Powered by O2
Lifestyle

8 coverov, ktoré sú lepšie ako originál

Zažili ste už ten pocit, keď ste zistili, že vaša obľúbená pesnička je cover verzia nejakej staršej skladby? Máme pre vás výber skladieb, ktoré si nás získali viac ako tie pôvodné.

7. 10. 2020; Autor: Radovan Vrška, Foto: Shutterstock

Hovorí sa, že dobrú cover verziu spoznáte tak, keď fanúšikovia na prvú nezistia, že je to prerobená skladba niekoho iného. Mnohí interpreti sa do prerábok púšťajú, aby vzdali hold svojim vzorom, pričom niektorým dokonca pomohli ku sláve. Máme pre vás výber skladieb, ktoré sú podľa nás atraktívnejšie ako ich originály. Stotožňujete sa s nami? 

Počúvajte hudbu cez O2 a pridajte si appku TIDAL aj so všetkými skladbami z tohto výberu do svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Jolene – The White Stripes
(originál Dolly Parton)

Kapelu The White Stripes tvorili gitarista Jack White a jeho partnerka bubeníčka Meg White. Ich najslávnejšou skladbou je Seven Nation Army, ktorá v roku 2003 získala cenu Grammy.

Skladba Jolene, ktorú pôvodne naspievala country hviezda Dolly Parton v roku 1973, je jednou z často spracovávaných skladieb a bola zaradená medzi 500 najlepších skladieb všetkých čias. Speváčka v nej prosí krásnu Jolene, aby jej neodlákala manžela. Spracovanie od dvojice The White Stripes bolo čitateľmi časopisu Rolling Stone označené ako najlepšia cover verzia tejto skladby.

Africa – Weezer
(originál Toto)

Kapela Weezer je z minulosti asi najznámejšia svojou skladbou Buddy Holly, ktorej video bolo svojho času populárne na MTV. K spracovaniu legendárnej skladby Africa od kapely Toto ich „prinútili“ fanúšikovia masívnou kampaňou na Twitteri.

Vo videoklipe k tejto cover verzii účinkoval populárny humorista Weird Al Yankovic. Originálna verzia skladby sa objavila na albume Toto IV v roku 1982 a s nápadom na jej vznik prišiel textár kapely David Paich, keď sledoval dokument o Afrike.

It’s My Life – No Doubt
(originál Talk Talk)

Kapela No Doubt vydala túto cover verziu na svojom albume The Singles. Bolo to práve počas obdobia, keď mali pauzu a speváčka Gwen Stefani nahrávala svoj sólový album Love. Angel. Music. Baby.

Hoci mali pripravené aj cover verzie od kapiel INXS či Depeche Mode, nakoniec vybrali skladbu od Talk Talk. Táto kapela sa zaraďuje do obdobia synth-popu a často ju porovnávali s Duran Duran. Originál bol v roku 1984 titulnou skladbou ich druhého albumu, vďaka ktorému dosiahli komerčný úspech. V americkej hitparáde Hot Dance Club Play sa pesnička umiestnila na prvom mieste.

Prečítajte si: Týchto 20 pesničiek už oslávilo 20 rokov. Cítite tú nostalgiu?

With Or Without You – Keane
(originál U2)

Anglická alternatívna kapela Keane je zvláštna tým, že na rozdiel od väčšiny rockových kapiel používa ako sólový nástroj klávesy a nie gitaru. Ich debutový album Hopes and Fears sa stal druhým najpredávanejším britským albumom. So skladbou With Or Without You sa vrátili k svojim začiatkom, keďže začínali ako cover band a do ich vtedajšieho playlistu patrili skladby od U2, Oasis a The Beatles.

Pesničku pôvodne nahrala kapela U2 na ich najslávnejšom albume The Joshua Tree v roku 1987. V texte sa spevák Bono zaoberá večnou dilemou muzikanta – životom na koncertoch a rodinným zázemím.

Every Little Thing She Does Is Magic – Jacob Collier
(originál The Police)

Mladý 26-ročný londýnsky hudobník Jacob Collier šokuje svet svojím originálnym pohľadom na hudobnú kompozíciu. V roku 2012 zaujal na YouTube cover verziou skladby Stevieho Wondera a o štyri roky neskôr vydal svoj debutový album In My Room, ktorý získal hneď dve ocenenia Grammy.

O ďalšie dva roky vydal sériu albumov s názvom Djesse a hneď na prvom z nich sa nachádza cover verzia Stingovej skladby Every Little Thing She Does Is Magic. Skladbu nahral v spolupráci s Metropole Orkest, ktorý sa špecializuje na džez, pop a filmovú hudbu.

Pesnička bola pôvodne singlom skupiny The Police začiatkom osemdesiatych rokov. Členom kapely sa však nepáčila, pretože znela príliš popovo a nehodila sa do štýlu, ktorý hrali.

Faith – Limp Bizkit
(originál George Michael)

Americká metalová kapela Limp Bizkit predala za svoju kariéru viac ako 35 miliónov albumov. Skladba Faith sa objavila hneď na ich debutovom albume Three Dollar Bill, no v ich úprave bola populárna ešte pred vydaním albumu a na koncertoch patrila k najžiadanejším. Po vydaní debutu sa práve táto skladba stala rádiovým hitom a vďaka nej si ich všimol aj Ozzy Osbourne a ako pomerne neznáma kapela sa dostali na Ozzfest.

Táto pesnička bola pôvodne titulnou skladbou sólového albumu Georga Michaela po odchode zo zoskupenia Wham, ktorý sa stal jedným z najpredávanejších albumov všetkých čias. Cover verziu od Limp Bizkit spevák nenávidel.

Otestuje sa: Máte radi hudbu? Zistite, čo všetko viete o našich speváčkach

The Man Who Sold The World – Nirvana
(originál David Bowie)

Skladba v podaní legendárnej Nirvany, ktorá sa pokladá za jedného z najdôležitejších predstaviteľov štýlu grunge, prvýkrát zaznela na MTV Unplugged. Nirvana v deväťdesiatych rokoch nielenže priniesli nový štýl, ale stala sa symbolom jednej celej generácie mladých ľudí.

Pesničku The Man Who Sold The World priniesol na skúšku ich pôvodný bubeník ešte na magnetofónovej kazete a Kurt Cobain ňou bol taký nadšený, že ju ako kapela nacvičili.

Skladbu v roku 1970 napísal David Bowie a objavila sa na rovnomennom albume, ktorý nahral v hardrockovom duchu. Sám Bowie bol spracovaním Nirvany nadšený a túžil s kapelou spolupracovať, čo sa mu však pre predčasnú smrť speváka nepodarilo.

Sweet Dreams Are Made Of This – Marilyn Manson
(originál Eurythmics)

Notoricky známy hit britskej dvojice Eurythmics v spracovaní Marilyna Mansona nikto nečakal. Spevák pri jej výbere trochu kalkuloval a predpokladal, že ju budú mať radi aj ľudia, ktorí inak jeho hudbu radi nemajú. Ku cover verzii vznikol aj videoklip, ktorý patrí medzi najdesivejšie. Napriek tomu alebo práve vďaka tomu má toto video milióny zhliadnutí.

Za vznikom pôvodnej verzie skladby stojí nadšenie Dava Stewarta pre elektronickú hudbu a experimentovanie s rôznymi zvukmi. Po vydaní albumu však spoločnosť nechcela skladbu zaradiť ako singel, pretože jej chýbal refrén. Až keď DJ radio v Clevelande s úspechom zaradilo túto skladbu do vysielania, súhlasila aj nahrávacia spoločnosť s celosvetovým nasadením singla.

Bonus: Playlist všetkých cover verzií

Máte chuť pustiť si pesničky z tohto výberu? Pripravili sme pre vás playlist, kde nájdete všetky cover verzie na jednom mieste.

Pôvodné skladby si môžete vypočuť tu:

Či už máte radi staršiu, alebo novšiu hudbu, originálne skladby, alebo ich cover verzie, v aplikácii TIDAL nájdete všetko pokope. TIDAL ponúka viac ako 60 miliónov skladieb aj množstvo prémiového obsahu a môže byť aj súčasťou vášho O2 SMART Paušálu. Viac informácií o tom, ako si vyskladať svoj paušál, nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac