Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Ako sa nenechať nachytať? Odborník na AI Tomáš Jevčik radí, ako rozoznať obsah umelej inteligencie od reality

Umelá inteligencia nám uľahčuje život, ale ak si nedáme pozor, vie ho aj poriadne skomplikovať.

Umelá inteligencia nie je vedomá bytosť, ale výkonný nástroj, ktorý sa učí z obrovského množstva dát, rozpoznáva vzorce a dokáže predpovedať, tvoriť či robiť rozhodnutia. Dnes už nahrádza vyhľadávanie cez Google, pomáha programátorom, odhaľuje podozrivé transakcie či asistuje pri diagnostike chorôb. Slovenský programátor a influencer Tomáš Jevčik, známy ako AI_ktivista, ju využíva denne – no zároveň upozorňuje, že v nesprávnych rukách môže byť nebezpečná a ponúka tipy, ako nenaletieť AI podvodom.

Psychologička radí, ako viesť náročné rozhovory o nových technologických výzvach tak, aby po nich nezostalo len dusné ticho, ale chuť učiť sa ďalej.

V rozhovore s Tomášom Jevčikom si prečítate: 

  • praktické tipy, ako rozoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou od reality,
  • aké mýty o AI sú najrozšírenejšie, prečo sa jej netreba báť a kde spočíva skutočné riziko,
  • ako Tomáš využíva AI pri práci aj kreativite a ktoré nástroje mu najviac pomáhajú,
  • ako sa chrániť pred online podvodmi a pomôcť v tom aj svojim blízkym,
  • čo odporúča úplným začiatočníkom, ktorí chcú spoznať umelú inteligenciu.

Umelá inteligencia je pojem, ktorý používame denne, no často ani nevieme, čo sa za ním ukrýva. Ako by ste opísali umelú inteligenciu vy?

Umelá inteligencia je spôsob, ako naučiť počítač rozpoznávať rôzne vzorce v obrovskom množstve dát a učiť sa z nich. Na základe toho potom dokáže systém predpovedať, tvoriť alebo rozhodovať. Nie je to teda vedomá bytosť, ale veľmi pokročilý nástroj.

Napríklad, ak takémuto systému ukážeme tisíc fotiek mačiek, naučí sa, ako mačka vyzerá – kde má uši, nos či oči – a keď potom uvidí fotku, ktorú predtým nepoznal, dokáže rozoznať, že ide práve o mačku. 

Existujú viaceré typy AI. Taká, ktorá dokáže vytvárať obrázky, videá či texty, no aj taká, ktorá riadi autá alebo výťahy. V čom sa líšia?

V autonómnych autách musí systém interagovať s reálnym svetom pomocou kamier a senzorov a robiť okamžité rozhodnutia. Nástroje, s ktorými sa stretáva bežný človek, ako sú ChatGPT alebo Gemini, sú jazykové modely. Pracujú s obrovským množstvom informácií a snažia sa predpovedať každé slovo, až kým nevytvoria ucelenú vetu.

Je teda umelá inteligencia naozaj inteligentná, alebo je len veľmi dobrá v rozpoznávaní vzorcov?

Záleží od toho, ako definujeme inteligenciu. Pokiaľ by sme sa pozerali na meranie IQ, AI dosahuje nadpriemerné výsledky. 

Ak ju však porovnávame s ľudskou inteligenciou, AI nemá emócie ani vedomie – napríklad nemusí dobre chápať iróniu alebo satiru. Z tohto pohľadu teda skôr iba imituje inteligenciu.

Umelá inteligencia nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Skutočné riziko je v tom, ako ju používajú ľudia.

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s veľkými jazykovými modelmi ako ChatGPT, Gemini či Copilot. Na čo všetko ich ľudia využívajú?

Tieto modely predovšetkým nahradili Google pri hľadaní informácií. Zároveň nachádzajú uplatnenie v biznise, kde sa používajú na automatizáciu procesov, v bankovníctve na sledovanie anomálií či podozrivých transakcií a v medicíne na diagnostiku ochorení.

Často s týmito nástrojmi zdieľame aj osobné či citlivé informácie. Môžeme dôverovať ich bezpečnosti?

Určite platí, že heslá, čísla kariet či zdravotné dáta im netreba dávať. Na druhej strane, pri všeobecných otázkach vás môžu dobre navigovať, aj čo sa týka zdravotnej oblasti. Určite to však nenahrádza lekára.

Ako s umelou inteligenciou pracujete vy?

Používam ju denne, najmä pri programovaní. Uľahčuje mi niektoré úlohy, ktoré by inak trvali dlhšie. Pomáha mi zrýchliť tvorbu kódu a zefektívniť proces. 

Okrem toho ju často využívam aj na tvorbu obsahu na sociálne siete. Samozrejme, používam ju aj v bežnom živote na rôzne otázky. Ako som spomínal, AI aj mne do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.

Takisto mi pomáha pri vymýšľaní nápadov. Niekedy sa mi jednoducho nechce dopodrobna niečo vymýšľať, tak len napíšem svoje myšlienky alebo kľúčové slová a AI mi dá výstup, od ktorého sa viem odraziť.

Ktoré nástroje využívate najčastejšie?

Najmä ChatGPT, pretože okrem textu umožňuje aj tvorbu obrázkov a už som si naň zvykol. Používam aj online platformy, ktoré kombinujú viacero nástrojov v jednom, takže nemusím používať rôzne samostatné aplikácie na tvorbu videa, obrázkov alebo hlasových výstupov. Takéto riešenie ponúka Freepik, kde je všetko v jednom balíku.

Hovorili ste o používaní AI pri programovaní a pomoci s kódom. Ako si to môžem predstaviť?

Napríklad, keď potrebujem napísať nejaké funkcie alebo časti kódu, ktoré by som inak musel zdĺhavo písať ručne, nechám si ich vygenerovať cez AI.

Vždy však sledujem, s akými dátami a kódom pracujem, aby som neporušil bezpečnostné zásady. Keď programujem pre firmu, nevkladám kód do ChatGPT, pretože je to jej duševné vlastníctvo a zdieľať tento kód by bolo nevhodné.

Tiež neposielam umelej inteligencii celé databázy, ale len malé časti kódu, ktoré potrebujem skontrolovať. AI mi tak môže rýchlo dať spätnú väzbu a odhaliť chyby alebo drobné nedostatky, ktoré by mi mohli uniknúť.

Zároveň využívam na programovanie aj nástroje, ktoré majú integrovanú AI a na základe ľudskej reči dokážu vygenerovať kód. Nemusím ho teda už písať ručne ako kedysi – AI ho vytvorí za mňa presne podľa mojich pokynov.

Viete prácu s umelou inteligenciou pomocou ľudskej reči opísať na konkrétnom príklade?

Áno. Napríklad, ak AI poviem, že chcem, aby naprogramovala hru piškvorky, už vie, ako by mala vyzerať a dokáže vytvoriť základný kód. Potom ju môžem ďalej upravovať, napríklad jej poviem, aby namiesto deviatich políčok bolo 16, a AI upraví kód podľa mojich pokynov.

Pri takomto type kódovania ide často o rôzne podmienky, napríklad: „Ak sa stane toto, vykonaj toto. Ak nie, sprav tamto.“ Ja tieto scenáre opisujem ľudskou rečou a AI ich pretransformuje do kódu.

Niektoré typy AI dokonca pri tvorbe kódu automaticky pridávajú komentáre – vysvetľujú, čo sa deje v jednotlivých častiach, čo uľahčuje analyzovanie kódu. Takto umelá inteligencia funguje aj ako akýsi inštruktor – nielenže generuje kód, ale aj pomáha pochopiť, ako funguje.

  1. Pozrite sa na pozadie – AI má stále problém s realistickými detailmi v pozadí, môžu sa tam objaviť pokrivené predmety, nezreteľné postavy alebo zvláštne nápisy.

  2. Skontrolujte proporcie – ruky, uši, okuliare či iné detaily môžu byť zdeformované alebo nekonzistentné.

  3. Všímajte si oči a pohľad – osoby na vygenerovaných videách majú často „prázdne“ oči alebo zvláštne pohyby, ktoré nekorešpondujú s výrazom tváre.

  4. Dívajte sa na pery – pri videách sledujte, či pohyb úst sedí so slovami, ktoré počujete.

  5. Počúvajte tón hlasu – generované hlasy môžu byť monotónne, robotické alebo bez prirodzenej intonácie.

  6. Overujte si informácie – ak obsah vyzerá podozrivo, skúste ho dohľadať na iných zdrojoch alebo cez reverzné vyhľadávanie obrázkov.

  7. Pýtajte sa špecifické otázky – ak máte pocit, že četujete s AI, ktorá sa vydáva za vašu blízku osobu, spýtajte sa otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy.

  8. Hľadajte nekonzistentnosť – napríklad zmeny farby oblečenia či pozadia medzi jednotlivými snímkami videa.

  9. Skontrolujte digitálnu stopu – vygenerované fotky či videá často nemajú bežné údaje o pôvode (napr. z akého fotoaparátu pochádzajú).

  10. Používajte nástroje na detekciu AI – existujú online služby (napr. na overenie deepfake videí alebo generovaných textov), ktoré vám pomôžu odhaliť pôvod obsahu.

Stretávate sa s mýtmi o AI?

Áno. Najčastejším je to, že ovládne svet. Umelá inteligencia ale nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Aby nastal scenár ako z filmov, všetky tieto rôzne druhy AI by sa museli magicky spojiť, mať spoločný cieľ a začať konať koordinovane, čo podľa mňa v reálnom svete nie je možné. 

AI je vždy limitovaná tým, na akých dátach je trénovaná a aké využíva algoritmy. Skutočné riziko je skôr v tom, ako ju používajú ľudia – či už firmy, vlády alebo jednotlivci.

Ďalším mýtom je, že ukradne ľuďom prácu.

Áno. Súhlasím, že zmení štruktúru práce, tak ako ju menili aj iné technologické novinky. Ale nejde o to, že by úplne kradla prácu. Skôr vzniknú niektoré nové miesta a iné sa zautomatizujú.

AI mi do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.

Spomenuli ste, že riziko je v tom, ako ju ľudia využívajú. Ako sa dá AI zneužívať na nekalé účely?

Možností je veľa. Podvodníci dnes dokážu generovať dokonalé falošné hlasy alebo videá, môžu robiť kybernetické útoky, online podvody za účelom získania peňazí, vydierania alebo šírenia dezinformácií.

Ako funguje generovanie hlasu?

V podstate niekedy stačí krátka nahrávka alebo záznam z videa či rozhovoru. Pomocou umelej inteligencie a dostupných nástrojov na internete si človek dokáže vyklonovať hlas a následne ho nechať prečítať požadovaný obsah alebo zmeniť už existujúcu nahrávku týmto vyklonovaným hlasom.

Stalo sa vám, že ste aspoň na chvíľu považovali nejaký obsah vygenerovaný AI za reálny?

Nepovedal by som, že som sa nechal nachytať na deepfake, ale určite som nad niektorými vecami premýšľal dlhšie, než by som mal. Technológia sa vyvíja veľmi rýchlo a výstupy vytvorené umelou inteligenciou sú čoraz presvedčivejšie.

Avšak tým, že pracujem s AI, sa často viem zastaviť a zamyslieť sa, či ide o takýto obsah alebo nie. A hľadám typické znaky, ktoré napovedajú, že nejde o reálny obsah.

Aké znaky by sme si mali všímať, aby sme zistili, že ide o umelo vytvorený obraz alebo nahrávku a nie o skutočnosť?

Aj keď je AI čoraz kvalitnejšia, stále sú určité detaily, ktoré má problém verne napodobniť. Zvukové nahrávky môžu pôsobiť monotónne alebo roboticky.

Ak napríklad komunikujete s chatbotom, ktorý sa vydáva za vášho známeho, spýtajte sa ho otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Tak zistíte, či komunikujete s AI alebo s reálnou osobou.

Pri odhaľovaní AI tiež pomáha, ak sa s ňou budete rozprávať nie ako človekom, ale ako s AI, teda technickejšie. Napríklad namiesto otázky „Mohol by si mi to vysvetliť inak?“ sa môžete opýtať „Mohol by si mi túto odpoveď vygenerovať inak?“. Ak odpovie úplne inak a nebude prekvapená z vašej zvláštnej otázky, pravdepodobne ide o umelú inteligenciu.

A čo videá alebo obrázky? Ako to spozorujem pri nich?

Deepfake videá sú dnes generované rôznymi spôsobmi. Pri face swapoch ide o už existujúce video, kde je len namiesto originálnej tváre dosadená tvár inej osoby. Vtedy je dôležité všímať si bradu, pleť, proporcie tváre a tela, pretože niekedy nesedí prirodzenosť týchto prvkov.

Pri lipsyncoch – čiže synchronizácii pier s hlasom – nemusí pohyb pier sedieť s rečou. Pri klasických deepfakoch si treba všímať aj pohľad, oči sú často bez emócií a nekorešpondujú s tým, čo osoba hovorí.

Ďalším znakom je pozadie, pretože AI má problém verne generovať detaily v pozadí. Preto sa tam môžu objaviť artefakty, čiže veci, ktoré nesedia.

Kedysi sa dali fotky ľudí vygenerované AI ľahko odhaliť podľa nesprávneho počtu prstov…

Áno, pár rokov dozadu to bol bežný problém, no dnes je to už oveľa presnejšie. Generovanie sa výrazne zlepšilo a nové nástroje, napríklad Nano Banana od Google, dokážu verne vytvoriť aj také detaily ako prsty.

Okrem nerealistických prstov, ktoré sú skôr zábavné, vie AI prispievať aj k vzniku nerealistických ideálov krásy u detí, ak je využívaná napríklad na úpravu fotiek alebo pri AI modeloch…

Určite je to riziko, pretože deti a mladší ľudia nemusia mať dostatočne vyvinuté kritické myslenie. Preto je dôležité edukovať ich – či už na školách, alebo prostredníctvom rôznych platforiem, aby sa naučili s AI pracovať, no zároveň neprepadali extrémom a nenechali si nahradiť kritické myslenie. 

AI by mala slúžiť na efektívnejšie učenie, zlepšenie kreativity a vedomostí, nie ako náhrada za myslenie.

A čo opačný vekový extrém – seniori? Pre mnohých z nich môže byť AI takmer magická záležitosť, môžu byť náchylnejší veriť deepfakeom. Ako s nimi hovoriť o umelej inteligencii?

Jednoducho cez konkrétne scenáre a príklady. Ukázať, čo sa dá spraviť a čo sa môže stať – napríklad podvody s deepfakemi alebo falošnými nahrávkami, kde niekto môže vymáhať peniaze použitím hlasu danej osoby. Seniori tak získajú vedomosť, že existuje riziko, a vedia si overiť informácie cez iný komunikačný kanál.

AI môže situáciu zhoršiť, pretože pôsobí presvedčivo a podvodníci môžu zneužiť osamelosť ľudí. 

Hovoríte o tom aj doma?

Áno, moji rodičia a starí rodičia vedia, čo robím a sledujú ma, takže je to plus. Keď niečo pridám na Instagram, vidia to a často sa o tom doma rozprávame.

Ak niekto ešte v živote nepracoval s umelou inteligenciou, kde by ste mu odporučili začať?

Odporučil by som otvoriť si ChatGPT a komunikovať s ním, osvojiť si základnú interakciu. Skúšať otázky, nechať si poradiť, vypracovať si nejaké šablóny, ktoré môže ďalej používať. AI slúži nielen na komunikáciu, ale aj na učenie sa a spoznávanie umelej inteligencie.


Tip na záver: Ak vás kontaktuje niekto, kto sa vydáva za vášho blízkeho, položte mu kontrolnú otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Pomôže vám to odhaliť, či ide naozaj o vašu blízku osobu alebo len o AI podvodníkov.

Tomáš Jevčik

Slovenský tvorca známy ako AI_ktivista, ktorého preslávila najmä kombinácia edukačného a zábavného obsahu o umelej inteligencii. Zúčastňuje sa na projektoch vzdelávania v spolupráci s technologickými firmami, ponúka praktické rady o práci s nástrojmi ako ChatGPT a patrí k tým, ktorí AI približujú širokej verejnosti. Keď netvorí videá o umelej inteligencii, pracuje ako programátor.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Odborník na kyberbezpečnosť Peter Pištek: Internet je ako veľké mesto. Do určitých štvrtí sa nechodí, pretože viete, že riskujete

Ak sa stretnete s online podvodníkmi, nekonajte unáhlene. Vytvorte si bezpečné vzorce správania.

Slovensko je jednou z krajín s najvyšším rizikom online podvodov na svete. Pre útočníkov sú rajom najmä sociálne siete či zoznamky. Expert na kyberbezpečnosť Peter Pištek vysvetľuje, aké naše návyky hrajú podvodníkom do kariet a, naopak, čo môžeme robiť, aby sme ochránili svoje dáta a súkromie. „V prvom rade sa na internete treba správať slušne a opatrne,“ hovorí.

Falošní kuriéri, technici aj milenci. Spoznajte online podvody, ktoré zabolia srdce aj peňaženku.

V rozhovore s Petrom Pištekom, odborníkom na digitálnu bezpečnosť, sa dozviete: 

  • či sa on sám stal obeťou podvodu a aké zásady ho pred nimi chránia,
  • aké varovné signály vám pomôžu odhaliť podvodníkov,
  • čo majú obsahovať silné heslá a ako ich nezabudnúť,
  • ako sa o online bezpečnosti zhovárať v rodine s deťmi alebo so seniormi
  • a ako zatrasie svetom online bezpečnosti umelá inteligencia.

Už ste sa niekedy stali obeťou online podvodu? 

Povedzme, že som mal k tomu blízko. Raz mi manželka poslala odkaz na tovar, ktorý bolo treba kúpiť, tak som to bez väčšieho rozmýšľania spravil. Neskôr sme zistili, že daný e-shop bol dosť neseriózny. Našťastie nám tovar nakoniec dorazil. Manželka je inak veľmi opatrná, ale toto nám vtedy ušlo.

Cítite sa aj po tejto skúsenosti na internete bezpečne?

Celkom áno, mám nastavený spôsob fungovania.

Čo to znamená? Ako vyzerá váš spôsob fungovania?

V prvom rade sa na internete správam slušne a opatrne. Nechodím do rôznych šedých zón, vyhýbam sa stránkam, ktoré nepoznám, či takým, ktoré majú veľa vyskakujúcich reklám. Mám svoju rutinu, čiže zopár overených webov, ktoré navštevujem pravidelne. V zásade ide o uvedomelé správanie.

Napríklad ak viem, že nejaká vec stojí okolo 100 eur, ale v jednom e-shope ju ponúkajú za päť či dokonca zadarmo, je jasné, že nepôjde o dôveryhodnú ponuku. Takisto sa zastavím v momentoch, pri ktorých odo mňa niekto žiada heslo alebo platobné údaje.

Čo robiť, ak si odo mňa tieto citlivé údaje niekto pýta?

Opýtajte sa sami seba: keby za vami prišiel niekto na ulici a chcel číslo vašej karty či prístup do internetbankingu s tým, že vám pošle peniaze, dali by ste mu to? Asi nie.

Mali by sa ľudia na internete báť?

Dá sa to prirovnať k veľkému mestu. Do niektorých štvrtí sa nechodí, pretože riskujete problémy. Ale ak ste slušný človek a držíte sa bezpečných častí, vo väčšine miest sa nemusíte zbytočne strachovať. 

Rovnako to funguje aj na internete – keď sa pohybujete na spoľahlivých serveroch a stránkach, väčšinou sú vybavené ochranou proti útokom a chránia aj svojich používateľov. Dá sa teda povedať, že ste v bezpečnej štvrti s fontánkami a so stromčekmi. 

Aj tak by sme však nemali úplne zahodiť obozretnosť. Vreckári sa môžu vyskytnúť aj v tých najlepších častiach mesta, takže je dobré byť stále pozorný. A naopak, ak idem do horších alebo neznámych častí, tak sa tomu prispôsobím a som ostražitejší.

Prečo vôbec my obyčajní ľudia zaujímame podvodníkov? 

Pretože máme peniaze alebo prístup k informáciám, ktoré ich k peniazom dokážu dostať. Peniaze nemusíme posielať len nevedomky, napríklad ak sa útočníci dostanú k našim prihlasovacím údajom do banky. Dáme im ich aj dobrovoľne, keď nás začnú vydierať ukradnutými dátami. Zároveň ak získajú prístup k našim sociálnym sieťam, dokážu podvod šíriť ďalej priamo medzi našich známych. 

Online podvody sú vysoko automatizované a zamerané na veľké skupiny ľudí. Útočníkom môže stačiť, keď na link kliknú 2-3 ľudia z každého mesta, a sú vysoko ziskoví. Je im úplne jedno, či klikne viac Košičanov alebo Bratislavčanov.

Ďalšia cesta vedie cez naše pracovisko, firemné dáta sú totiž hodnotné. Ak získajú prístup do systémov, vedia postupne preniknúť dovnútra a spustiť ransomvérový útok: zašifrujú dáta a pýtajú výkupné.

Internet je ako veľké mesto. Do niektorých štvrtí sa nechodí, pretože riskujete problémy. Ale ak ste slušný človek a držíte sa bezpečných častí, nemusíte mať strach.

Vďaka čomu zistím, že ma chce niekto oklamať? Čo sú varovné signály? 

Silným varovaním je naliehavosť. Ak niečo vyzerá až príliš dobre, aby to bola pravda, treba spozornieť. Pri priamom heknutí alebo úniku hesla je situácia ťažšia – bežní ľudia nemajú pokročilé detekčné nástroje. 

No ak používam dvojfaktorové overenie a príde mi nečakané upozornenie na druhý faktor, čiže e-mail alebo notifikácia, znamená to, že moje heslo už niekto prelomil. Jediné, čo útočníka ešte brzdí, je práve druhý faktor.

Rada teda znie: nikdy nepotvrdzovať nečakaný druhý faktor, ale okamžite zmeniť heslo. A ak rovnakú kombináciu používam aj inde, zmeniť ju všade. Ideálne je mať pre každý účet iné heslo.

Čo je to dvojfaktorová autentifikácia?

Dvojfaktorová autentifikácia pridáva k bežnému heslu ešte jeden krok navyše – napríklad potvrdenie v aplikácii či odtlačok prsta. Využíva sa pri prihlasovaní do e-mailov, internetbankingu aj na sociálnych sieťach. Je dôležitá, pretože aj keby niekto zistil vaše heslo, bez druhého overenia sa do účtu nedostane.

Je teda dvojfaktorová autentifikácia správna voľba?

Jednoznačne áno. Používam ju všade, kde sa dá. Väčšina systémov si zapamätá zariadenie, takže nemusím pri každom prihlásení zadávať kód.

Vrátim sa k naliehavosti podvodov, ktorú ste spomenuli. Môžete ju demonštrovať na konkrétnom príklade? 

Tých je veľa. Klasika je správa, že váš príbuzný mal nehodu, leží v zlej nemocnici a súrne potrebuje 1 000 eur na prevoz. Prípadne informácia od „pošty“ o balíku a nutnosti zaplatiť clo, na čo vám zostáva už len 12 hodín. Časté sú aj výhražné e-maily typu: ak nezaplatíš do istého času, zverejníme tvoje fotky alebo správy. 

Na platformách ako Bazoš alebo Vinted sa môžu objaviť podvodníci, ktorí tvrdia, že o vec, ktorú od nich chcete kúpiť, má záujem ďalších osem ľudí. Opäť vytvárajú pocit akútnosti. 

Čo teda robiť v prípade, že na mňa niekto vyvíja tlak a snaží sa ma podviesť? 

Nereagovať automaticky. Neklikať na odkazy od neznámych ľudí a ani od známych, ak zrazu píšu v inom jazyku. Samozrejme, pomáha mať nainštalovaný antivírusový program.

Keď si človek vyberá antivírusový program, nemal by pozerať len na to, či chráni pred bežnými hrozbami, ale aj na to, či obsahuje antiphishingovú ochranu, ktorá dokáže odhaliť podvodný web či e-mail. 

Bez ohľadu na to však treba pri zadávaní hesiel alebo platieb vždy skontrolovať, na akom webe sme. Je to naozaj o2.sk alebo len podobná adresa 02.sk? Aj kontrola údajov pri potvrdzovaní platby v banke môže zabrániť chybe – minimálne si treba skontrolovať sumu, ktorú odosielam. 

Ako má vyzerať spoľahlivé heslo?

Určite nie obyčajné slovo. Najlepšie sú celé frázy alebo vety upravené špeciálnymi znakmi – napríklad písmeno O nahradíte 0, dáte 4 namiesto A alebo $ namiesto S. 

Najjednoduchšie je použiť aplikáciu na správu hesiel a dať si vygenerovať unikátne heslá pre každú stránku. Predsa len je to jednoduchšie než pamätať si unikátne dlhé heslá pre každé konto. Pomocou správcov hesiel si vieme výrazne pomôcť. Vtedy nám stačí pamätať si len jedno silné heslo do tohto správcu.

Od odborníkov na internetovú bezpečnosť často počúvame, že by sme nemali používať verejné wi-fi siete. Prečo?

Pretože si nikdy nemôžeme byť istí, či je sieť naozaj legitímna. Na letisku to môže byť pokojne falošná sieť útočníka, ktorý sedí blízko nás. V takom prípade môže sledovať alebo meniť našu komunikáciu, odchytávať heslá či smerovať nás na škodlivé stránky.

Najlepšie je sa verejným wi-fi sieťam vyhnúť a nepoužívať ich na platby ani prihlasovanie. Ak je to možné, radšej prepnúť na mobilné dáta. 

Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že podvodníci majú naozaj široké pole pôsobnosti a môžu útoky jednoducho cieliť na veľké množstvo ľudí. Nemajú to vďaka novým technológiám a umelej inteligencii ešte ľahšie? 

Majú – a výrazne. Skúsenejší hekeri používajú sofistikované nástroje, ktoré im veľa vecí zautomatizujú. Vďaka tomu sa môžu venovať zložitejším útokom. No aj tí menej skúsení majú k dispozícii jednoduché nástroje, ktorými dokážu prehľadávať internet a útočiť na základnej úrovni.

A čo spomínaná umelá inteligencia? Ako ovplyvní AI online bezpečnosť?

Treba povedať, že na jednej strane budú vďaka nej bezpečnostné nástroje omnoho účinnejšie. Na druhej strane však aj podvody budú jednoduchšie a viac automatizované.

Ešte nedávno boli kvalitne napísané podvodné e-maily skôr v angličtine či iných svetových jazykoch. Dnes už vďaka AI prichádzajú aj v slovenčine – bez chýb a pôsobia dôveryhodne. Kým v minulosti cielili útoky najmä na bohatších ľudí, teraz môže byť cieľom prakticky ktokoľvek.

Aj zavádzajúce telefonáty boli kedysi väčšinou len v angličtine. Teraz už vďaka automatizácii môžu byť v akomkoľvek jazyku. A to, čo v minulosti trvalo hodiny či dni – napríklad vytvoriť falošný obrázok, video alebo zvuk –, je dnes otázkou pár minút a stojí to minimum peňazí.

Keby za vami prišiel niekto na ulici a chcel číslo vašej karty či prístup do internet bankingu, dali by ste mu to?

Svet online podvodov sa neustále hýbe vpred a pre ľudí môže byť ťažké ostať na tepe doby a poznať aj najnovšie podvody. Kde sa ľudia môžu v tejto oblasti vzdelávať?

Možností je veľa. Ja mám veľmi rád projekt preventista.sk, ktorý ponúka množstvo jednoduchých a zrozumiteľných materiálov. Mnohí z nás sa k téme dostávajú aj cez prácu, pretože firmy sú často povinné robiť školenia z dôvodu rôznych regulácií.

Čo však zraniteľné skupiny, ktoré tieto možnosti nemajú? Napríklad deti alebo seniori? 

Pri deťoch je najdôležitejšie vytvoriť pocit bezpečia, aby vedeli, že sa nám môžu s čímkoľvek zdôveriť. Treba im dať aj konkrétne príklady. Predstavte si, že sa dieťa stane obeťou kyberšikany. Je to preň obrovská emočná záťaž a potrebuje mať istotu, že sa má na koho obrátiť. Podľa veku sa dajú využiť aj rôzne materiály – napríklad rozprávky a bájky na tému kyberbezpečnosti. 

Pri starých rodičoch je kľúčová opatrnosť, najmä v situáciách, ktoré pôsobia naliehavo. Je dobré pripraviť ich na typické útoky, napríklad že niekto zavolá a bude sa vydávať za únoscu, pričom na pozadí pustí „krik“ ich vnúčaťa. Dnes už totiž AI dokáže z krátkej nahrávky vygenerovať hlas, ktorý znie ako konkrétny človek. Alebo im niekto zavolá s tvrdením, že ich príbuzný mal nehodu či bol zatknutý a treba rýchlo poslať peniaze. 

Jednoduché pravidlo, ktoré im môžeme vštepiť, je: ak sa im niečo nezdá, nech vždy najprv zavolajú nám. Okrem finančnej straty ich totiž takýto podvod môže veľmi zasiahnuť aj psychicky.

Zostaňme ešte pri deťoch, ktoré sa v online priestore pohybujú na viacerých miestach. Ohrozuje ich zábavný obsah, ktorý často sledujú, alebo hry? 

Áno, aj tam na ne číha veľa nástrah. Typická situácia je, keď sa dieťa snaží stiahnuť hru zadarmo – napríklad cez odkaz, ktorý mu pošle kamarát. Hra môže najskôr fungovať, no neskôr začne ponúkať rôzne „bonusy“, ktoré už v sebe môžu skrývať škodlivý softvér. Najčastejšie sa to deje cez rôzne čety a fóra, kde si deti vymieňajú tipy na hry.

Ďalším rizikom sú sociálne siete, najmä ak si deti vytvoria účet ešte pred dovŕšením vekového limitu. Vtedy je veľmi dôležité, aby o tom rodičia s deťmi otvorene hovorili – čo tam robia, s kým komunikujú a aké riziká tam môžu číhať. Najdôležitejšie je dieťa pripraviť na to, čo ho tam môže stretnúť.

Netreba zabúdať ani na rôzne internetové „výzvy“. Možno si spomínate na obdobie, keď deti skúšali piť Savo alebo jesť kapsuly do umývačky riadu. Pri deťoch teda podvod nemusí vždy znamenať krádež peňazí alebo zavírený počítač. Často ide skôr o to, že sa dajú nahovoriť na niečo, čo môže byť nebezpečné pre ich zdravie alebo zdravie ľudí okolo nich.

Pre rodičov aj deti môže byť náročné hovoriť o tom, čo sa na internete deje. Ako prekonať pocit hanby či bariéru v komunikácii?

Najlepšie je začať čo najskôr. Keď sa rodič snaží otvoriť túto tému až s tínedžerom, nemusí to byť vôbec jednoduché. Najmä ak dovtedy neboli zvyknutí o takých veciach spolu hovoriť. Pri menších deťoch je to prirodzenejšie. Ako rastú a začnú používať počítač či mobil, môže sa táto téma jednoducho zaradiť medzi každodenné rozhovory, podobne ako keď sa pýtame, čo robili v škôlke alebo škole.

Deťom je najdôležitejšie vytvoriť pocit bezpečia, aby vedeli, že sa nám môžu s čímkoľvek zdôveriť. 

Otázky môžu byť úplne bežné: Čo si dnes robil na internete? Čo sa ti páčilo? Čo sa ti nepáčilo? S kým si si písal a o čom? Vytvárame tým pre dieťa priestor, aby nám dalo vedieť, keď sa stane niečo zvláštne alebo nepríjemné.

Dôležité je uistiť ho, že ak sa stretne s vyhrážkami či vydieraním, nemusí sa báť. Napríklad keď mu niekto napíše, že zverejní jeho „fotky“ vytvorené umelou inteligenciou, treba mu vysvetliť, že hoci to vyzerá ako on či ona, v skutočnosti to tak nie je. 

Čiže základom vzdelávania detí je empatia. 

Áno, dôležité je, aby rodičia pristupovali k týmto rozhovorom chápavo. Ak budú dieťa hneď karhať alebo bagatelizovať, prestane sa im zverovať. A keď sa mu naozaj niečo stane, môže sa s tým trápiť osamote.

Vidíme to aj na sociálnych sieťach – špeciálne dievčatá tam čelia body shamingu či iným formám tlaku. Niektoré to nezvládnu a vedie to až k sebapoškodzovaniu či samovražedným myšlienkam. Prevencia je preto kľúčová – je lepšie sa s deťmi rozprávať a budovať dôveru než neskôr riešiť tragické následky.

Rovnako treba dávať pozor na opačný extrém – aby sa dieťa samo nestalo iniciátorom kyberšikany. Niekedy si neuvedomí, že „sranda“ na úkor iného už prekročila hranice. A ak sa spoja viacerí, môže to mať pre obete veľmi ťažké následky.

Popri bežnom surfovaní na internete sa dnes čoraz častejšie hovorí aj o rizikách spojených so smart zariadeniami – od hodiniek až po robotické vysávače. Objavujú sa obavy, že tieto technológie nás dokonca môžu počúvať. Je dôvod znepokojovať sa?

To nie je obava, ale realita.

Že nás odpočúvajú? 

Áno, minimálne sa to v minulosti robilo a niektorí za to dokonca dostali pokuty. Často to vidno aj vtedy, keď o niečom rozprávate a hneď sa vám zobrazí reklama na danú tému. 

Nemusí to však byť vždy len na základe odpočúvania hlasu. Algoritmy sú totiž veľmi dobré v predikcii. Taký Google vie odhadnúť blížiacu sa chrípkovú epidémiu už podľa správania ľudí.

Používate aj vy robotické vysávače alebo detské kamery?

Snažím sa využívať ich čo najmenej, ale niektoré prvky máme. Zariadenia spravujem cez starší smartfón, ktorý nemá prístup k mojim kontám ani iným citlivým dátam, takže sú do určitej miery izolované.

Je teda obava z nových technológií namieste?

Technológií sa netreba báť, ale je dobré uvedomovať si riziká. Napríklad keď kupujem robotický vysávač so senzormi a s hlasovým ovládaním, je tu určité riziko – a ja si musím zvážiť, či mi to vyhovuje alebo nie.

Rovnako to bolo aj pri zavádzaní plynových sporákov alebo výťahov. Výťah sa môže pokaziť a spadnúť, plynový sporák môže vybuchnúť, ale riziko je nízke, a preto väčšina ľudí tieto technológie používa. 


Tip na záver: Vzdelávajte sa a podeľte sa o svoje technologické znalosti aj so svojimi deťmi či starými rodičmi. Vyskúšajte platformy ako Preventista, Bezpečnosť v praxi alebo Vo vnútri AI, ktorá vznikla s podporou Férovej nadácie O2.

Peter Pištek

Odborník na kybernetickú bezpečnosť so skúsenosťami v akademickom aj praktickom prostredí. Pôsobil ako prodekan na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave. Neskôr pracoval v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií KInIT, kde sa zameriaval na digitálnu forenznú analýzu, phishing či detekciu sieťových hrozieb. V súčasnosti rozvíja vlastnú firmu Securedo, ktorá sa venuje auditom a konzultáciám v kyberbezpečnosti.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.