13 rád, ktoré vám pomôžu zo spánku vyťažiť maximum

Ako bojovať proti nespavosti? Koľko spať? A ako mať pekné a živé sny?

Strávime ním až tretinu života. Navyše, od jeho kvality sa odvíja celý náš deň. Spánok, je popri strave a pohybe, jeden zo základných pilierov zdravia. Jeho nedostatok môže viesť k problémom s pamäťou, kreativitou, schopnosťou učiť sa, oslabeniu imunity, náladovosti, depresiám a ďalším zdravotným komplikáciám.

Máme pre vás preto niekoľko rád, ako tento čas, čo najlepšie využiť.

Ak chcete zo spánku vyťažiť viac:

Spite plných 8 hodín denne

Veľká časť výskumov potvrdila, že 95% dospelých ľudí potrebuje spať 7 až 9 hodín každú noc, aby podávali optimálny výkon.

U testovacej skupiny, ktorá spala 8 hodín, neboli zaznamenané žiadne poruchy pozornosti, ani poklesy kognitívnych schopností či motorických zručností. Zato výkonnosť ľudí, ktorí spali 4 alebo 6 hodín denne, klesala počas dvojtýždňového experimentu každým dňom.

Navyše tieto experimenty ukázali, že spánkový dlh je kumulatívny. Ľudia, ktorí spali iba po šesť hodín celé dva týždne, dosahovali v kontrolných testoch približne rovnaký výkon, ako keby nespali 48 hodín.

Na druhej strane, telo vie spánkový deficit “dobehnúť”. Ak aj spíte jednú noc iba dve hodiny, druhú noc vám na plnú regeneráciu postačí deväť až desať hodín.

Spíte 8 hodín a stále sa cítite unavený?

Veľmi pravdepodobnou príčinou môže byť nízka hladina cukru v krvi. Známy spisovateľ a experimentátor Timothy Ferriss v tomto prípade vo svojej knihe Štvorhodinové telo odporúča vyskúšať pred spaním zjesť arašidové maslo na zelerovej stonke a jednu až dve polievkové lyžice ľanového oleja.

Dajte si “šlofíka”

Ak sa vám nedarí vyčleniť si na spánok dostatok času, pomôcť môže, ak si poobede trochu zdriemnete. Ideálny čas je medzi jednou a štvrtou hodinou popoludní. Po štvrtej už riskujete, že nebudete môcť večer zaspať. Aby ste zo spánku vyťažili maximum, ideálny poobedňajší šlofík by mal trvať v rozmedzí od desať do tridsať minút. Ak je to viac, budete sa pravdepodobne cítiť rozospato.

Ráno sa naštartujte

Keďže vaše telo celú noc neprijímalo žiadne tekutiny, prvú vec, ktorú by ste ráno mali urobiť, je vypiť pohár vody. Okrem vody, organizmus naštartuje priame slnečné svetlo. Je to signál pre epifýzu (žľaza v medzimozgu), že má prestať produkovať hormón melatonín, ktorý uvádza naše telo do pokoja a pomáha zaspať. (Presne opačne by sme mali postupovať pri zaspávaní – dať preč z dosahu, akékoľvek prístroje, ktoré produkujú umelé osvetlenie.)

Ak nemôžete zaspať:

Skúste prísť na iné myšlienky

V polovici prípadov nespavosti sú na príčine emócie sprevádzané stresom. Vyskúšajte relaxačné techniky ako hlboké dýchanie, meditácie či pravidelné cvičenie.

Napríklad techniku 4-7-8. Nadýchnite sa cez nos a napočítajte do štyri. Zadržte dych a počítajte od nuly do sedem. Vydýchnite ústami, kým napočítate odznova do osem. Celé to opakujte trikrát. Metódu vymyslel doktor Weil, absolvent Harvardu, ktorý tvrdí, že takto človek rýchlo a dostatočne upokojí príliš stimulovaný nervový systém.

Dôležite je úplne sa uvoľniť. Chybou je robiť tieto cvičenia nasilu a byť v strese z toho, že sa vám nedarí zaspať. Prísť na iné myšlienky vám môže pomôcť aj čítanie knižky pred spaním.

Vyskúšajte prírodné sedatíva

Vynikajúci prostriedok na rýchle zrelaxovanie je teplé mlieko s medom. Mlieko obsahuje tryptofán – aminokyselinu, ktorá pôsobí upokojujúco. Podobne na nervovú sústavu pôsobí aj čaj z chmeľových šištíc, medovky či valeriány lekárskej. Čaje pite priebežne počas dňa, nie tesne pred spaním. Sú totiž močopudné.

Zjedzte jedlo s vysokým obsahom proteínov

Opäť rada od Tima Ferrissa, ako rýchlejšie zaspať. Najviac tri hodiny pred spaním zjdezte minimálne 800 miligramov cholesterolu a 40 gramov proteínu. Teda približne štyri vajíčka alebo dva stejky. Strava s tak vysokým obsahom proteínov vraj pôsobí ako uspávadlo.

Uložte sa do polohy, z ktorej sa nedá pohnúť

Ak si ľahnete na brucho, ľavu ruku necháte spustenú pozdĺž tela, ľavú nohu nechajte vystretú. Pravú ruku, aj pravú nohu ohnite do uhla 90 stupňov od tela, ako keby ste sa chceli plaziť po zemi. Toto je ideálna pozícia pri zaspávaní z jedného jednoduchého dôvodu – nedovolí vám pohnúť sa. Menej prevracania sa v posteli je synonymom pre rýchlejšie zaspávanie.

Vyhnite sa kofeínu

Ak máte problém zaspať, prvým krokom, ktorý môže pomôcť, je úplne vyradenie kofeínu zo stravy. Ak sa ráno bez kávy jednoducho nezaobídete, držte sa aspoň pravidla – žiadna káva od obeda. Priemerný polčas rozkladu kofeínu v tele je 4 hodiny (rozmedzie sa pohybuje od 2 do 10 hodín), takže telu takto doprajete dostatok času, aby ho metabolizovalo a vylúčilo.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Upravte si teplotu v izbe

Ideálna teplota na spánok by sa mala pohybovať v rozmedzí od 19 do 21 stupňov Celzia. Chladnejšia 18 stupňová izba môže na rýchlejšie zaspávanie fungovať (nezabudnite na ponožky), no viac ako 21 stupňov už takmer určite nebude. Je to vyslovene individuálna záležitosť, preto je dobré s ideálnou teplotou trochu experimentovať.

Ak chcete mať naozaj zaujímavé sny:

Zaujímavý spôsob, ako si spestriť spánok predstavuje technika vedomého snívania. Vedomé alebo inak povedané lucidné snívanie je sen, v ktorom snívajúci vie, že sa mu sníva. V tomto stave je schopný cielene sen riadiť a vytvárať si vlastné scenáre jeho priebehu. Okrem dobrej zábavy, to tak môže byť aj účinný spôsob, ako sa zbaviť nočných môr.

Psychológovia dlhé roky odmietali, že by vedomé snívanie bolo možné. Až vedecký výskum zo 70. a 80. rokov, ktorého priekopníkom bol Dr. Stephen LaBerge zo Stanfordskej univerzity, priniesol dôkazy, že tento jav naozaj existuje.

Ak máte chuť vyskúšať to, ľudia, ktorým sa to údajne podarilo, odporúčajú tieto techniky:

Zapisujte si sny

Majte pri posteli zošit a pero, kde si ihneď po prebudení zapíšete svoj sen. Vybavte si ho do najmenších podrobností a každý detail dajte na papier. Ak to neurobíte ihneď po prebudení, takmer určite si na svoj sen neskôr nespomeniete. Ľudia, ktorí si pamätajú svoje sny majú lepšie predpoklady naučiť sa vedome snívať.

Testovanie reality

Snívajúci vraj v sne nedokáže zistiť koľko je hodín či prečítať text. Nadpisy bývajú nestabilné, rýchlo sa menia. Podobne napríklad v sne stláčaním vypínača svetla nedokážete vypínať a zapínať svetlo. Cesta ku vedomému snívaniu vedie, cez uvedomenie si, že to čo zažívam nie je v bežnej realite možné, teda to čo zažívam musí byť nutne sen.

Podstatné ale je vedieť si na takýto “test reality” v sne spomenúť. Dá sa to nacvičovaním týchto situácii počas bežného dňa. Napríklad pravidelným pozeraním na hodinky a pýtanim sa samého seba či sa mi táto situácia sníva. Pri ukladaní sa do postele je tiež dobré snažiť sa zaspávať so zámerom, že sa chcem pokúsiť o vedomé snívanie. Prípadne sa zobudiť uprostred noci, tak päť hodín po tom, čo ste šli spať a tento zámer si 10 až 15 minút opakovať a opäť zaspať.

Technika WILD

Poslednou, pravdepodone najťažšou technikou je pokúsiť sa dostať do stavú spanku a udržať si pritom bdelú myseľ. Prvým krokom je hlboké uvoľnenie a upokojenie mysle. Iba pokojne sledujete svoje nádychy, kým sa nezačnú dostavovať hypnagogické (predspánkové) obrazy. Až kým plynulo neprejdete do vedomého sna.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac