Dobré priateľstvá sú pre nás veľmi dôležité – pomáhajú nám prekonávať ťažké životné situácie, kamaráti sa s nami tešia a zároveň nás posúvajú. No ani takýto vzťah by sme nemali brať automaticky, preto sme sa pýtali psychologičky Linnet Michaličkovej, ako sa o priateľstvá starať a ako ich budovať.
S psychologičkou Linnet Michaličkovou sme rozprávali aj o tom:
- prečo je hľadanie nových priateľov v dospelosti náročné,
- ako a kde nadväzovať hlboké priateľské vzťahy,
- prečo sú priateľstvá rovnako dôležité ako partnerstvá,
- ako sa o ne starať
- a prečo nasilu neudržiavať vzťah, v ktorom sa jedna strana odcudzuje.
Existuje niečo ako ideálny kamarát/ideálna kamarátka?
Je náročné opísať vzorový príklad, pretože priateľstvá sú veľmi individuálne. Pre každého však platí, že by sme sa mali cítiť uvoľnene, otvorene a byť v kamarátstve bez nejakého tlaku. Najdôležitejší je pocit bezpečia, nikto nás nemá do ničoho nútiť a mali by sme cítiť, že sme prijímaní takí, akí sme – či už máme lepší, alebo horší deň.
Dobrý kamarát by mal pre nás predstavovať priestor, v ktorom je v poriadku cítiť sa tak, ako práve potrebujeme. Ako v každom zdravom vzťahu, ani tu by nemala chýbať rovnováha a vzájomná podpora.
Treba však dodať, že kamarát nemôže byť stále proaktívny a riešiť všetky naše problémy či preberať zodpovednosť za náš život. Niekedy stačí, keď je pri nás a vypočuje si všetko, čo nás trápi. Je dôležité, aby sme cítili, že je blízko.
Podľa toho, čo ste opísali, majú priateľstvá podiel aj na našom mentálnom zdraví. Dá sa povedať, že sú pre naše fungovanie nevyhnutné?
Áno, dokonca môžem povedať, že nemať kamarátov je zdraviu škodlivé. Sú nesmierne dôležití pre naše duševné aj fyzické zdravie. Keď nám chýba blízkosť priateľov, začneme zažívať osamelosť, a pritom ani nemusíme byť sami. Takýto pocit môžeme mať aj v miestnosti plnej ľudí.
Osamelosť, teda pocit nedobrovoľnej samoty, môže v určitých prípadoch vytvárať až také zmeny na mozgu, ktoré sú podobné tým pri stareckej demencii – čiže nám vyslovene chradne mozog. Kamaráti nám taktiež dávajú do života potrebnú empatiu, môžeme sa im zdôveriť a v ich blízkosti vyplavujeme oxytocín – hormón lásky.
Oxytocín sa častejšie spomína pri romantických vzťahoch – je zaujímavé, že môže byť zastúpený aj v priateľstve.
Oxytocín sa spúšťa, keď prežívame akúkoľvek lásku – aj tú priateľskú. Partnerský a priateľský vzťah majú mnoho spoločného, napríklad pocit dôvery či bezpečia sa prelína v oboch. Niekedy sa stretávame aj s tým, že náš partner je náš najlepší priateľ.
A hoci v partnerských vzťahoch zažívame silné emócie, priateľstvá sú častokrát čistejšie – bez žiarlivosti či pálčivých očakávaní o dokonalej kompatibilite, ktorú tak veľmi túžime nájsť práve v partnerských vzťahoch. Priateľské vzťahy sú zväčša slobodnejšie a menej emočne zahlcujúce.
Láska je však zastúpená v oboch prípadoch, a tak, ako sa staráme o partnerský vzťah, by sme sa mali starať aj o priateľstvá.
Napríklad venovať kamarátom dostatok pozornosti a času?
Áno, v prvom rade by sme si mali nájsť čas napísať či zavolať. V prípade funkčných vzťahov sa odporúča zaradiť si „ozvanie sa kamarátovi“ do zoznamu úloh na daný deň. Alebo si napríklad dávať stretnutia fixne do kalendára – ako si dávame pracovné aktivity.
Vzťahy s kamarátmi sú častokrát kvalitnejšie ako rodinné väzby a vďaka nim nadobúdame pocit, že tu nie sme sami.
Keď sa stretávate s väčšou skupinou naraz, je dobré dohodnúť sa aj na „téme“ stretnutia, aby ste sa neskupinkovali. Užitočné je aj začať stretnutie prehovorom, počas ktorého každý zhrnie novinky zo svojho života. Počúvať a byť vypočutý, to je dobrý tip, ktorý výrazne zmení kvalitu vašich priateľstiev.
Takže počúvanie je kľúčom k udržiavaniu dobrých vzťahov?
Niekedy si možno myslíme, že tam stačí fyzicky pre toho druhého byť, a tým je všetko vybavené. Ľudia však potrebujú cítiť emočnú blízkosť, fyzickú menej. Aj také priateľstvo na diaľku môže fungovať, keď kamarátov počúvate a udržujete s nimi kontakt. Keď vám kamarát niečo hovorí, mali by ste načúvať a reflektovať – môžete napríklad prerozprávať, čo hovorí, aby bolo jasné, že mu rozumiete. To častokrát postačí.
Kamaráti však nie sú len milí a usmievaví. Často úprimne povedia aj veci, ktoré počuť nechceme. Robia to však najmä kvôli tomu, aby nás namotivovali, posunuli.
Naši dobrí kamaráti tiež niekedy nemajú čas a v istom momente nevedia do vzťahu investovať energiu – kľúčom je povedať, že teraz nemáte priestor, a druhá strana by to mala s empatiou akceptovať, lebo každý z nás potrebuje aj čas iba pre seba. Nie je to sebectvo, len rešpektovanie vlastných potrieb. Dôležité je však otvorene hovoriť, ako to máte, aby to druhá strana nebrala ako odcudzenie sa.
Vedci a vedkyne sa celkom rozchádzajú v názore, koľko potrebujeme mať v živote priateľov – niektorí hovoria o troch, iní o piatich či šiestich. Dá sa to vôbec nejako zadefinovať?
Súhlasím, že je náročné odpovedať presným číslom, aj tu sa prejavuje individualita ľudí. S klientmi sa však najčastejšie rozprávame o okruhu 2-3 najbližších kamarátov. Neexistuje však presný počet, niekto môže byť introvertnejší a stačí mu aj jeden hlboký vzťah. Sú aj ľudia, ktorí stavajú svoj život na veľkom počte priateľov a zdrojujú sa skôr kapacitne.
Aj kamarátstva chladnú a zanikajú. Ťažko sa to prijíma, no nemá zmysel udržiavať starý nefunkčný vzťah umelo pri živote.
Tomu rozumiem, ale predsa je vzácne počuť, že aj 2-3 kamaráti sú dosť.
Áno, ani si to niekedy neuvedomujeme, no naozaj máme okolo seba priateľov či blízkych ľudí, ktorí sú tu pre nás. Niekedy do tohto okruhu patrí aj sestra alebo kolega, s ktorým len pravidelne kávičkujem počas obednej pauzy.
Tip od psychologičky o priateľských väzbách
Na terapii zvyknem s klientmi robiť aktivitu na zvedomenie si okruhu svojich blízkych. Na papier si nakreslia panáčika, ktorý znázorňuje ich a okolo panáčika kreslia bubliny s menami ľudí, ktorým by sa mohli ozvať, ak by sa cítili zle – volám to podporný výbor.
Väčšinou sú veľmi prekvapení z počtu bubliniek, ktoré sa vynoria, a papier slúži ako dôkaz, že majú v okruhu mnohých ľudí, ktorým na nich záleží. Častokrát sa potom klienti začnú týmto ľuďom aj proaktívne ozývať a niektoré vzťahy prehlbovať.
Keď sme boli deti, bolo veľmi jednoduché nájsť si kamarátov, no v dospelosti je to o niečo náročnejšie. Prečo?
V detstve máme veľmi prirodzené priateľstvá – v školách či v krúžkoch. Stretávame sa s rovesníkmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako my a sme spojení ešte skôr, než sa z nás stanú priatelia.
V dospelosti už máme iné priority a povinnosti, do nášho života vstupuje práca, rodina, partnerské vzťahy a máme rôzne aktivity, ktoré sú pre nás dôležitejšie ako vytváranie nových priateľstiev. Doba je taká rýchla, že väčšina z nás čerpá ešte z priateľských kontaktov, ktoré sme si vytvorili v mladosti, ak je to možné. Je to aj komfortnejšie, lebo cesta o získanie akéhokoľvek vzťahu nie je jednoduchá. No ani v dospelosti to nie je nemožné, aj keď je to ťažšie.
Aj v práci však máme bublinu ľudí, s ktorou máme nejaké spoločné záujmy.
S kolegami nás síce spája spoločná práca, no stretávajú sa v nej aj rôzne vekové skupiny. Každý už máme svoj život a okolo seba aj svojich kamarátov. Nejde teda o ucelenú skupinu ako v škole, keď sme chceli každú prestávku stráviť spoločne. V dospelosti trávime „prestávky“ odlišne.
Keď sa nám predsa len podarí nájsť si priateľov v dospelosti, takéto vzťahy môžu byť omnoho kvalitnejšie ako tie v detstve. Máme totiž roky skúseností navyše a vieme lepšie odhadnúť človeka. Taktiež máme nastavené vlastné hranice a „upratané“ hodnoty. Nové priateľstvá medzi dospelými ľuďmi vedia byť veľmi úspešné, pretože presne vieme, čo hľadáme.
Takže podobne ako v partnerských vzťahoch, aj v tých priateľských hľadáme už niečo konkrétne?
Určite áno. Najprv sa sústredíme na vzájomné sympatie, až na „chemickej“ úrovni zisťujeme, či si vieme s daným človekom predstaviť hlbší kontakt. Potom sa pozeráme na spoločné hodnoty, názory a záleží nám na tom, či nás toto priateľstvo dokáže niekam posunúť. Prirodzene hľadáme niekoho, kto nám prinesie do života naplnenie a inšpiráciu.
Práve tento faktor je v porovnaní s detstvom veľmi rozdielny – ako deti sme od kamarátov očakávali maximálne ich hračky či čas. Mnohokrát sme, samozrejme, mali aj hodnotný vzťah, no v dospelosti budujeme vzťahy, od ktorých už od začiatku očakávame, že budú hlboké a vyvážené. Zrazu nie je frajer ten, kto má viac kamarátov, ale ten, kto má priateľské vzťahy plné vzájomného súladu.
Máte nejaký overený tip z praxe, ako nových kamarátov hľadať?
Často sa rozprávam s klientmi, ktorí prichádzajú do nového mesta za prácou a nikoho v ňom nepoznajú. Väčšinou im radím, aby si našli nejakú aktivitu alebo skupinu, akoby záujmové krúžky, ktoré nám rovnako ako v detstve dokážu priniesť do života niekoho nového. Mala som napríklad klientku, ktorá bývala v spoločnom byte s viacerými ľuďmi, s ktorými si osobnostne veľmi nesadla. V meste nikoho nepoznala, nedarilo sa jej nájsť kamarátov.
Začala teda chodiť na hodiny lukostrelectva, pretože chcela vyskúšať niečo nové a našla si tam aj niekoľko nových kamarátov. Tu ju so skupinou spájal už aspoň jeden spoločný záujem a zrazu bolo ľahšie začínať konverzácie a spoznávať sa bližšie aj v iných témach. Po čase mi povedala, že našla svoju druhú rodinu. A presne tak to je, druhú rodinu síce musíme hľadať a cesta môže byť kľukatá, no stojí za to.
Predstavme si situáciu, že sme si v detstve či počas dospievania dobrého kamaráta/kamarátku už našli, no v dospelosti sme sa postupne odcudzili. Nemali sme už spoločné hodnoty alebo sa nám zmenili priority. Môžeme takéto vzťahy ešte nejako udržať?
Ja som zástankyňa názoru, že nič nie je nevyhnutné udržiavať celý život. Treba si uvedomiť, že v tomto vzťahu nikto nemusel urobiť chybu, jednoducho sa vyvíjame a niekedy to prinesie rozpad priateľstva.
Bolo by čudné, ak by sme boli celý život rovnakí. To by znamenalo, že sa nevyvíjame a potreba sebaaktualizácie je jedna z tých najprirodzenejších, ktoré máme. Niekedy sa nám menia názory, inokedy príde do nášho života nejaká situácia, napríklad sa presťahujeme, vyštudujeme a zmení sa náš pohľad na svet. Ten kamarát bol pre nás skvelý v istej fáze života, v ktorej sme boli, no zrazu sa začneme úplne rozchádzať v nejakých pohľadoch, čo môže byť náročné prijať.
Nehovorí sa o tom často, no je to tak – priateľstvá vznikajú, zanikajú, chladnú. Nemá zmysel držať staré priateľstvo umelo pri živote. Keď nám nie je spoločne dobre, tak by sme sa mali sústrediť na nový okruh ľudí. Hľadať kamarátov, s ktorými máme spoločné témy a posúvajú nás smerom, akým chceme ísť.
Kamaráti nám dávajú do života empatiu, pocit bezpečia a v ich blízkosti sa vyplavuje aj hormón lásky oxytocín.
Spomenuli ste, že budovanie priateľstva v dospelosti je podobné ako pri partnerských vzťahoch. Bolí aj odcudzenie sa s kamarátom či kamarátkou rovnako ako rozchod s partnerom či partnerkou?
Rozpad či odlúčenie priateľov môže na naše prežívanie pôsobiť podobne ako rozchod v romantickom vzťahu, pretože obe situácie spôsobujú istú emocionálnu bolesť sprevádzanú pocitom straty. Aj tu však záleží od okolností – akú kvalitu tento priateľ v mojom živote zohráva? Prečo sme sa odlúčili a s akými emóciami z priateľstva odchádzame?
Jednoduchšie je, keď priateľstvo končí postupným vyhasnutím vzťahu a neprežívame tak akútne silné emócie, ako je tomu pri náhlom rozpade. Niekedy sa však aj pri kamarátoch stretávame s tzv. ghostingom, aj keď sa prevažne spája s partnerskými vzťahmi. Aj v tomto prípade môžeme prežívať zmätenosť, stratu dôvery, sklamanie, pochybnosti o sebe samých…
To, ako sa so stratou dokážeme vyrovnať je veľmi individuálne. Záleží na našej psychickej odolnosti, vnútorných aj vonkajších zdrojov, aktuálnej životnej situácie. Okruh svojich priateľov by sme preto nemali limitovať len na číslo 1, nakoľko v prípade rozpadu priateľstva z akéhokoľvek dôvodu tu bude naďalej niekto pre vás a vy pre neho.
O to viac si preto môžeme vážiť svoj aktívny okruh ľudí a o tieto vzťahy sa dobre starať.
Rovnako ako sa staráme o svoje zdravie, partnera, rodinu, musíme sa starať aj o naše vzťahy s kamarátmi. Aj k priateľstvám musíme pristupovať zodpovedne a vážme si ich. Sú pre kvalitu nášho života nesmierne dôležité. Vzťahy s kamarátmi sú častokrát kvalitnejšie ako rodinné väzby a vďaka nim nadobúdame pocit, že tu nie sme sami. O to viac by sme si mali tieto svoje slobodne vybrané rodiny chrániť a starať sa o ne.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
