Ktoré ikonické momenty vo filmoch a seriáloch zmenila hudba?

Niektoré emocionálne scény vo filmoch a seriáloch vstúpili do sveta popkultúry najmä vďaka dokonalému výberu skladby.

Ste v kine alebo v obývačke, pozeráte film a počujete v ňom dokonalú pieseň. Googlite, shazamujete, hľadáte, chcete ju počuť znova a znova, lebo si ju spájate s emóciou z filmu. Správny výber soundtrackov je mimoriadne dôležitý. Existuje niekoľko scén z filmov a seriálov, ktoré sa stali ikonickými najmä vďaka perfektnému výberu pesničky.

S apkou TIDAL si vychutnáte aj všetky filmové hity v hifi kvalite zvuku. S O2 Paušálom môžete mať TIDAL v jeho cene

Zvuk môže na striebornom plátne pôsobiť „neviditeľne“, a tak ho nepovažujeme za taký dôležitý ako napríklad herecký výkon. Na výbere hudby však naozaj veľmi záleží. Práve zvuk vo finále určuje, ako budú scény pôsobiť a aké emócie vyvolajú.

Urobme si test – len si predstavte, že by Snape vkráčal na hodinu na pesničku od Beyoncé:

@mackenzie.tre 😂 #fyp #fypシ #pourtoi #pourtoii #harrypotteredit #harrypottertiktok #harrypotter #movieharrypotter ♬ Crazy in Love – Beyoncé,Jay-Z

Ak sa vám tento obsah nezobrazuje, je potrebné dať súhlas s cookies – môžete ho zmeniť v tlačidle dole naľavo na obrazovke.

Atmosféru a neviditeľný odkaz piesní dokázali tvorcovia filmov a seriálov vložiť do scén, ktoré zmenili popkultúru – no ešte pred tým, ako sa pustíte do čítania, upozorňujeme, že tento text obsahuje spoilery:

Tanec miesto slov (v ságe Harry Potter)

O Children 
Nick Cave and Bad Seeds 

Keď sa v Harrym Potterovi objaví skladba z roku 2004 O Children od Nicka Cava, kamaráti Hermiona a Harry tancujú v úkryte po vyčerpávajúcom hľadaní horcruxov. Pieseň O children je v scéne taká dojemná a krehká, že dokonale vystihuje ich silné priateľstvo, no aj ťaživú atmosféru reality. Ich tanec funguje ako chvíľkové odtrhnutie sa od skutočnosti, zatiaľ čo povznášajúci Nickov spev dieťa, raduj sa pripomína už len vzdialenú detskú nedotknuteľnosť či nádej na spravodlivosť.

Ako potvrdil režisér filmu David Yates, chcel urobiť scénu bez slov, ktorá by tento ich vzťah aj atmosféru zachytila: „Vidieť na nich, ako sa snažia zmierniť veľkú bolesť tancom. Je to niečo nežné a dojemné.“

No verili by ste, že táto tanečná scéna na pieseň O children vznikla neplánovane? V špeciáli Harry Potter 20. výročie: Návrat do Rokfortu Daniel Radcliffe povedal, že bola úplne náhodná, pričom aj pre Emmu Watson je jedna z najobľúbenejších vo filme.

Pocit nekonečna (vo filme Charlieho malé tajomstvá)

Heroes 
David Bowie

Keď David Bowie písal Heroes, žil v Berlíne, kam sa po vyhorení presťahoval. V prenajatom byte nad autoservisom skladal všetky piesne do rovnomenného albumu a Heroes sa stala jednou z najikonickejších piesní.

Za príbehom Bowieho hrdinov sa skrývajú milenci, jeden z východného Berlína a druhý zo západného. Napriek veľkému strachu zo smrti sa stretávajú a snívajú o slobode a o plávaní s delfínmi. Bowieho inšpiroval skutočný príbeh lásky z Berlínskeho múru.

Režiséra a spisovateľa Stephena Chboského o niekoľko desiatok rokov neskôr inšpiroval geniálny zvuk aj snivý text,  aby ho použil vo filme Charlieho malé tajomstvá o dospievaní zneužívaného Charlieho, ktorý nastupuje na strednú školu a snaží sa zapadnúť.

Použitím skladby v scéne, keď hlavní protagonisti prechádzajú tunelom po študentskej párty, ju posunul o úroveň vyššie a zarámcoval ju replikou Sme nekoneční. Veď čo by sa mohlo lepšie hodiť k takej zasnívanej skladbe Davida Bowieho ako pocit nekonečnosti

Symbolika blížiacich sa problémov (v seriáli The Last of Us)

Never Let Me Down Again
Depeche Mode

Začiatkom roka 2023 sa skladba Never Let Me Down Again z roku 1987 opäť objavila na popredných miestach hitparád, a to vďaka ikonickému použitiu v distopickom seriáli The Last of Us. Medzi skladbou a posolstvom seriálu je mimoriadna súvislosť, no nie prvoplánová ani dramatická, len dokonale realistická – taká, ktorá vás uzemní, posadne a načas stratíte slová. A hneď potom začnete hľadať, ktorá pieseň od Depeche Mode to tam hrala.

Never Let Me Down Again už v 80. rokoch ovládla rebríčky, no cez noc, keď mal seriál The Last of Us premiéru, strojnásobila svoje streamy online. Jej veľkolepé znenie v záverečnej scéne sa tak stalo jednou z kľúčových popkultúrnych referencií tohto storočia, keď vďaka elegantnému dopovedaniu príbehu prvej epizódy pieseň otvorila napínavý postapokalyptický boj o prežitie v brutálnej pandémii, ale aj o ľudskú nádej na normálny život.

Keď v emocionálne ťažkom a zároveň vizuálne jednoduchom zábere odznejú tieto slová, úplne vás to pohltí:

S najlepším priateľom sa dávam unášať,
dúfam, že ma znova nezradí ani nesklame 
Vie, kam ma odnáša, je to tam, kde chcem byť.
S najlepším priateľom sa dávam unášať.
Letíme vysoko, vidíme, ako prechádzame svet.
Už sa nechcem vrátiť späť, vstúpiť na túto zem.

Ochranná pieseň (v štvrtej sérii Stranger Things)

Running Up That Hill (Make a Deal With God)
Kate Bush 

Podobne ako sa začiatkom tohto roka dostala na výslnie Never Let Me Down Again, Running Up That Hill ovládla rebríčky a streamy v roku 2022 vďaka svojmu použitiu v štvrtej sérii Stranger Things. V tomto kontexte aj v inštrumentálnej verzii vyťažila všetko, čo z Maxinho rozpoloženia mohla. Tvorcovia totiž chceli, aby pôsobila ako uspávanka a odrážala Maxinu zraniteľnosť aj jej psychický stav, no zároveň silu vymaniť sa spod temných síl.

Aký je skutočný príbeh za pesničkou Running Up That Hill od Kate Bush?

Na rozdiel od predchádzajúcej skladby, ktorá predpovedala začiatok katastrofy, Running Up That Hill zaznie v sérii niekoľkokrát a funguje ako poznávacia značka seriálu – a to až tak, že keď ju počujete alebo len vidíte jej názov, predstavíte si za tým Stranger Things, dokonca konkrétne štvrtú sériu, kde bola použitá.

Podľa niektorých je Running Up That Hill Stranger Things silná, lebo funguje aj ako metafora o ťažkostiach pri depresii: odkazuje na náročné boje s vlastnými démonmi a v procese „dohadovania sa s nimi“ pôsobí ako veľmi citlivé povzbudzovanie.

Túto silu môžeme sledovať aj v najemocionálnejšej scéne zo štvrtej série, keď sa Max snaží vymaniť zo psychologického zajatia a mučenia Vecnu (sériového vraha) a s gradáciou tónov sa postupne vyslobodzuje.

Tanečné kroky z podsvetia (vo filme Pulp Fiction)

You Never Can Tell
Chuck Berry

Tanec Umy Thurman a Johna Travoltu naboso je nielen symbolom filmu Pulp Fiction, ale aj popkultúrnym míľnikom a jednou z najikonickejších filmových scén všetkých čias.

Uma Thurman, ktorá vo filme hrá Miu, manželku mafiánskeho bosa, ide podľa bosovho nariadenia na večeru s jedným z vrahov z jeho gangu Vincentom, teda Johnom Travoltom. Bizarnú atmosféru medzi nimi dopĺňajú koketné konverzácie aj o témach ako trápne mlčanie či popkultúra 50. a 60. rokov.

Moderátor v reštaurácii náhle vyhlási twistovú súťaž, ktorú chce Mia vyhrať. Vincent sa najskôr zdráha, no pod hrozbou žalovania nesplnenej úlohy jeho bosovi sa začne tanečná jazda na pieseň You Never Can Tell od Chucka Berryho.

Uma Thurman neverila, že to s touto skladbou môže dopadnúť dobre, a veľmi sa jej do toho nechcelo – režisér Tarantino však vedel, čo robí, a svoje rozhodnutie nezmenil. A dobre urobil, lebo ich twistové choreografie sa stali legendárnymi – keď pieseň zaznie, vieme si nielen predstaviť túto scénu, ale niektorí dokážu aj hravo napodobniť ich pohyby. No za ikonickým vrtením sú práve samotní herci, choreografia bola čisto v ich rukách, čím sa len podčiarkla autentická atmosféra tohto momentu.

Táto slávna scéna je, mimochodom, odkazom na jeden z Tarantinových obľúbených filmov Banda sama pre seba od Godarda. Tarantino si vybral You Never Can Tell aj napriek tomu, že to nebol najväčší hit Chucka Berryho, a spravil z nej twistovú nadčasovú klasiku.

Jasný odkaz na záver (vo filme Klub bitkárov)

Where is my mind 
Pixies 

Aj keď ste film Klub bitkárov nevideli, je celkom pravdepodobné, že sa vám s ním pieseň Where Is My Mind z roku 1988 spája. Objaví sa až v záverečnej scéne, keď za hlavnou postavou Jackom v podaní Edwarda Nortona prichádza jeho priateľka Marla stvárnená Helenou Bonham Carter, chytia sa za ruky a spoločne sledujú, ako pred nimi padajú budovy. 

Scénu sme z kontextu vytrhli zámerne. V tomto prípade vytvára pieseň ikonický moment, lebo text aj atmosféra odrážajú ideu celého filmu a dopovedia všetko, čo zostalo otvorené. Where is my mind bola síce napísaná o zážitku z potápania, no dokonale sadla pre Klub bitkárov, v ktorom zachytila celú jeho podstatu – a to aj napriek tomu, že pre film nebola napísaná.

Skladba na konci 90. rokov spustila popkultúrny rozruch a dostala sa na popredné priečky hitparád.

Oživte si veľkolepé filmové a seriálové scény so skladbami, ktoré ich umocnili: 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Získali nimi obrovskú slávu, no neboli jej pôvodnými autormi. Fenomén preberania pesničiek je bežnejší, ako by sa mohlo zdať

Pieseň I Will Always Love You, ktorú preslávila Whitney Houston, bola len coververziou od country speváčky Dolly Parton.

Predstavte si, že ste hudobník alebo hudobníčka a zložíte skladbu, do ktorej vložíte svoje zážitky, emócie, skúsenosti, a máte pocit, že ste vytvorili majstrovské dielo. Potom však príde niekto druhý, kto ho od vás zoberie, prespieva a preslávi seba aj samotnú pieseň – ale vo svojej verzii. Vo svete hudby je táto zdanlivá nespravodlivosť pomerne bežná a zároveň aj poriadne drahá záležitosť.

Ak sa rozhodnete pripraviť coververziu, s ktorou ovládnete svet, môžete sa inšpirovať hudbou cez TIDAL. Ak máte O2 Paušál, predplatné tejto apky môžete mať v jeho cene

Coververzia verzus originál

Slovo coververzia sa udomácnilo ako výraz pre nové nahratie už predtým vydanej piesne niekoho iného – cover by sme v tomto kontexte  mohli voľne preložiť ako novú interpretáciu alebo prespievanie.

Nová verzia sa môže odlišovať novým alebo upraveným textom piesne, odlišným melodickým frázovaním a tempom skladby alebo využitím nových hudobných nástrojov, techniky či spojením viacerých hudobných diel dokopy. Napriek tomu má vždy štruktúru ako originál.

Preberanie nie je zadarmo. Kto to zaplatí?

Ak chcete vytvoriť coververziu, vo väčšine krajín vrátane Slovenska potrebujete súhlas od pôvodného autora piesne, resp. od nositeľa práv piesne. Ak je autor piesne po smrti, práva prechádzajú na jeho rodinu a trvajú až 70 rokov po úmrtí autora – to znamená, že aj v takomto prípade potrebujete povolenie od rodiny, prípadne od vydavateľstva, pod ktoré autor či držiteľ práv patrí.

Povolením sa to nekončí: ak je pieseň úspešná, časť zo zisku skladby musíte odovzdať pôvodnému autorovi, resp. držiteľovi práv. Problematika týkajúca sa duševného vlastníctva je o niečo komplikovanejšia a každá krajina má vlastné špecifiká. Na Slovensku vám s tým môže pomôcť napríklad SOZA.

Napriek komplikovanosti získavania práv a platenia percent zo zisku je príbehov takýchto „legálnych preberačov“ mnoho. Nielen spomenutá Whitney Houston, ale aj gitarový mág Jimi Hendrix či Aretha Franklin prevzali hudobné diela svojich predchodcov.

Keď coververzia zmení aj odkaz piesne

Aretha Franklin 
Respect

Pieseň Respect naspievaná Arethou Franklin obsadila v roku 1967 prvé miesta v rebríčkoch R&B Singles ChartBillboard Hot 100. Zároveň sa stala najlepším Arethiným singlom a reprezentovala jej soulovú tvorbu.

Napriek tomu, že sa skladba významne podpísala pod jej kariéru (v roku 1968 vďaka nej získala dve ceny Grammy), pieseň bola prebratá. Aretha však zmenila text a aranžmán, čím skladba získala novú dynamiku a aj samotný odkaz. Coververzia piesne Respect sa v 70. rokoch stala hymnou feministiek. V piesni žiada väčší rešpekt pre ženy.

Otis Redding
Respect

Respect oficiálne patrí kráľovi soulu Otisovi Reddingovi, ktorý skladbu napísal dva roky pred coververziou od Arethy. V pôvodnom texte prosí ženy, aby mali k mužom viac rešpektu. Inšpiroval sa svojím osobným príbehom, keď prišiel domov po dlhom turné a jeho manželka ho neprivítala tak, ako by si želal.

Z country do popu a filmovej hudby

Whitney Houston
I Will Always Love You  

Jeden z najväčších hitov Whitney Houston, pieseň I Will Always Love You, prespievala od country speváčky Dolly Parton v roku 1992. V oboch prípadoch skladba zožala veľký úspech, no podanie od Whitney je známe ako najpredávanejší ženský singel v histórii.

Jej verzia zaznela aj vo filme Osobný strážca, v ktorom speváčka hrala hlavnú postavu s Kevinom Costnerom – a tak sa coververzia o tom, ako Whitney (a Dolly) budú vždy niekoho ľúbiť, stala aj najpredávanejšou filmovou hudbou.

Dolly Parton
I Will Always Love You

Originálnu verziu vytvorila Dolly Parton v country štýle v roku 1973. Chcela sa ňou rozlúčiť so svojím hudobným partnerom Porterom Wagonerom. Šesť rokov pred vznikom skladby ju Wagoner pozval spievať a moderovať do svojej televíznej šou – obaja sa v nej preslávili svojimi duetmi, no Dolly začala byť úspešnejšia ako jej mentor, Wagoner sa preto rozhodol prejsť na sólovú dráhu.

Piesňou mu vyjadrila uznanie a poďakovanie za obdobie, počas ktorého spolu pracovali. Druhú verziu skladby nahrala neskôr s iným producentom a stala sa najlepším country hitom svojej éry.

Coververzia, ktorú začal hrať aj pôvodný autor

Jimi Hendrix
All Along the Watchtower

S coververziou prišiel gitarový kráľ Jimi Hendrix len šesť mesiacov po vydaní originálu od Boba Dylana. Pôvodná verzia bola veľmi pomalá a ako skúsený gitarista dodal skladbe novú dynamiku a zdvojnásobil jej dĺžku. Na koncertoch ju hral aj oveľa dlhšie.

Hendrix o Dylanovi povedal: „Jeho texty sú plné radosti aj smútku zo života. Keď počúvam Dylanove skladby, sú mi také známe, že mám pocit, akoby som ich napísal sám. Jeho texty by ste si mali prečítať, aj keď nemáte radi jeho hudbu.“

Bob Dylan  
All Along the Watchtower 

Originál skladby je z roku 1967 od pesničkára a jednej z najvýraznejších osobností hudobnej popkultúry Boba Dylana. Obľubu si však v pôvodnom podaní nezískala.

Dylan napísal dokonalú skladbu, ale ten správny rytmus a šťavu jej dal až Hendrix – nová verzia All Along the Watchtower sa dokonca tak páčila aj pôvodnému autorovi, že ju sám začal hrať v jeho štýle.  Skladba je síce notoricky známa v Hendrixovom podaní, v novej verzii však bola aj najhranejšou skladbou Boba Dylana. Podľa denníka The Sun z 1. novembra 2013 ju odohral až 2160-krát.  

Prerábka bez povolenia

Depeche Mode
Personal Jesus

Pieseň vydali Depeche Mode v roku 1989 a v tomto roku sa stala najpredávanejším singlom vo vydavateľstve Warner Bros. V úspechu nezaostával ani progresívny videoklip – bol medzi prvými, ktoré dostali významné miesto vo vysielaní MTV.

Zažiarte v tomto kvíze ako Elvis na pódiu. Týchto 8 otázok preverí, ako dobre poznáte kráľa rokenrolu

Skupina sa v skladbe inšpirovala príbehom z knihy Elvis a ja, ktorú napísala jeho manželka Priscilla – každý by sa mal stať „osobným Ježišom“ a dávať ostatným nádej.

Johny Cash
Personal Jesus

O 13 rokov neskôr, v roku 2002, prišiel s prerábkou piesne Johnny Cash, no v náboženskej verzii. Ako bol Dylan nadšený z Hendrixovho spracovania, tak boli členovia Depeche Mode nadšení z coververzie piesne od Johnnyho Casha.

Country spevákovi preto ani nevyčítali, že im neoznámil spracovanie ich skladby a nevypýtal si povolenie. Podľa ich slov si niekto ako Johnny Cash nemusí pýtať povolenie. Viacerí fanúšikovia boli prekvapení, že Cash si vybral práve takúto melódiu, no umelec priznal, že si ju hneď vedel predstaviť ako gospelovú. Skladbu hudobne dotvára iba gitara a klavír a vyniká silný odkaz upraveného textu.

Interpretácia nebeského Hallelujah

Jeff Buckley
Hallelujah 

Pieseň Hallelujah prespievali rôzne spevácke hviezdy, napíklad Alicia Keys či Alexandra Burke, objavila sa v animáku Shrek či v seriáli O.C. California. V citlivom podaní coververzie od Jeffa Buckleyho dokáže v siedmich minútach s elektrickou gitarou spustiť intenzívne emócie. Buckley touto skladbou zväčša uzatváral svoje koncerty,davy jeho fanúšikov pri nej vždy úplne stíchli a upokojili sa.

Leonard Cohen
Hallelujah

Pôvodným autorom piesne, označenej za jednu z najlepších piesní všetkých čias, je Leonard Cohen. Zložil ju na syntetizátore v gospelovom štýle, pričom využil mnoho náboženských obrazov vrátane odkazov na Bibliu. Aleluja pochádza z hebrejčiny a znamená „sláva Pánovi“.

Dobrá melódia a emócia zatienia aj neslušný text

Milow
Ayo technology

V roku 2008, rok po vydaní originálu, prevalcoval populárnu scénu belgický hudobník Milow. Jeho verzia vznikla pre charitatívne podujatie Music for Life, no po úspešnom vystúpení vydali skladbu ako singel aj s videoklipom.

Originál má odlišnú dynamiku a veľmi „intímny“ text, no Milow povedal, že text nie je v hudbe podstatný. Najdôležitejšia je podľa neho emócia a melódia, ktorú poslucháč precíti, preto mu neprekážalo, že v jeho pomalej verzii dojemne spieva o tom, že 50 Centa hypnotizujú boky jeho dievčiny.

50 Cent, Justin Timberlake, Timbaland
Ayo technology

Originál je z roku 2007 a hneď v tomto roku sa stala medzinárodným hitom. Vznikol spoluprácou 50 Centa, Justina Timberlaka a Timbalanda, ktorí drzo repujú o tom, že technológie môžu byť pre „intimitu“ problém. 

Objavil sa len tak na TikToku

AnnenMayKantereit, Giant Rooks
Tom’s Diner

Coververzia Tom’s Diner sa stala virálnou na TikToku v marci 2022. Nemecké rockové skupiny AnnenMayKantereit a Giant Rooks ju prespievali drsným chrapľavým hlasom v roku 2019. Nebola to síce prvá coververzia tejto piesne, no v poslednom desaťročí najúspešnejšia.

Suzanne Vega
Tom’s Diner

Originál patrí folkovej speváčke Suzanne Vega. Pôvodne acapellovú verziu tejto skladby vydala v roku 1987. Napísala ju počas raňajok v Tom’s Restaurant na rohu Broadwaya a 112. ulice v New Yorku.

O tri roky neskôr prišlo s prvou coververziou britské produkčné duo DNA. Pridali do piesne bít a vydali tanečný remix. Od speváčky si však nevypýtali povolenie a Suzanne bola zaskočená. Na jednej strane im chcela pogratulovať k dobrej práci, na druhej ich chcela žalovať. Nakoniec žalobu nepodala, miesto toho vydala v roku 1992 so skupinou DNA remix, ktorý pieseň spopularizoval.


Či ste fanúšikom originálu, alebo sa vám páči coververzia, obe skladby nájdete v tomto playliste na TIDAL. TIDAL môžete mať aj v cene O2 Paušálu:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac