Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Kategória inteligentných zariadení na zápästie má väčší potenciál, než si aktuálne pripúšťame. Ani zďaleka nejde len o hračky pre tech fanúšikov.

Meranie krokov, sledovanie spánku či diskrétny budík sú schopnosti smart zariadení, ktoré mnohých potešia, no nie sú nevyhnutné. Možnosť bezhotovostnej platby či oslobodiť sa od smartfónu je však už niečo úplne iné. Poradíme vám, podľa čoho si vybrať smart náramok alebo smart hodinky.

Isté obdobie najväčší technologickí nadšenci predpovedali, že smartfón sa stane jediným a veľmi komplexným inteligentným zariadením, bez ktorého nespravíme ani krok. Do istej miery mali pravdu. Už dnes sa čoraz viac ľudí cíti ako bez ruky, keď svoj smartfón niekde zabudnú. V čom sa technologickí proroci mýlili? V tom, že smartfón bude jediným zariadením, ktoré budeme nosiť pri sebe.

Ktoré slúchadlá sa hodia k vášmu smartfónu? Poradíme, vám podľa toho, načo ich potrebujete.

Aj keď je inteligentný mobilný telefón stále komplexnejším nástrojom a jeho skutočný potenciál len objavujeme, vieme, že nie je dokonalý. Bezdrôtové slúchadlá sú jasným dôkazom. Prácu so smartfónom dokážu ešte uľahčiť. Ďalšou kategóriou, ktorá pri smartfónoch hrá dôležitú rolu a rozširuje príslušenstvo, ktoré sa stáva čoraz dôležitejším pre naše pohodlie, sú inteligentné zariadenia na zápästie. Ako si pri čoraz širších možnostiach vybrať to správnu?

Mali by sme sa v nich vyznať

Celkom logicky sa môžete pýtať, aký zmysel má túto kategóriu smart zariadení riešiť. Veď náramky sú náramky, hodinky sú hodinky, spoločný majú displej, dávajú sa na zápästie, sú akousi predĺženou rukou smartfónov, pomáhajú pri športe či dopĺňajú outfit.

Foto: Unplash, Luke Chesser

Tieto všeobecne známe spoločné vlastnosti akoby na istý čas splynuli do jednej kategórie a momentálne sa opäť začínajú rozchádzať. Ako to teda je?

Pôvodne pre športovcov

Inteligentné náramky boli pôvodne len pomôckou pre športovcov, ktorí si veľmi jednoduchým zariadením merali zdolanú vzdialenosť, rýchlosť, čas aktivity, frekvenciu srdcového tepu či zaznamenávali zdolanú trasu. 

Niektoré tieto čisto športové inteligentné zariadenia dokonca nemali ani displej a všetko, čo zaznamenali, ste si mohli pozrieť až dodatočne na smartfóne. Výhodou jednoduchosti fitness trackerov bola aj relatívne nízka cena.

Foto: Pexels, Ketut Subiyanto

Smart náramky sa aj dnes najviac využívajú  pri športe aj napriek tomu, že sa snažia v rámci svojej menšej konštrukcie a displeja s uhlopriečkou okolo jedného palca prevziať čo najviac zo smart hodiniek. Okrem športovej aktivity už merajú aj kvalitu spánku, ponúkajú množstvo ciferníkov, dokážu zobrazovať notifikácie zo smartfónu alebo vás ráno zobudiť. Stále sa však môžete stretnúť s modelmi, ktoré nemajú farebný ani dotykový displej.

Derú sa na výslnie

Aj keď majú dnešné smart hodinky množstvo funkcií, mali by primárne ukazovať čas a podľa mnohých aj pripomínať tradičné hodinky na zápästie. Zo začiatku mali skôr štvorcový tvar, pre ktorý boli predmetom kritiky, ktorá smart hodinky odsudzovala len do sociálnych bublín najväčších technologických nadšencov. 

Foto: Pexels, Donald Tong

Tie časy sú už preč a dnes sú inteligentné hodinky na zápästie často na nerozoznanie od klasických. Displej je tradične v rozpätí 1 až 3 palcov, teda konštrukcia je väčšia, vďaka čomu sa do hodiniek vojde aj viac technológií.

Prečo sa teda smart zariadenia na zápästie začínajú opäť štiepiť na dve samostatné kategórie? Obom pribúdajú nové funkcie, no fitnes náramky sú aj naďalej len doplnkom k smartfónu. Inteligentné hodinky sa aj vďaka novým funkciám stávajú samostatným zariadením, ktoré aj vďaka e-SIM potrebuje smartfón menej.

Mobil nechajte doma, zoberte si len hodinky a slúchadlá

Už dnes môžete pomocou smart hodiniek pohodlne telefonovať bez toho, aby ste museli vyberať smartfón z vrecka. Túto funkciu majú obzvlášť dobre vyladenú Huawei Watch GT2 Pro, ktoré sme už v Sóde podrobne recenzovali, a výsledok si môžete prečítať tu. 

Foto: Pexels, Karolina Grabowska

Dokonca nepotrebujete ani slúchadlá. Pri šoférovaní nemusíte spraviť nič iné, len na hodinkách prijať hovor a pri držaní volantu oboma rukami a plnom sústrední sa na jazdu môžete telefonovať.

Bezdrôtové slúchadlá však s inteligentnými hodinkami zužitkujete. Väčšina si totiž rozumie s bežne používanými aplikáciami na streamovanie hudby. Slúchadlá tak pripojíte k hodinkám a užívate si obľúbené skladby. Túto možnosť ponúkajú napríklad aj Samsung Galaxy Watch Active 2.

Týždeň som behal s osobným trénerom na zápästí. Naučil ma behať rozumnejšie a relaxovať. Prečítajte si viac

Už spomenuté Huawei Watch GT2 Pro majú dokonca zabudované úložisko na skladby v mp3. Toto sú vychytávky, ktoré vám fitnes náramok neponúkne.

Výdrž verzus bezkontaktná platba

V čom, naopak, vynikajú náramky je výdrž batérie. Aj napriek tomu, že majú spravidla menšiu konštrukciu, a teda sa do nich nevojde taká veľká batéria ako do hodiniek, pre svoje jednoduchšie funkcie nemajú takú spotrebu.

Zatiaľ čo veľa modelov inteligentných hodiniek musíte stále nabíjať denne, napríklad Apple Watch, náramky na jedno nabitie vydržia aj niekoľko týždňov. Dobrým príkladom výdrže je veľmi populárny Xiaomi Mi Band 6, ktorému magnetický nabíjací kábel nechýba celé dva týždne. 

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ak nájdete na inteligentnom náramku zaujímavú funkciu, smart hodinky ju posúvajú na vyššiu úroveň. Zároveň to, čo smart náramkom chýba, takmer s istotou ponúkajú hodinky. Zatiaľ čo do náramkov nemôžete inštalovať aplikácie, smart hodinky, aj keď nie všetky, túto možnosť ponúkajú. Treba však myslieť na to, že nie každý vývojár ponúka aplikáciu aj vo verzii pre hodinky.

Medzi najväčšie benefity smart hodiniek rozhodne patrí možnosť bezkontaktnej platby či robenie hlasových poznámok, možnosť odpovedať na správy, aj keď len prednastavenými odpoveďami, či stále rozširujúce sa funkcie starostlivosti o zdravie.  

Rozhodne cena?

Možno sa pýtate, či má zmysel zaujímať sa o smart náramky, keď hodinky funkciami jednoznačne dominujú. Ak ste športovec, pre ktorého sú najdôležitejšie schopnosti merania tréningu, tak odpoveď je jasná, pretože náramok je pre šport o niečo praktickejší. Skutočne rozhodujúcim faktorom je však cena.  

Foto: Unsplash, Andres Urena

Ako sme už spomenuli, smart hodinky sa stávajú čoraz viac samostatným zariadením. Na to reflektuje aj ich cena. Zatiaľ čo náramok Huawei Band 6 kúpite za 60 eur, vo všeobecnosti môžeme povedať, že náramky bežne kúpite za desiatky eur, cena hodiniek sa pohybuje v stovkách eur. Niektoré modely sa môžu cenou vyšplhať na úroveň smartfónov vyššej triedy, teda na sumu okolo 600 eur.


Pri výbere spoločníka na zápästie sa zastavte aj v e-shope O2, kde nájdete bohatú ponuku fitnes náramkov aj smart hodiniek od obľúbených výrobcov. Všetky môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. Ak si spojíte viac paušálov na jednu faktúru, môžete navyše získať stabilný domáci internet so zľavou až do 100 %.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac