Powered by O2
Lifetech

100 športov v krásnom dizajne? Huawei Watch GT2 Pro sú špičkové smart hodinky

Prémiové materiály dopĺňa perfektná výdrž batérie a jednoduché používateľské prostredie.

16. 12. 2020; Autor: Juraj Recký, Foto: Juraj Recký

Huawei doplnil svoju ponuku inteligentných hodiniek o prémiový model, ktorý zaujme aj tých najnáročnejších. Watch GT2 Pro sa na prvý pohľad takmer nelíšia od klasických hodiniek na zápästie, ale sú šikovným pomocníkom do práce aj na šport.

Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google. Ako to dopadlo?

Inteligentným hodinkám odborníci predpovedajú svetlé zajtrajšky. Do roku 2022 by sa mal ich predaj zdvojnásobiť na úkor obľúbených, no o niečo menej inteligentných športových trackerov. Za tento zvrat môže aj to, že inteligentné hodinky sa konečne začínajú podobať na klasické. Huawei Watch GT2 Pro sú jasným príkladom tohto trendu.

Huawei pri svojej vlajkovej lodi inteligentných hodiniek stavil na prémiové materiály. Zafírové sklo, titánové telo a keramika je kombinácia, ktorá sa v tejto kategórii objavuje len veľmi zriedka. Ak vôbec.

K tomu dizajn klasických okrúhlych hodiniek a hrany plynulo prechádzajúce z jednej plochy do druhej tak, že vás nikde nič netlačí. To je cesta, ako používateľa presvedčiť, že inteligentné hodinky majú zmysel aj pre bežného používateľa, nielen pre nadšenca technológií.

Oblek, párty oblečenie ani športové legíny nie sú problém

Ak sa na hodinky prvýkrát pozriete, možno si nebudete istí, či ide o smart riešenie. Ako celok sa totiž perfektne hodia tak k elegantnému oblečeniu − zladíte ich so sakom, ako aj ku casual biznis outfitu a vďaka ľahko a rýchlo vymeniteľnému remienku z nich za pár okamihov spravíte športový doplnok.

Výrobca pri hodinkách zdôrazňuje, že vybrať si môžete zo stovky voľne dostupných ciferníkov. Znie to ako rozmar, no pri veľkom displeji plne personalizovateľný dizajn oceníte. Navyše máte k dispozícii možnosť nastaviť niečo ako always-on displej, ktorý vzhľad hodiniek ešte viac priblíži ku klasickým.

Always-on funkciu oceníte aj z ďalších dvoch dôvodov. Ak s hodinkami budete spať, nebude vám displej v noci zbytočne svietiť do očí, aj keď je tu adaptívne nastavenie jasu a, samozrejme, šetrí batériu. Mimochodom, tá je v tomto prípade ďalšou tajnou zbraňou.

Výdrž batérie poteší aj tých najnáročnejších

Na jedno nabitie vydržia hodinky až dva týždne. Je to údaj, ktorý uvádza výrobca a podľa mojich skúseností môže byť aj reálny. Stačí, ak hodinky budete používať len na kontrolu času a notifikácií zo smartfónu. Pri plnohodnotnom používaní, teda sledovaní športových aktivít, telesných funkcií, počúvaní hudby a ďalších, vydržia bez nabíjačky v priemere osem dní. Čo je skutočne dobrý výsledok, keď konkurenčné hodinky musíte nabíjať aj každý alebo každý druhý deň.

Určite poteší, že Watch GT2 Pro sa nabíjajú bezkontaktne, nabíjačka je v balení, no použiť môžete aj iné bezkontaktné nabíjačky alebo smartfóny, ktoré sú vybavené technológiou obojstranného prenosu energie.

Aplikácia Huawei Health komunikuje s veľkými zdravotnými aplikáciami

Huawei Watch GT2 Pro spárujete so smartfónom cez Bluetooth a s aplikáciou Huawei Health, ktorá je pre komunikáciu zariadení nevyhnutná, no dokáže posielať namerané informácie aj do iných najpoužívanejších zdravotných a fitnes aplikácií. Huawei Health bez problémov stiahnete na iPhone aj na akékoľvek Android zariadenie.

Používateľské prostredie hodiniek je veľmi jednoduché a intuitívne, nemusíte sa báť, že by ste museli niečo zložito študovať alebo hľadať. Rýchlo si všimnete, že sa nedajú nainštalovať aplikácie tretích strán. Je to problém? Záleží na jednotlivcovi, ale pri bežnom používaní nejde o výraznú prekážku. Zaujímavo sú vyriešené aj notifikácie, ktoré si síce pohodlne na veľkom displeji prečítate, no nemôžete na ne ani v zjednodušenej forme odpovedať.

Telefonovanie cez hodinky bez príslušenstva je veľmi návykové

Na druhej strane sú hovory. Zavolať na telefónne číslo z kontaktov môžete priamo z hodiniek a priamo cez hodinky môžete aj telefonovať. Mikrofón aj reproduktor sú dostatočne silné a výkonné na to, aby ste počas šoférovania nemusel dávať ruky dole z volantu. Druhá strana ma vždy počula jasne a zreteľne a nebojím sa povedať, že ide o jedno z najlepších riešení telefonovania cez inteligentné hodinky na trhu. SIM karta sa však vložiť nedá, takže telefonovať môžete iba vtedy, ak máte nablízku smartfón.

Huawei smartfón sme zmenili na herné zariadenie a užili si tieto obľúbené hry aj na mobile.

Téma Huawei GT2 Pro ako športový tracker či osobný tréner by si zaslúžila samostatný článok. Hodinky poznajú viac ako 100 športov, ktoré dokážu podrobne sledovať. Nechýbajú športy ako horolezectvo, triatlon, veslovanie, surfovanie a novinkami sú snowboard, lyžovanie a golf. Nechýba ani automatické rozpoznanie športovej aktivity pri šiestich športoch, konkrétne ide o beh vonku a vo vnútri, chôdzu vonku a vo vnútri, eliptický stoj a veslovanie. Z mojej skúsenosti beh a chôdzu vonku hodinky rozpoznávajú spoľahlivo.

Začnite behať s osobným trénerom v hodinkách

Z ponúkaných športov sa mi podarilo otestovať najmä bežeckých trénerov. V ponuke je 10 tréningov, ktoré sú navádzané hlasom, a vybrať si môže každý − od úplného bežeckého začiatočníka až po pokročilého bežca, ktorý chce svoj výkon zlepšovať.

Páčili sa mi hlasové povely, ktoré však treba nastaviť, pretože tréner je pomerne hlasný. Ideálne je hodinky spárovať s bezdrôtovými slúchadlami. Hodinky sledujú váš výkon a upozorňujú vás, keď bežíte veľmi rýchlo alebo, naopak, príliš pomaly, oznámia každý míľnik, napríklad zabehnutý kilometer či zmenu behu na chôdzu a naopak.

Za pozornosť určite stojí možnosť uložiť priamo do hodiniek 4 GB dát. Na takéto veľké úložisko sa vojde, podľa kvality hudobného formátu, približne 1 200 skladieb alebo 190 podcastov dlhých v priemere 45 minút.

Sledujte životné funkcie a buďte fit

Nositeľné inteligentné zariadenia sú čoraz viac označované ako wellness doplnky. Aj Huawei Watch GT2 Pro spadajú do tejto kategórie. Dokážu monitorovať SPO2, teda nasýtenosť krvi kyslíkom, monitorujú srdcový tep alebo dokážu monitorovať spánok a diagnostikovať šesť bežných typov problémov so spánkom. Do akej miery sú tieto hodnoty presné, je bez porovnávania náročné, no keď som sa cítil unavený, hodinky to s nameranými hodnotami reflektovali.

Dokáže smartfón pomôcť nastaviť zdravšie návyky? Inšpirujte sa našimi jednoduchými radami

Počas testovania som vyskúšal malý experiment. Takmer dva týždne som sa poctivo riadil návrhmi, ktoré mi hodinky dávali na základe merania spánku a dvakrát denne som podľa hodiniek robil dychové cvičenia na odbúranie stresu, ktorý Huawei Watch GT2 Pro dokážu monitorovať celý deň. Dvojtýždňový experiment nemôžeme brať ako niečo zásadné, no mal som pocit, že som oddýchnutejší a sviežejší.

Záverečné hodnotenie: Vydarené a štýlové

Parametre Huawei Watch GT2 Pro by sa dali zhrnúť takto. Hodinky ponúkajú prvotriedny dizajn, univerzálne použitie, super výdrž batérie, pohodlné telefonovanie a dobrú pomoc začínajúcim aj pokročilým rekreačným športovcom. Možno budete musieť oželieť svoju obľúbenú športovú aplikáciu a pre svoju veľkosť sú skôr vhodné na mužské zápästie. Ak to však všetko zhrniem a podčiarknem, Huawei Watch GT2 Pro sú momentálne na trhu jedny z najvydarenejších smart hodiniek.

Huawei Watch GT2 Pro môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac