad a jedinečné nadanie, ktoré často len čaká na správne príležitosti a smerovanie. Práve to sa snažíme mladým ľuďom umožniť, aby mohli aktívne prispievať k pozitívnym zmenám.“
Jakub Kobela
Lektor kritického myslenia v Akadémii kritického myslenia a autor vzdelávacích pracovných zošitov o kritickom myslení. Svoje hobby spojil s prácou a mladých ľudí učí kriticky myslieť aj cez krátke videá na sociálnych sieťach.
„Ku kritickému mysleniu som sa dostal vďaka debatnému krúžku na našom gymnáziu v Dubnici. Začal som chodiť na akcie Slovenskej debatnej asociácie, v ktorej som následne začal dobrovoľníčiť a neskôr pracovať. Najmä teda na metodike a na tom, ako kritické myslenie a komunikáciu trénovať na školách. Postupom rokov som preklopil poznatky aj do vzdelávania pre dospelých a do pracovných zošitov o kritickom myslení, ktoré som napísal.
Sloboda s kritickým myslením nielenže súvisí – ona ho vlastne potrebuje. Je to súbor zručností, vďaka ktorým vieme hodnotiť informácie, premýšľať komplexne, rozoznávať manipuláciu či komunikovať konštruktívne. Bez nich je ťažké slobodu udržiavať, nieto ešte budovať. Kritické myslenie zároveň potrebuje slobodu, najmä slobodu myslenia, presvedčenia a slova. Bez nich je ťažké trénovať ho.
Slobodný sa cítim, keď môžem na káve nesúhlasiť s priateľmi a následne odísť s tým, že sme aj tak naďalej kamaráti. A to bez konštruktívnej komunikácie a kritického myslenia nejde.
Vďaka tomu, čo naši rodičia započali v novembri ’89, mám dnes možnosť slobodne tvoriť, pracovať a nachádzať šťastie. Zároveň môžem slobodne myslieť, lebo mám prístup k informáciám – všetkým, nielen režimom schváleným a vyfabrikovaným. Keď si čítam, aké to bolo mať v minulom režime názor a nedajbože ho povedať, často až mávnem rukou nad tým, čo vnímame ako problémy dnes.
Slobodu cítim denne, napríklad keď prechádzam hranice, lebo chcem vidieť nové miesta a krajiny. Aj vtedy, keď točím video na sociálne siete, v ktorom vyjadrujem svoje názory, a po zverejnení mi na dvere neklope žiaden úradník. Slobodný som však aj vtedy, keď môžem na káve nesúhlasiť s priateľmi a následne odísť s tým, že sme aj tak naďalej kamaráti.“
Romana Elischerová
Spolu s Natáliou Švajlenovou založili v Prievidzi občianske združenie Planéta A, v ktorom vytvárajú rôzne podujatia a festivaly pre komunitu. Prepájajú nielen ľudí v regióne, ale aj rôzne inštitúcie, organizácie, prevádzky, priestory a odborníkov.
„V Planéte A sa snažíme kultivovať dušu i životné prostredie cez komunitné podujatia v Prievidzi. Chceli sme využiť potenciál mesta, vytvoriť bezpečný priestor, rozvíjať komunitné žitie a zážitkovým spôsobom otvárať environmentálne a spoločenské témy popretkávané umením.
Ľudia v regiónoch a najmä tí, ktorí patria do niektorej z menšín, sa môžu často cítiť sami, preto je potrebné vytvárať komunity, ktoré sa stávajú bezpečným priestorom pre všetkých.
Sme slobodní aj vo svojej spotrebe. Ak k nej neprijmeme aj zodpovednosť, ťažko si ju budeme užívať v extrémnych horúčavách alebo záplavách.
Environmentálne témy sú so slobodou úzko prepojené. Čelíme klimatickej kríze, ktorá je dôsledkom dennodenných slobodných rozhodnutí organizácií aj jednotlivcov. Zatiaľ čo my sme v spotrebe slobodní, dôsledky dopadajú najmä na krajiny globálneho juhu. My to môžeme vnímať cez zmeny počasia, ktoré posledné roky zažívame. Ťažko si predsa budeme užívať slobodu v extrémnych horúčavách alebo záplavách.
Narodili sme sa v deväťdesiatych rokoch, nič iné ako slobodu sme doposiaľ nezažili. Revolúcia do veľkej miery definovala celé naše životy. Mnoho menšín má väčšie práva, môžeme slobodne voliť, rozvíjať svoje talenty, študovať, diskutovať aj nesúhlasiť. Môžeme všetko, čo je okrem desivého aj mimoriadne krásne.“
Na odkaze slobody záleží aj súčasným tínedžerom
Alfréd Prímus
Študent gymnázia, ako 15-ročný prišiel s nápadom vytvoriť pamätnú plaketu s kúskom železnej opony, cez ktorú predstavuje spolužiakom našu nedávnu minulosť.
„Počas prechádzky pri rakúskych hraniciach som si uvedomil, že nám v lese kúsok za Bratislavou hrdzavie kus našej histórie so stovkami príbehov. Začal som si o Nežnej revolúcii zisťovať viac, napríklad som sa oboznámil s prácou Ústavu pamäti národa.
Uvedomil som si, že mojím mestom prechádzala hranica medzi slobodným a neslobodným svetom. Ľudí, ktorí chceli slobodný svet, stálo jej prekročenie život.
A tak vznikol môj projekt Kúsky Bratislavy. Jeho cieľom je oživenie časti našej histórie, na ktorú začíname trochu zabúdať. Spolu s mojimi rovesníkmi totiž slobodu niekedy vnímame ako samozrejmosť.
Možno to znie ako klišé, no často si hodnotu veci uvedomíme, až keď o ňu prídeme. Práca na Kúskoch Bratislavy mi ukázala, že o slobodu sa musíme zaujímať, pripomínať si ju a starať sa o ňu. Sloboda je pre mňa základ, na ktorom chcem stavať celý svoj život.“
Erik Žigmund
Spevák známy pod menom Erik Hearty, ktorý svojou tvorbou šíri bezpečie a stavia sa za práva menšín.
„Hudba, ako aj iné druhy umenia sa vždy musia robiť od srdca – bez toho nemôže byť naša tvorba autentická. Po teroristickom útoku na Zámockej, kde zomreli moji kamaráti, sa vo mne niečo zlomilo a potreboval som to dať cez hudbu von. Dovtedy boli moje texty romantické, porozchodové, no dnes už cítim potrebu hovoriť aj o témach, ktoré rezonujú v spoločnosti.
Cez hudbu sa často vyjadrujem k podpore menšín. Chcem, aby sme boli vypočutí a prijatí. Je mi cťou, že mám hlas, vďaka ktorému môžem povedať, čo cítim, alebo vyjadriť svoj názor.
Je mi cťou, že aj vďaka slobode mám hlas, ktorým môžem povedať, čo cítim, a môžem sa zastať ľudí, ktorí to potrebujú. Hovoriť o témach, ktoré práve rezonujú.
Slobodu však vnímam aj inak – všimol som si, že sa ľudia viac podporujú. Vznikajú rôzne podporné akcie, komunitné centrá, kampane, diskusie, festivaly. Teší ma, že si vieme nájsť miesta, kde sa dokážeme stretnúť a cítiť sa bezpečne, alebo si zahrať koncert v podniku, ktorý máme radi.
Najslobodnejší sa cítim práve na kvír párty, keď som obklopený kamarátmi, tancujúcimi ľuďmi, svetlami, hudbou a so zavretými očami tancujem. Mám vtedy pocit, že môžem robiť všetko, čo chcem, a cítim sa pri tom bezpečne. Presne tento pocit chcem preniesť aj k ľuďom, keď hrám, a bude aj súčasťou nového albumu.“
Loading...
