Príbehy

14 šikovných rád, vďaka ktorým si cestovanie užijete ešte viac

Aby ste prešli svet, nepotrebujete veľa peňazí ani veľkú batožinu. O svoje tipy sa s čitateľmi Sódy podelila skúsená cestovateľka a blogerka Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Autor Veronika Šeliga Pilátová

Titulné foto Veronika Šeliga Pilátová

Dátum12. 6. 2019

Dnešná doba je svetom otvorených možností, a to praje aj cestovateľom. V súčasnosti si dokážete kúpiť spiatočnú letenku aj za 10 € a cieľovú destináciu pohodlne precestovať krížom-krážom.

Svoje tipy, ako cestovať šikovne a lacno, nám prezradila Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Chystáte sa cez jarné prázdniny do sveta? Aktivujte si inteligentné poistenie od O2, ktoré vám šetrí čas. Viac informácií

Pred cestou

Čomu sa vyhnúť?

Veľkej batožine

Okrem toho, že ju musíte nosiť, je to aj finančne nákladné, pretože najmä pri prestupných letoch sa každá batožina platí samostatne.

Bezhlavému nákupu leteniek

Vyvarujte sa nákupu leteniek bez predošlého prieskumu lokality. Je dobré najskôr si pozrieť možnosti ubytovania na konkrétny termín, zvážiť svoje finančné možnosti a až potom kupovať letenky.

Foto: Federico Giampieri/Unsplash

Turistickým lokalitám počas ich hlavnej sezóny

Letenky sú síce často veľmi lacné, ale ceny v destinácii neskutočne rastú a v konečnom dôsledku za dovolenku v Európe počas letnej sezóny zaplatíte omnoho viac ako za exotiku v zime. Ibiza, Malorka a Santorini, ale aj Škandinávia v lete predstavujú turistické pasce. Naopak napríklad také Rumunsko, Albánsko, Čierna Hora, a Balkán celkovo, sú lacnejšie a zaujímavé.

Ako na to?

Výber cieľovej destinácie

Ak chcete navštíviť konkrétnu krajinu, sledujte ceny leteniek priebežne dlhší čas. Pokiaľ vám na tom, kde strávite najbližšiu dovolenku až tak nezáleží, riaďte sa aktuálnymi zľavami.

Kúpa letenky

Pred kúpou letenky je ideálne vopred si spraviť prieskum cieľovej destinácie, najlepšie s prehľadom cien na danom mieste. Ak je počas sezóny príliš drahá a preplnená turistami, zvážte iné možnosti. Ak vám to neprekáža, smelo do kúpy.

Foto: Ross Parmly/Unsplash

Ak letenky kupujete sami prvýkrát, privolajte si skúsenejšiu osobu, ktorá vám pomôže. Vyhnete sa tak chybám, napríklad zbytočnému priplácaniu si za niečo, čo vôbec nepotrebujete (drahá batožina, prenájom auta priamo cez leteckú spoločnosť či transfer z letiska).

Ubytovanie

Pred samotným výberom ubytovania si okrem úrovne odpovedzte na to, či chcete bývať v centre mesta, alebo radšej v tichšej lokalite. To, kde bývate, totiž ovplyvňuje celý váš pobyt, pretože na danom mieste spíte. Výber stránky na rezerváciu ubytovania záleží od cieľovej destinácie. Často platí, že čím je destinácia drahšia, tým viac sa oplatí bookovať ubytovanie cez Airbnb, čím lacnejšia, tým viac Booking.

Foto: Jeffrey Czum/Pexels, Daria Shevtsova/Pexels

Na Airbnb nájdete autentickejšie ubytovanie, vyhnete sa hotelovým izbám, máte kontakt s miestnymi a ľahšie sa dostanete ku spoznávaniu kultúry, Booking ocenia najmä milovníci hotelového komfortu. V lete či počas sezóny je lepšie rezervovať si ubytovanie vopred, pretože v čase príchodu už môžu byť všetky možnosti obsadené. Mimo sezónu alebo v menej turistických krajinách naopak zoženiete bývanie bez problémov aj na mieste.

Itinerár

Alebo zoznam toho, čo si beriem so sebou, opäť závisí od cieľovej destinácie. Všeobecne platí, že tie európske sú podobné našej krajine, takže balenie je oveľa jednoduchšie. Do Ázie toho budete potrebovať možno viac, prípadne odlišné veci. Popýtajte sa známych, ktorí danú krajinu už navštívili, na rady, čo v danej krajine potrebovali aj čo im naopak chýbalo, a napíšte si zoznam toho, čo si zbaliť, ktorý si budete postupne škrtať.

Výber batožiny a jej rozmery

Travelhackerka Janka odporúča cestovať s ruksakom. Kufor na kolieskach je zbytočná otrava, musíte ho ťahať za sebou a môže sa zničiť, čo zníži váš komfort na cestách. Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ruksak navyše máte stále na chrbte, takže je menšia pravdepodobnosť, že ho niekde zabudnete.

Foto: Porapak Apichodilok/Pexels

Pred cestou je vždy dobré poriadne si svoju batožinu premerať. Najmä pri nízkonákladových letoch cestujete len s príručnou batožinou, ktorá je síce zdarma, ak ale prekročíte predpísané rozmery, zaplatíte nemalé peniaze navyše.

Prieskum

Ešte pred cestou si o cieľovej destinácii prečítajte cestovateľské blogy, kde nájdete množstvo užitočných rád a tipov na miesta, ktoré sa oplatia navštíviť. Nevynechajte Jankin blog Travelhacker, Travelistan alebo Cestuj s deťmi.

Počas cesty

Doprava

Doprava na mieste vždy záleží od destinácie. Spravte si preto prehľad infraštruktúry v krajine. Ak si beriete taxi, Janka odporúča službu Uber alebo podobné aplikácie. Vyhnite sa taxikárom, ktorí premávajú mestom, stoja na letisku alebo pri pamiatkach – nedoplatíte sa.

Foto: Andreea Journey/Unsplash

Ak ste na dovolenke viacerí, oplatí sa prenajať si auto. Ak ste v krajine, kde sa jazdí naozaj šialene, napríklad v Libanone, a netrúfate si sadnúť za volant, spoľahnite sa radšej na miestnu dopravu. V exotických krajinách sa vždy oplatí skúter, ktorý vám dá slobodu. V Nórsku zase zaplatíte za jazdu miestnou dopravou z letiska viac, ako keď si prenajmete auto. V Barcelone vás zase môže zaskočiť naozaj zlé možnosti parkovania.

Spoznajte miestnej kultúru prostredníctvom bývania u domácich

Nebojte sa bývať u domácich, či už cez Airbnb, alebo platformu Couchsurfing, ktorá umožňuje prespať u miestnych zadarmo. Môžete tiež navštíviť Couchsurfing mítingy, vďaka ktorým zaručene spoznáte zaujímavých ľudí. Alebo skúste bývať v hosteloch, kde stretnete ľudí z rôznych kultúr.

Ochutnávajte, skúšajte a (vy)užívajte

Počas dovolenky sa nebojte skúšať nové veci. Choďte na free walking tour, teda prehliadky mestami, ktoré organizujú lokálni ľudia. Nebojte sa náhodných stretnutí, spýtajte sa na cestu a rozviňte konverzáciu.

Foto: Zach Inglis/Unsplash

Choďte na miestne kurzy, nevynechajte hodinu jogy, zaplaťte si lektora surfovania, navštívte miestne fitness centrum alebo si zájdite do divadla. Ochutnajte miestne jedlo, navštívte ranné trhy a choďte si pozrieť východ, resp. západ slnka.

Riešenie problémov

Skúsená cestovateľka hovorí, že rovnaké nástrahy ako v zahraničí na človeka čakajú aj doma. Aj tu vás môže poštípať hmyz, môžete nabúrať auto, zmeškať posledný vlak alebo prísť o peňaženku. Janka z blogu Travelhacker v tomto prípade vyzdvihuje dôležitosť komunikácie. Ak nabúrate auto, obráťte sa na autopožičovňu, ak potrebujete pomoc lekára, volajte medzinárodné číslo 112, na ktorom by mali vedieť po anglicky. V prípade že neviete po anglicky, nájdite niekoho, kto vám všetko pretlmočí.

Ak vám v zahraničí niečo ukradnú, najskôr zhodnoťte, či je to pre vás natoľko cenné, aby ste to v cudzine riešili. Ak áno, choďte na políciu. Nezdvíha ubytovateľ telefón a vy nemáte, kde spať? Zájdite do najbližšej kaviarne, rezervujte si iné ubytovanie a riešte náhradu škody spätne.

Foto: Mariana Montes de Oca/Unsplash

Podľa Janky neexistuje žiadna univerzálna rada, základom ale je, nerobiť paniku. A často pomôže mať aj poistenie.

Po návrate

Odškodnenie

Ak nedostanete služby, za ktoré ste si zaplatili, nebuďte ticho. Meškalo vám lietadlo viac ako tri hodiny a nebolo to z dôvodu zlého počasia ani štrajku? Obráťte sa spätne (až dva roky dozadu) na leteckú spoločnosť, ktorá vám čakanie nielen preplatí, ale cestujúci dostane aj odškodnenie.

Mali ste rezervované ubytovanie a hostiteľ sa vám neozval? Nárokujte si vrátenie peňazí.

Stalo sa niečo neočakávané? Využite svoju cestovnú poistku a zahájte poistné konanie.

Chystáte sa cez jarné prázdniny mimo Slovenska? Využite šikovnú O2 Cestovnú poistku. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice, a vy vďaka nemu máte o starosť menej a šetríte svoj čas. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Janka Schweighoferová

Vďaka blogu Travelhacker si splnila svoj sen a cestovanie tak predstavuje nielen jej vášeň, ale aj živobytie. Napísala knižku Cestuj bez miliónov s množstvom praktických rád pre všetkých, ktorí sa chystajú do sveta. Minulý rok bola ambasádorkou O2 motivačnej roadshow Moja story, tvoja story, ktorá šudentov stredných škôl motivovala, aby si plnili svoje sny.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Najskôr ju naučila jesť paradajkovú polievku, ona potom pochopila, čo znamená blízkosť. Simona a Linda si vybudovali priateľstvo, ktoré pretrvalo, lebo mnohokrát uprednostnili porozumenie pred egom

Nájsť si dobrého kamaráta či kamarátku v dospelosti je raritné – a udržať si priateľstvo je ešte väčšia „makačka“.

Autor Ester Viktória Bukovinská

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum30. 4. 2025

Simona a Linda sú kamarátky – a nie hocijaké. Spoznali sa v čase, keď jedna hľadala hlbší zmysel a druhá neverila, že by ju niekto chcel naozaj spoznať. Spojil ich program Tvoj Buddy, ktorý spája deti a mladých z detských domovov s dospelými dobrovoľníkmi. Priateľstvo si vyžadovalo trpezlivosť, obetu aj naladenie sa na potreby tej druhej, často odloženie vlastného programu a, samozrejme, ega. Dnes je však medzi nimi podporný a blízky vzťah, ktorý pretrváva už vyše desaťročia.

Pri priateľoch náš mozog vyplavuje hormón lásky. Psychologička vysvetľuje, ako nám nahrádzajú rodinu či romantické vzťahy

V rozhovore s dlhoročnými kamarátkami Simonou a Lindou o priateľstve sa dočítate aj to:

prečo začal ich kamarátstvo písaný list,
prečo nechala Linda čakať Simu v zime pred detským domovom,
ako sa z paradajkovej polievky stal symbol dôvery,
prečo je niekedy v kamarátstve ťažšie neporadiť ako poradiť
a ako dať dokopy priateľstvo po mesiaci ticha či hádke.

Pamätáte sa ešte na úplne prvý moment, keď ste sa stretli?

Sima: Linda ma na začiatku testovala – nechala ma v zime čakať hodinu vonku. (Smiech.)

Linda: Áno, toto si pamätám dosť presne. Predtým, než som sa mala stretnúť so Simou, som išla s kamarátkou z detského domova na kofolu. Najskôr som si vravela, že by som sa už mala ponáhľať, že je už veľa hodín, no potom som si povedala, že veď Sima aj tak určite neprišla. Neverila som tomu.

No nakoniec som ju našla stáť pred detským domovom. (Smiech.)

Takže si bola na začiatku opatrná?

Linda: Bol to taký obranný mechanizmus. V tom období ma sklamalo veľa ľudí a jednoducho som neverila, že práve nejaká Sima z nejakého Tvoj Buddy to myslí so mnou úprimne. Bála som sa, že sa na ňu naviažem a zrazu nepríde. Vravela som si: „Pozor, Linda, hlavne nech ťa toto celé neraní.“ Jeden deň som si však povedala, že keď za mnou chce prísť, nech príde. Nedávala som tomu žiadne šance.

Sima, čo v tebe vtedy zarezonovalo tak silno, že si sa rozhodla niekomu venovať svoj čas a budovať priateľstvo?

Sima: Pár rokov predtým som si prešla onkologickým ochorením, a keď som sa dostala do fázy remisie a môj stav bol stabilizovaný, cítila som veľkú vďačnosť. V takých situáciách začnete prehodnocovať a upravovať svoju životnú cestu.

Hľadala som hlbší zmysel, cítila som, že chcem niekomu pomôcť, lenže som presne nevedela povedať, čo by to malo byť. Nečakala som, že by mohlo byť mojou formou pomoci priateľstvo, ktoré pomohlo aj mne samej.

A tak si sa prihlásila do programu Tvoj Buddy, ktorý spája deti z detského domova s dobrovoľníkmi – dospelákmi.

Sima: Skôr než som spoznala Lili, mala som cez program rôzne školenia. Vždy nám v programe zdôrazňovalii, že nemáme mať žiadne očakávania.

To je však náročné – či chceš, alebo nechceš, predstavuješ si, čo mladých baví, zaujíma, ako asi budú vyzerať alebo o čom sa budeme rozprávať a ako bude vyzerať náš spoločný čas.

Najskôr sme všetci dobrovoľníci z programu Tvoj Buddy prišli do detského domova, kde sedelo 15 mládežníkov – pozerali na nás ako na mimozemšťanov. Čakali, že im „zas niekto prišiel mudrovať“. Rozdelili nás do dvojíc a hrali sme hry – také úvodné zoznámenie.

Keď som sa však mala sama stretnúť s Lili neskôr po zoznámení, trvalo to ešte štyri mesiace, kým som ju presvedčila, aby mi dala šancu. Nečakala som, že ma Lili privíta s otvorenou náručou, no že budú naše začiatky také náročné, som nepredpokladala. (smiech)

Telefonovala som jej, esemeskovala. Zabralo, až keď som jej napísala list. Nepamätám si ho úplne doslovne, no napísala som jej, že si nepotrebujem odškrtnúť nejakú dobrovoľnícku účasť, ale naozaj s ňou úprimne chcem tráviť čas.

Zapojte sa aj vy do programu Tvoj BUDDY

Na Slovensku je až 1 000 detí, ktoré by mohli byť zapojené do programu Tvoj BUDDY.

Každé z nich potrebuje niekoho, kto pri ňom bude stáť – pravidelne, dlhodobo, s ľudskosťou – podobne ako Sima pri Linde.

Staňte sa jedným z tisíc dobrovoľníkov, ktorých sa BUDDY usiluje nájsť. Možno ste to vy, kto zmení niekomu život. A možno zmeníte aj svoj vlastný.

A nakoniec ťa ešte testovala pár hodín v zime, keď ťa nechala čakať. (Úsmev.) Budovanie dôvery v priateľstve je krehké a zároveň náročné. Linda, ty si mala vtedy 15 rokov a Sima 27. Ako sa vám podarilo vytvoriť si kamarátsky vzťah?

Linda: Keď sme prekonali všetky tieto úvodné prekážky, ktoré som Sime hádzala pod nohy, začalo to byť úplne prirodzené. Som typ človeka, ktorý nemá rád, keď ho do niečoho nútia, a so Simou to išlo veľmi ľahko: išli sme do reštaurácie a zrazu sme sa rozprávali o všetkých témach života. A naučila ma jesť paradajkovú polievku, to bolo také naše. (Smiech.)

Sima: Áno, začali sme sa len spoznávať a už to išlo. Myslím si, že najviac nás zblížilo, keď sme spolu začali riešiť reálne situácie, ktoré život prináša. Prvé tri roky sme sa stretávali každý týždeň a hasili všetky možné situácie.

Niekedy mi proste zazvonil telefón: „Simi, chcú ma vyhodiť z podnájmu, potrebujem sa presťahovať.“ Pustila som teda všetko, čo som robila, a išla som za Lindou.

V každom vzťahu by sme mali rešpektovať hranice toho druhého. Aj keď sme si rozdielne, časom sme sa naučili vnímať, čo tá druhá potrebuje – a čo nie.

Takže krízové situácie vaše priateľstvo zocelili?

Sima: Áno, aj keď niekedy to už bolo naozaj náročné. Lili sa už naučila, ako na mňa – keď bolo veľa takýchto situácií, tak to vždy striedala aj s dobrými správami.

Myslím si, že v každom priateľstve je namáhavé, keď vaša kamarátka či kamarát zažíva ťažké obdobie. Na jednej strane jej/mu chcete pomôcť, no neznamená to, že viete dlhodobo „pauznúť“ svoj život. Chcela som však Linde ukázať, že som tu pre ňu.

Linda: Už po druhom stretnutí som pochopila, že to Sima so mnou myslí vážne – bola som prekvapená, keď sa objavila aj druhýkrát.

Na začiatku nášho priateľstva by mi ani nenapadlo, že Sima bude prvý človek, ktorému, zavolám, keď sa niečo bude diať – veď som ani neverila, že budem pre ňu natoľko dôležitá, aby za mnou prišla.

Veľa som sa od Simy naučila – ukázala mi, že svet nie je len čiernobiely a že sa nemusím strániť ľudí. A ako som dala šancu jej, dávam dnes aj iným.

Sima, naučila si sa niečo aj ty?

Sima: Určite je to obojstranné. Vôbec to nie je tak, že by som len ja radila Linde – tiež som sa jej zverovala s tým, čo ma trápi, a riešila s ňou život.

Linda mi napríklad pomáhala, keď som sa prvýkrát stala mamou. Linda totiž časť života bývala v krízovom centre plnom bábätiek a vedela skvele vyriešiť všetko, čo som ja ako nová mamina netušila.

To by zase mne v začiatkoch nášho vzťahu vôbec nenapadlo. (Úsmev.)

Nedávno sme sa rozprávali o priateľstvách so psychologičkou a zhodnotili sme, že budovanie a udržanie priateľstva v dospelosti je fakt náročné, vyžaduje si veľa práce z oboch strán. Čím to podľa vás je, že sa práve z vášho priateľstva stalo „to ozajstné“?

Sima: Myslím si, že to bolo tým, že sme boli obe bezprostredné a jednoducho sme si „klikli“. Aj v priateľskom vzťahu si musíte navzájom sadnúť – bez toho je náročné budovať kamarátstvo. Pri Lili bolo dôležité budovať dôveru. Musela som jej ukázať, že som tu pre ňu a myslím to naozaj.

Linda: Raz sme spolu v rámci programu išli na „víkendovku“ a „prekecali“ sme celú noc. Rozprávali sme sa o ťažkých témach, no mali sme aj zábavu. Ešte nám aj ľudia hovorili, že vyzeráme ako sestry. (Smiech.)

Vždy som si na Sime vážila, že sa naučila, ako na mňa. Vedela, čo sa mi páči, no aj čo od kamarátky nechcem.

A čo od kamarátky nechceš?

Linda: Nemám rada, keď mi ľudia mudrujú do života. Každý má svoju osobitnú cestu a ja sa rada so svojím okolím poradím, keď mám pocit, že už neviem ako, a potrebujem iný pohľad, no nemám rada nevyžiadané rady.

Sima: A to bolo pre mňa ťažké, pretože bolo treba ubrať z ega. Každú radu som totiž mienila najlepšie, ako sa len dalo, no pochopila som, že niekedy je potrebné len vypočuť. Keď bude chcieť Lili radu, tak si ju vždy vypýta.

Som rada, že som sa to naučila, lebo v každom vzťahu by sme mali rešpektovať hranice toho druhého. Raz sme sa pre takúto nevyžiadanú radu pohádali, mesiac sme sa nerozprávali.

V priateľstvách by malo ísť ego bokom – prehryznúť ho je niekedy ten najväčší prejav blízkosti.

Ako ste to urovnali nezhody?

Sima: Rovnako ako pri nevyžiadaných radách – jednoducho „prehryznete“ ego.

V tomto prípade som zavolala Linde, no bolo to pre mňa hrozne ťažké. Myslím si, že pri hocikom inom by som to neurobila, keďže sme mali intenzívnu výmenu názorov.

V našom vzťahu je to iné, keďže sme začínali ako buddy – navždy budem cítiť za Lindu akúsi zodpovednosť. Chcem, aby vždy zaspávala s tým, že som tu stále pre ňu.

Linda: A mne potom bolo spätne ľúto, že som sa neozvala prvá. Keď sme sa mali po mesiaci stretnúť, mala som z toho trošku stres. Dúfala som, že to nebude trápne a že nebudeme v hádke pokračovať. Normálne sme si však vydiskutovali, čo nás trápilo, a pokračovali sme ďalej.

Už ste mi povedali, čo podľa vás priateľstvo udrží. Čo by ho, naopak, mohlo podľa vás postupne zničiť? Čoho sa mám vyvarovať, ak chcem mať dobré priateľstvá?

Sima: Nefungovalo by to, ak by sa snažila len jedna. S kamarátmi je nám dobre, keď nás dobíjajú energiou, nie keď nám ju berú. U nás sa to síce začalo tak jednostranne, no za 10 rokov sme toho veľa zažili.

Poznáme si celé rodiny, minulý rok som bola Linde svedkyňou na svadbe, naše deti sa kamošia. Mnohé sa mení, no to, že sme tu jedna pre druhú, ostáva platné aj naďalej.

Linda: Sima bola v pôrodnici deň po tom, čo prišla moja dcérka na svet. To by mi na začiatku nášho vzťahu ani vo sne nenapadlo. Kedysi ma brávala ako pubertiačku do „mekáča“ a teraz sa spolu delíme o tieto veľké životné kroky.

Program Tvoj Buddy prináša viac bezpečia, dôvery a férových šancí pre každé dieťa. Preto ho podporuje aj Férová nadácia O2, ktorá dlhodobo pomáha projektom, ktoré majú zmysel pre spoločnosť. Pomáhať môžete aj vy, ak sa zapojíte a stanete sa BUDDYM.

Program Tvoj BUDDY cez Simu a Lindu

Program Tvoj BUDDY spája deti vo veku od 12 do 16 rokov, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej rodine, s dospelými BUDDY dobrovoľníkmi s vysokou vnútornou motiváciou pomáhať. Dobrovoľníci venujú tínedžerom svoj čas a poskytujú im stabilitu a podporu, na ktorú sa môžu spoľahnúť aj po odchode z detského domova. BUDDY je o bezpečnom, láskavom a trpezlivom vzťahu, ktorý môže byť pre deti liečivý, presne ako v prípade mladej dospelej Lindy a jej BUDDY Simony.