Ich hity nám hrajú v hlave roky. 6 filmov o hudobných legendách

Prinášame vám tipy na inšpiratívne filmy o spevákoch, ktorí si vďaka hudbe splnili svoje najväčšie sny.

Hovorí sa, že pokiaľ niečo veľmi chceme a tvrdo si za tým ideme, celý vesmír sa spojí, aby sa to stalo. Inak to nie je ani v prípade najznámejších spevákov či hudobníkov, ktorí sa slávnymi nestali len tak zo dňa na deň. Ich cesta bola v mnohých prípadoch veľmi náročná a bez toho, aby v nej vytrvali, by sa z nich nestali úspešní umelci. Spoznajte príbehy, ktoré vás možno inšpirujú v budovaní vlastných snov.

Filmy o hudobných legendách si môžete pozrieť na Voyo. Získajte prémiovú službu na 3 mesiace ako darček.

Meky
(2020)

Hudobná legenda, ktorú na Slovensku i v Čechách pozná každý. Miroslav Žbirka, známy najmä ako Meky, sa do hudobných dejín zapísal vďaka veľkému množstvu hitov, ako je Biely kvet, Atlantída či 22 dní. Aký však Meky bol v skutočnosti, vie len málokto. Práve film z roku 2020 v réžii Šimona Šafránka vám prináša zákutia jeho života, odhaľuje jeho nesmiernu oddanosť a lásku k hudbe, ktorou bol milovník Beatles charakteristický.

Zaujímavosťou je, že Žbirka videl niektoré archívne zábery uverejnené vo filme prvýkrát až po pozretí finálnej podoby dokumentu. Pokiaľ si chcete na slávneho Mekyho zaspomínať, rozhodne si jeho pútavý životný príbeh pozrite. Dozviete sa o jeho živote veľa informácií, ktoré vás len utvrdia v tom, že to bol Pán spevák. 

Whitney
(2018)

Ďalší vynikajúci dokument o jednej z najúspešnejších speváčok celosvetových rozmerov. Whitney Houston bola nielen vynikajúcou hudobníčkou, ale aj herečkou, modelkou či producentkou. Režisér Kevin Macdonald vo filme odhaľuje informácie zo zákulisia života celebrity, ktoré dovtedy neboli zverejnené, no zároveň prináša aj exkluzívne rozhovory s najbližšou rodinou.

Dokument  mal svetovú premiéru v rámci filmového festivalu v Cannes v roku 2018. Výnimočný hudobný talent, akým Whitney Houston vynikala, sa nerodí každý deň. O to viac je tento film pre mnohých ľudí inšpiráciou.

Rytmus, sídliskový sen
(2015) 

Pokiaľ hovoríme o úspešných ľuďoch, ktorí si svoj sen budovali úplne sami a v podstate z ničoho, tak práve Patrik „Rytmus“ Vrbovský je tým pravým príkladom. Kontroverzný slovenský raper vyrastal na sídlisku v Piešťanoch ako obyčajný chlapec, ktorý však  musel často čeliť rôznym predsudkom pre svoj rómsky pôvod. No on si už od malička išiel tvrdo za svojím snom a v súčasnosti patrí k najúspešnejším česko-slovenským rapovým umelcom. 

Inšpirujte sa príbehmi výnimočných ľudí: 6 životopisných filmov, ktoré vás obohatia

Príbeh o Rytmusovi vznikal celých osem rokov. Natáčanie sprevádzali aj viaceré napäté situácie, keď v podstate nebolo jasné, či dokument vôbec uzrie svetlo sveta. Film ponúka divákovi okrem iného aj archívne zábery z Rytmusovho detstva, ktoré sú doplnené výpoveďami jeho najbližších. Sídliskový sen sa dokonca stal najnavštevovanejším slovenským dokumentom v Čechách od roku 1993. 

ABBA: Za oponou
(1999)

Legendárna švédska skupina ABBA sa po výhre v roku 1974 v súťaži Eurovízia s pesničkou Waterloo stala komerčne najúspešnejšou skupinou v histórii populárnej hudby. ABBA predala 375 miliónov platní po celom svete, čo je štvrtý najlepší predaj v histórii hudobných nahrávok.

Hity ako Dancing Queen, Money, Money, The Winner Takes It All a desiatky ďalších poznajú ľudia na celom svete. ABBA sa preslávila nielen originálnym hudobným štýlom, ale aj osobitými kostýmami. Dokumentárny film Za oponou mapuje cestu švédskej skupiny od víťazstva v hudobnej súťaži až po súčasnosť.

Osloboďte Britney Spears
(2021) 

Dokumentárny film o celosvetovo uznávanej Britney Spears predstavuje divákovi speváčku nielen ako skvelú a talentovanú hudobnú hviezdu, ale odhaľuje aj súkromie jej slávneho života. Film je zameraný najmä na vysvetlenie straty jej svojprávnosti, ktoré je doplnené autentickými rozhovormi s ľuďmi, ktorí to všetko so speváčkou prežívali po jej boku. 

Príbeh o popovej hviezde spracoval slávny denník  The New York Times. Režisérka filmu Samantha Stark dokonca priznala, že speváčkin otec a jeho tím sa snažili denník zastrašiť právnikmi, aby ho nikdy nezverejnili. Oni sa však nevzdali, výsledkom čoho je naozaj veľmi emotívny príbeh, vďaka ktorému hlbšie nahliadnete do súkromia talentovanej umelkyne. 

Nedělej Zagorku!
(2021)

Mladší divák si možno v tomto momente povie, o kom je asi reč. Aj napriek tomu, že Hana Zagorová je idolom skôr pre staršiu generáciu divákov a poslucháčov, dokument o jej živote môže byť zaujímavý pre každého bez ohľadu na vek. 

Film bol natočený pri príležitosti významného životného jubilea Hany Zagorovej. Nájdeme v ňom výpovede speváčky, ktoré  dopĺňajú viaceré archívne zábery a fotografie. 

Hana Zagorová je niekoľkonásobnou držiteľkou Zlatého slávika a jej úspech je naozaj obdivuhodný. Veď preto je aj právom označovaná za najpredávanejšiu českú speváčku všetkých čias.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac