Zuzana Fialová: Keby ľudia viac čítali, všetko by vyzeralo inak

Rozhovor s herečkou Slovenského Národného Divadla o tom, akú úlohu hrajú knihy v jej živote.

Zuzanu Fialovú väčšina ľudí pozná ako herečku Slovenského Národného Divadla. Menej známa je však svojou vášňou pre literatúru. A keďže je marec – mesiac kníh, využili sme príležitosť porozprávať sa s ňou o tom, akú rolu zohrávajú knihy v jej živote, podľa čoho ich hodnotí a čo podľa nej môžu knihy ľuďom dať.

Bulvárne médiá o vás píšu, že si kupujete knihy “na metre”. Čo pre vás znamenajú knihy a teda aj čítanie?

Ja v bulvárnych médiách strašne klamem (smiech). Knihy a čítanie ma definujú asi najviac zo všetkého. Čítala som už od útleho detstva. Mala som totiž detskú izbu v knižnici mojich rodičov. Neviem prečo, ale asi sa im zdalo vhodné, aby jednu celú stenu mojej izby lemovali knihy. Knihy pre mňa znamenajú “dennodennosť”.

Asi nie je deň, kedy nečítam. Vždy mám knihu v taške, v aute mám knihy aj v kúpeľni mám knihy. Často sa bavím tým, že si dám kreslo pred knižnicu, a prechádzam chrbty kníh očami. Vtedy sa mi vybavujú celé príbehy a pocity s nimi spojené. Čítanie pre mňa nie je otravnou činnosťou, pretože čítam strašne rýchlo a zvládnem knihu v podstate za jeden večer.

Pamätáte si nejakú knihu, ktorá vás priviedla k čítaniu?

Úplne z detstva? Úplne prvá kniha, ktorú si pamätám, to boli nejaké príbehy o zvieratkách z tundry alebo z tajgy a čítala mi ju moja babka Žofka, keď som mala chrípku. Aj ja som si potom tú knihu čítala v posteli. V skutočnosti som ju ale nečítala, len som si opakovala príbeh z toho, čo som si zapamätala.

Alta Vášová bola tiež skvelá! No a potom prišli všetky tie diela od Astrid Lindgrenovej – Pipi Dlhá Pančucha s ilustráciami od pána Kľučika. Mimochodom, odvtedy je to môj najobľúbenejší ilustrátor. Svojimi kresbami mi urobil detstvo a dnes ich mám po celej stene.

Vyberáte si knihy podľa nejakého vzorca ?

V zásade nevyhľadávam knihy s rôznymi konšpiračnými teóriami. Dám na odporúčania obľúbených autorov, napríklad keď Stephen King niekoho spomenie a potom si to kúpim. Dám na tipy od kamarátov, napríklad Dano Majling a Táňa Pauhofová majú dobrý vkus. Po čase nájdete takú sieť ľudí, s ktorými si posúvate knihy.

Máte svoj obľúbený žáner?

Mám. Chrípkový (smiech). Chrípkový žáner je, keď máte chrípku a dáte si 33 dielov Twin Peaks a za tým nejakú severskú krimi. A mám aj knihy, väčšinou hrubočizné, na obdobia, keď je vonku 40 stupňov, napríklad Kafku alebo Bolaña. Vonku bzučia čmeliaky, je dusno a vy sa v tej knihe potíte aj s tými slovami.

Potom mám knihy, ktoré čítam, keď potrebujem nabrať novú energiu po práci – to je žáner sci-fi a fantasy. A keď mi je smutno a myslím si, že svet je beznádejný, vtedy čítam Terryho Pratchetta. Keď mám zase silu, tak čítam napríklad biografie žien, ale nielen ich. Počnúc Leni Riefenstahlovou, cez Margaret Thatcherovú až po Winstona Churchilla.

Na každý stav mám žáner. Keď je teplo tak u mňa funguje autor Alessandro Barrico, keď je zima, tak zase severské detektívky. A niekedy sa vydám úplne mimo žánrov.

Čo podľa vás musí mať dobrá kniha?

Tri veci. Prvou je spôsob, akým autor kladie slová jedno za druhé. Vety, ktoré čítam si musím dokázať pustiť v hlave ako film. Keď to “seká” tak to neviem, vyhadzuje ma to z príbehu. Často je to možno spôsobené prekladom, neviem…Italo Calvino je v slovenčine nádherný zatiaľ čo Alessandro Baricco je nečitateľný. Ale je to asi individuálne.

Potom je pre mňa dôležitý samotný príbeh. Tretia vec – na prvých 10 až 15 stranách musím nájsť aspoň dve dobré myšlienky, ktoré som inde nenašla alebo som ich sama nemala.

V tomto sú podceňované napríklad ženské autorky. Keby som sa mala s niekým kamarátiť, tak by som chcela, aby to bola Virginia Woolf. Jej kniha Orlando je jedna z najlepších na tejto planéte.

Virginia Woolf

Ak by ste si mali vybrať nejakú postavu z knihy, ktorú by ste chceli hrať, ktorá by to bola?

Orlando od Virginie Woolfovej. Odohráva sa to v rozmedzí 300 rokov. Ona v tomto diele permanentne mení pohlavnú identitu hlavnej postavy, každých 30 rokov. Ale všetko ostatné ako majetok a okolie ostáva nemenné. Je to fascinujúca oslava liberalizmu a zrkadlo konzervatívnej tuposti, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy, pohlavia a tak ďalej…

Zahodili ste už niekedy nejakú zlú knihu?

“Ježišmária”, jasné, že zahodila. Zlé knihy vyhadzujem. Hlavne keď som bola tehotná, čítala som také hovadiny, že sama nechápem, ako som mohla. Ani radšej nebudem hovoriť tie mená.

Máte nejaké diela ktoré vám výrazne ovplyvnili život?

Pipi dlhá pančucha. Odtiaľ som si v deviatich rokoch vzala životnú filozofiu “toto som ešte nikdy nerobila, určite mi to pôjde” (smiech).

Potom to bola Scarlett O’Harová (Odviate vetrom), keď som mala dvanásť. Všade zúri vojna, ona sa vráti domov na Taru, jej otec zomiera, všetci sú zúbožení a čakajú, že sa o nich postará. Ona po príchode zisťuje, že bude musieť byť hlavou rodiny. A vtedy si povie: “Toto budem riešiť zajtra.” Aj keď sú veci zlé, nezrúti sa.

A tiež Rýchle šípy – dôležitosť kamošov a férovosti v živote. Ovplyvnili ma aj diela Terryho Pratchetta, v ktorých totálne postavil na hlavu všetko, čo predstavuje malomeštiactvo a spoločenské konvencie.

Rychle sipy

Myslíte si, že ľudia čítajú dosť?

Nie. To by všade úplne inak vyzeralo. Veľa ľudí nemá vkus. Mestá by vyzerali inak, morálka by vyzerala inak.

Prečo by mali ľudia čítať a čo im môžu knihy dať?

Minimálne kopec tém na zábavné rozhovory. Tiež si tým človek brutálne obohacuje cestovanie. Prídete do mesta, kde sa odohrával dej nejakej knihy a vám sa zrazu začnú vynárať jednotlivé scény a príbehy. Zo svojho života robíte úplné dobrodružstvo, nielen keď čítate.

Vďaka všetkému, čo máte načítané, si dáte veci do šialených súvislostí, naučíte sa kopu faktov a vzdelávate sa hravou formou. Veď ľudská pamäť funguje na základe príbehov. Predstavte si, že prídete do Paríža a strašne veľa o ňom viete iba preto, lebo ste čítali napríklad Angeliku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


V akej polohe je najlepšie pracovať?

Ako si nájsť vhodnú polohu na celodennú prácu, ktorá je pohodlná a zároveň neničí vaše zdravie.

O škodlivosti dlhodobého sedenia počujeme čoraz častejšie. A keďže sedavé zamestnania má dnes omnoho viac ľudí než v minulosti, tak aj jeho negatívne následky na zdravie badať čoraz viac. Obezita, bolesti chrbtice, kĺbov alebo hlavy. To je len časť problémov, pred ktorými nás lekári varujú.

Bez ohľadu na profesiu, na stoličkách trávime prevažnú časť dňa. Preto je dôležité, aby sa človek cítil pohodlne a sedel správne. Návodov, ako na to, sa však popísalo veľa. Preto sme sa rozhodli, že zhrnieme možnosti, ako si šetriť zdravie pri sedení.

Urobte si dobré podmienky na sedenie

Mäkká, tvrdá, otočná, s opierkami na ruky alebo bez. Výber je takmer neobmedzený. No správna odpoveď neexistuje. Každý človek je iný a každému vyhovuje iný typ stoličky.

Výške stoličky by sme mali prispôsobiť aj výšku pracovného stola a monitora počítača – ideálne je mať ho rovno pred sebou vo vzdialenosti 46 až 71 centimetrov. Monitor umiestnite na miesto s najväčším množstvom prirodzeného denného svetla.

Klávesnica a myš by mali byť od seba ideálne vzdialené tak, aby ste pohodlne na myš dosiahli. Ideálnu vzdialenosť je ťažké určiť, každý človek si sám určí, kde a ako mu je pohodlné mať umiestnenú myš.

Hľadanie inteligentnej stoličky namiesto dokonalej polohy

Na Slovensku sa témou pracovnej stoličky a všeobecne kultúrou pohybu začali zaoberať aj dvaja páni – odborník na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu Vlado Zlatoš a majiteľ spoločnosti Websupport Michal Truban. Zaumienili si totiž, že sa, podľa ich vlastných slov, “pokúsia zmeniť degeneračnú kultúru pracovného prostredia a pomôcť pri vytvorení takých pracovných podmienok pre pracujúcich ľudí, aby prechod do pohybovej kultúry bol čo najjednoduchší.”

Navrhujú svoj vlastný ideál pracovnej, takzvanej “inteligentnej stoličky”. Prišli so zaujímavým konceptom – keďže ideálna poloha na sedenie neexistuje, dizajn ich stoličky je taký, aby žiadna jej poloha nebola tá ideálna.

[lnk url="http://neseda.com"]Zdroj: neseda.com[/lnk]

Trik je totiž v tom, že na stoličke každú chvíľku meníte polohy. Môžte normálne sedieť, kľačať, sedieť v tureckom sede, opierať sa o ňu v stoji, či sedieť v hlbokom drepe. Druhú verziu stoličky dokonca sprevádza aj mobilná aplikácia, ktorá sediaceho upozorní, ak v jednej polohe sedí príliš dlho.

Stolička by sa mala začať predávať už túto jar. Viac informácií o tomto zaujímavom projekte nazvanom Neseda si môžete prečítať tu.

Fitlopta

V posledných rokoch sa v kanceláriách rozšíril trend sedenia na fitloptách. Aj keď nie sú vhodné na celodenné a každodenné sedenie, sú alternatívou, ktorou sedenie na klasickej kancelárskej stoličke môžete striedať.

Výhod sedenia na fitlopte je hneď niekoľko. Spája sa v ňom pohodlie, fitness aj práca.

Chrbtica je nútená byť neustále vo vzpriamenej polohe. Je to skvelý tréning pre vnútorne svalstvo chrbtice, ako i brušné svaly a stred tela.

Počas toho, ako vám ubúda z vašich pracovných povinností, si tak zlepšujete balans a dokonca spaľujete kalórie. Nevýhodou sedenia na fitlopte môže byť neexistujúca opora chrbtice. S tým prichádza aj veľká pravdepodobnosť, že ľudia na nej sediaci dlhšie sa časom pri sedení začnú hrbiť.

[lnk url="https://www.flickr.com/photos/istolethetv/4880877615/in/photolist-8riLSk-kd3h6e-8nzrXh-4zLLDs-CCbeiG-8nwgQe-8nwbcp-8nwbMn-8nzprm-8nzskb-8nwfsF-8nwf5B-8nwj3Z-8nznN5-97ddvD-8nzrr5-8nwjdt-8nwhG6-8nzrKj-8nwg8z-8nzpNy-8nwdFR-8nwegp-8nzmPC-8nwiNR-8nzorQ-8nzkEG-8nwj1p-8nwjjX-8nwfcv-8nwabD-8nwiv8-8nzkNd-8nzoZd-8nwgGB-8nznXw-8c2HU1-8nwcLz-8nzmky-8nwcSk-8nzjk3-8nwcFi-8nwiRB-8nwaYM-8bXbgB-8bXSdP-8bXzNK-8nzr2f-8nwdhH-8nwbnZ"]Zdroj: istolethetv, CC 2.0 Flickr[/lnk]

Státie

Pracovať v stoji navodzuje mnohým väčší pocit voľnosti, dovoľuje robiť viacero vecí naraz. Pri státí miesto sedenia znižujeme riziko obezity, cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych ochorení či dokonca niektorých typov rakoviny (obzvlášť rakoviny prsníka a hrubého čreva).

Pracovať v stoji so sebou bohužiaľ prináša aj isté nevýhody. Najčastejšou je to, že sa takto pracujúci ľudia sťažujú na bolesti v nohách. Táto pozícia nie je tou najvhodnejšou pri práci s laptopom. Je to najmä kvôli prílišnej blízkosti medzi obrazovkou a klávesnicou v porovnaní s vzdialenosťou medzi lakťami a očami.

Kľačanie

Kľakadlá sú naozaj vhodné len na minimálne a krátkodobé používanie. Sú však vhodnou alternatívou, ak chcete na chvíľu uľaviť boľavej chrbtici, bedrovým kĺbom, alebo keď chcete popracovať na brušnom svalstve.

Nevýhodou je náročnejšie sadanie a vstávanie z nich, najmä pre menej mobilné osoby a ľudí s dlhšími nohami.

Spôsobov, ako pracovať, máme na výber naozaj požehnane. Každopádne, aj keď budete sedieť vystretí ako pravítka na tých najdrahších stoličkách, všetky negatíva nikdy úplne neeliminujete. Ľudské telo totiž nie je stavané na niekoľkohodinové sedenie. Vždy si preto treba v pravidelných intervaloch dať krátku pauzu, ísť si spraviť kávu, prejsť pár krokov alebo si trochu zacvičiť a ponaťahovať svaly.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Predobjednajte si nový Huawei Mate 10 Pro a získajte 360° kameru zadarmo

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové