Huawei P smart 2021 sme zmenili na herné zariadenie. Čo sme si na ňom zahrali?

Užitočné vychytávky a externý ovládač posúvajú hranie hier na Huawei P smart 2021 na novú úroveň.

Dlhodobo obľúbená séria P smart od Huawei sa považuje za správne namiešaný pomer ceny a výkonu. Najnovšia generácia v sebe skrýva aj vymoženosti, vďaka ktorým si zo smartfónu spravíte herné zariadenie a užijete si aj náročnejšie hry.

Huawei P smart 2021 je nabitý šikovnými funkciami a vychytávkami nad naše očakávania. Prečítať recenziu

Tomuto smartfónu displej „narástol“ na 6,7 palca, vďaka čomu sa mierne zmenil pomer strán na 20 : 9. Pri pohľade na Huawei P smart 2021 nám napadlo, že s takto štedrým displejom by sme si užili aj viacero hier. Preto sme sa rozhodli premeniť smartfón na herné zariadenie. Na prvý pohľad trochu odvážna myšlienka, ale Huawei nás vlastne sám tak trochu predbehol.

Herné centrum, ktoré zjednoduší ovládanie

Výrobca predinštaloval do smartfónu aplikáciu Game Space, ktorá je vlastne herným centrom smartfónu. Hry, ktoré si do P smart 2021 nainštalujete, si veľmi jednoducho pridáte do aplikácie a máte ich všetky prehľadne zoradené aj s informáciou, kedy ste ich naposledy hrali. Ak máte pocit, že všetky hry sú obohraté, môžete tu objavovať nové hry.

Skutočná pridaná hodnota Game Space sa však skrýva v modrej ikonke, ktorú v aplikácii nájdete v ľavom hornom rohu displeja. Sú to nastavenia ovládacieho panela, ktorý vie Game Space pridať do každej hry.

Panel sa vyťahuje z ľavej strany obrazovky potiahnutím symbolu Puzzle. Ponúka možnosti ako Zrýchlenie hier, Nerušené hranie, Zabránenie nechcenému dotyku, Vypnutie snímky obrazovky tromi prstami, Vypnutie gest hánkou alebo Zámok jasu. Nechýba ani možnosť spraviť snímku obrazovky či jej záznam a možnosť zdieľania na vybraných sociálnych sieťach.

Huawei P smart 2021

  • Fotoaparát: 48 + 8 + 2 + 2 Mpx
  • Rozlíšenie displeja: 1 080 × 2 400 px
  • Automatické prepínanie rozlíšenia na 700 × 1 600 px v prípade potreby úspory batérie.
  • 5000 mAh batéria vydrží dva dni aj s malou rezervou.
  • Vnútorná pamäť: 128 GB
  • Operačná pamäť: 4 GB

Zvýšte výkon a zdieľajte zážitok z hry

Panel vám umožní nastaviť si pohodlné hranie bez toho, aby vás niekto počas hry rušil. Nemusíte teda na nastavenia myslieť dopredu, prípadne pre ne hru opúšťať. Pre mnohých bude určite zaujímavá funkcia Zrýchlenie hier. Pri jej aktivácii vás smartfón upozorní, že sa zvýši výkon, no zároveň narastie aj spotreba energie. S čím zrejme aj tak každý počíta. Podľa nášho subjektívneho pocitu dokáže táto funkcia zvýšiť výkon približne o 15 %.

V nastaveniach Game Space si všimnite možnosť pripojiť periférne zariadenia. Priamo aplikácia ponúka ovládače Betop G1 a Betop H1. Keď tieto herné ovládače pripojíte, automaticky sa spustí Game Space. Automatické zapínanie však môžete vypnúť.

Herné ovládače od Huawei však nie sú jediným riešením, ako pohodlnejšie hrať hry na smartfóne. Huawei P smart 2021 dokáže komunikovať aj s ovládačom od PlayStation či Xbox. Na výber však máte aj riešenia od menších výrobcov. Inštalácia je vo väčšine prípadov veľmi jednoduchá. Stačí na smartfóne otvoriť Nastavenia – Bluetooth a vybrať ovládač v zozname Dostupné zariadenia.

Huawei vymenil Google aplikácie za vlastné. Zmení sa niečo aj vo vašom smartfóne? Kliknite sem pre bližšie info

Čo si zahrať? Toto je našich top 5 odporúčaní

Tieto hry sme si na Huawei P smart 2021 najviac užili s externým ovládačom a zapojením do Game Space.

Lords Mobile

Jedna z najpopulárnejších strategických hier, ktorá kombinuje prvky tradičnej online stratégie s hrou na hrdinov, si našla cestu aj do obchodu GalleryApp od Huawei. Vašou úlohou je vybudovať kráľovstvo a postupne dobýjať nové územia. Stavať budete pevnosť či ďalšie rozmanité a užitočné budovy, ktoré budete v priebehu hry vylepšovať a používať nové materiály či technológie.

Nechýba ani budovanie armády, ktorá vás na začiatku hry bude brániť pred útokmi nepriateľa, neskôr začne útočiť aj vy. Hráči sa môžu spájať do cechov, aby v hre rýchlejšie napredovali a mali viac prostriedkov na nákup nových magických predmetov. Tie sa vám zídu najmä počas objavovania územia okolo vášho kráľovstva, kde môžete naraziť na nie vždy priateľské draky.

World of Tanks Blitz MMO

Mobilná verzia legendárnej hry World of Tanks Blitz dostáva na smartfóne nový rozmer a musíte sa pripraviť na to, že vás len tak nepustí. Hrať môžete sólo, ale aj v skupinkách a zapájať sa tak do zaujímavých tankových konfliktov. V ponuke je viac ako 350 modelov tankov, od historických až po rôzne, často veľmi experimentálne verzie.

Hra je pre smartfóny veľmi dobre optimalizovaná, vďaka čomu si užijete skutočne krásne grafické detaily a bohaté zvukové efekty. Na inštaláciu budete potrebovať 2,5 GB úložného priestoru, na samotnú hru zasa online pripojenie.

Game of Thrones Beyond the Wall

Nový prírastok do svetoznámej série má pomerne jednoduchý dej a fanúšikom Hry o tróny bude povedomý. V ťahovej stratégii budete bojovať proti nepriateľom zo severu, rozvíjať a verbovať hrdinov a do správy dostanete hrad Night’s Watch.

Dej hry sa odohráva niekoľko desaťročí pred samotnou sériou, keď Brandon Stark zmizol za stenou kdesi na severe. Vyriešenie tejto záhady a odhalenie pochmúrnych tajomstiev potrápia aj tých najskúsenejších hráčov. Veľkým lákadlom sú nové postavy, ktoré sa v tejto hre objavia a prezradia viac o minulosti Westerosu.

Asphalt 9: Legends

Predstavovať legendárnu sériu Asphalt fanúšikom pretekárskych hier zrejme netreba. Už 9. séria ponúka opäť doslova fenomenálne autá a úchvatne trate, medzi ktorými nechýbajú ulice San Francisca, zasnežené Himaláje alebo prejazdy v daždivom počasí okolo škótskych zrúcanín.

Štúdio Gameloft zapracovalo ovládanie nakláňaním smartfónu, čo zážitok z arkádovej pretekárskej hry posúva opäť na novú úroveň. Ako sme už zvyknutí, nechýbajú do detailu prepracované zábery, ktoré perfektne pracujú so svetlom a v upršaných častiach majú jedinečnú atmosféru.

The Walking Dead: Road to Survival

Seriál a komiks, na základe ktorých sa zo Živých mŕtvych stal fenomén, zrejme netreba nikomu bližšie predstavovať. Príbeh o zombíkoch je v hre spracovaný komiksovou formou a hráči môžu hrať za svojich obľúbených hrdinov.

V hre sa stretnete s Michonne a Rickom a dostanete sa do konfliktu s guvernérom a Neganom. Úlohou bude zhromaždiť skupinu preživších na ochranu proti živým mŕtvym. Na ochranu budete tiež budovať vlastné mesto, ktoré so sebou postupne prinesie ďalšie nečakané nástrahy.


Huawei P smart 2021 pre vášnivých hráčov môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac