Umelá inteligencia nie je vedomá bytosť, ale výkonný nástroj, ktorý sa učí z obrovského množstva dát, rozpoznáva vzorce a dokáže predpovedať, tvoriť či robiť rozhodnutia. Dnes už nahrádza vyhľadávanie cez Google, pomáha programátorom, odhaľuje podozrivé transakcie či asistuje pri diagnostike chorôb. Slovenský programátor a influencer Tomáš Jevčik, známy ako AI_ktivista, ju využíva denne – no zároveň upozorňuje, že v nesprávnych rukách môže byť nebezpečná a ponúka tipy, ako nenaletieť AI podvodom.
V rozhovore s Tomášom Jevčikom si prečítate:
- praktické tipy, ako rozoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou od reality,
- aké mýty o AI sú najrozšírenejšie, prečo sa jej netreba báť a kde spočíva skutočné riziko,
- ako Tomáš využíva AI pri práci aj kreativite a ktoré nástroje mu najviac pomáhajú,
- ako sa chrániť pred online podvodmi a pomôcť v tom aj svojim blízkym,
- čo odporúča úplným začiatočníkom, ktorí chcú spoznať umelú inteligenciu.
Umelá inteligencia je pojem, ktorý používame denne, no často ani nevieme, čo sa za ním ukrýva. Ako by ste opísali umelú inteligenciu vy?
Umelá inteligencia je spôsob, ako naučiť počítač rozpoznávať rôzne vzorce v obrovskom množstve dát a učiť sa z nich. Na základe toho potom dokáže systém predpovedať, tvoriť alebo rozhodovať. Nie je to teda vedomá bytosť, ale veľmi pokročilý nástroj.
Napríklad, ak takémuto systému ukážeme tisíc fotiek mačiek, naučí sa, ako mačka vyzerá – kde má uši, nos či oči – a keď potom uvidí fotku, ktorú predtým nepoznal, dokáže rozoznať, že ide práve o mačku.
Existujú viaceré typy AI. Taká, ktorá dokáže vytvárať obrázky, videá či texty, no aj taká, ktorá riadi autá alebo výťahy. V čom sa líšia?
V autonómnych autách musí systém interagovať s reálnym svetom pomocou kamier a senzorov a robiť okamžité rozhodnutia. Nástroje, s ktorými sa stretáva bežný človek, ako sú ChatGPT alebo Gemini, sú jazykové modely. Pracujú s obrovským množstvom informácií a snažia sa predpovedať každé slovo, až kým nevytvoria ucelenú vetu.
Je teda umelá inteligencia naozaj inteligentná, alebo je len veľmi dobrá v rozpoznávaní vzorcov?
Záleží od toho, ako definujeme inteligenciu. Pokiaľ by sme sa pozerali na meranie IQ, AI dosahuje nadpriemerné výsledky.
Ak ju však porovnávame s ľudskou inteligenciou, AI nemá emócie ani vedomie – napríklad nemusí dobre chápať iróniu alebo satiru. Z tohto pohľadu teda skôr iba imituje inteligenciu.
Umelá inteligencia nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Skutočné riziko je v tom, ako ju používajú ľudia.
V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s veľkými jazykovými modelmi ako ChatGPT, Gemini či Copilot. Na čo všetko ich ľudia využívajú?
Tieto modely predovšetkým nahradili Google pri hľadaní informácií. Zároveň nachádzajú uplatnenie v biznise, kde sa používajú na automatizáciu procesov, v bankovníctve na sledovanie anomálií či podozrivých transakcií a v medicíne na diagnostiku ochorení.
Často s týmito nástrojmi zdieľame aj osobné či citlivé informácie. Môžeme dôverovať ich bezpečnosti?
Určite platí, že heslá, čísla kariet či zdravotné dáta im netreba dávať. Na druhej strane, pri všeobecných otázkach vás môžu dobre navigovať, aj čo sa týka zdravotnej oblasti. Určite to však nenahrádza lekára.
Ako s umelou inteligenciou pracujete vy?
Používam ju denne, najmä pri programovaní. Uľahčuje mi niektoré úlohy, ktoré by inak trvali dlhšie. Pomáha mi zrýchliť tvorbu kódu a zefektívniť proces.
Okrem toho ju často využívam aj na tvorbu obsahu na sociálne siete. Samozrejme, používam ju aj v bežnom živote na rôzne otázky. Ako som spomínal, AI aj mne do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.
Takisto mi pomáha pri vymýšľaní nápadov. Niekedy sa mi jednoducho nechce dopodrobna niečo vymýšľať, tak len napíšem svoje myšlienky alebo kľúčové slová a AI mi dá výstup, od ktorého sa viem odraziť.
Ktoré nástroje využívate najčastejšie?
Najmä ChatGPT, pretože okrem textu umožňuje aj tvorbu obrázkov a už som si naň zvykol. Používam aj online platformy, ktoré kombinujú viacero nástrojov v jednom, takže nemusím používať rôzne samostatné aplikácie na tvorbu videa, obrázkov alebo hlasových výstupov. Takéto riešenie ponúka Freepik, kde je všetko v jednom balíku.
Hovorili ste o používaní AI pri programovaní a pomoci s kódom. Ako si to môžem predstaviť?
Napríklad, keď potrebujem napísať nejaké funkcie alebo časti kódu, ktoré by som inak musel zdĺhavo písať ručne, nechám si ich vygenerovať cez AI.
Vždy však sledujem, s akými dátami a kódom pracujem, aby som neporušil bezpečnostné zásady. Keď programujem pre firmu, nevkladám kód do ChatGPT, pretože je to jej duševné vlastníctvo a zdieľať tento kód by bolo nevhodné.
Tiež neposielam umelej inteligencii celé databázy, ale len malé časti kódu, ktoré potrebujem skontrolovať. AI mi tak môže rýchlo dať spätnú väzbu a odhaliť chyby alebo drobné nedostatky, ktoré by mi mohli uniknúť.
Zároveň využívam na programovanie aj nástroje, ktoré majú integrovanú AI a na základe ľudskej reči dokážu vygenerovať kód. Nemusím ho teda už písať ručne ako kedysi – AI ho vytvorí za mňa presne podľa mojich pokynov.
Viete prácu s umelou inteligenciou pomocou ľudskej reči opísať na konkrétnom príklade?
Áno. Napríklad, ak AI poviem, že chcem, aby naprogramovala hru piškvorky, už vie, ako by mala vyzerať a dokáže vytvoriť základný kód. Potom ju môžem ďalej upravovať, napríklad jej poviem, aby namiesto deviatich políčok bolo 16, a AI upraví kód podľa mojich pokynov.
Pri takomto type kódovania ide často o rôzne podmienky, napríklad: „Ak sa stane toto, vykonaj toto. Ak nie, sprav tamto.“ Ja tieto scenáre opisujem ľudskou rečou a AI ich pretransformuje do kódu.
Niektoré typy AI dokonca pri tvorbe kódu automaticky pridávajú komentáre – vysvetľujú, čo sa deje v jednotlivých častiach, čo uľahčuje analyzovanie kódu. Takto umelá inteligencia funguje aj ako akýsi inštruktor – nielenže generuje kód, ale aj pomáha pochopiť, ako funguje.
10 tipov, ako rozpoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou
- Pozrite sa na pozadie – AI má stále problém s realistickými detailmi v pozadí, môžu sa tam objaviť pokrivené predmety, nezreteľné postavy alebo zvláštne nápisy.
- Skontrolujte proporcie – ruky, uši, okuliare či iné detaily môžu byť zdeformované alebo nekonzistentné.
- Všímajte si oči a pohľad – osoby na vygenerovaných videách majú často „prázdne“ oči alebo zvláštne pohyby, ktoré nekorešpondujú s výrazom tváre.
- Dívajte sa na pery – pri videách sledujte, či pohyb úst sedí so slovami, ktoré počujete.
- Počúvajte tón hlasu – generované hlasy môžu byť monotónne, robotické alebo bez prirodzenej intonácie.
- Overujte si informácie – ak obsah vyzerá podozrivo, skúste ho dohľadať na iných zdrojoch alebo cez reverzné vyhľadávanie obrázkov.
- Pýtajte sa špecifické otázky – ak máte pocit, že četujete s AI, ktorá sa vydáva za vašu blízku osobu, spýtajte sa otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy.
- Hľadajte nekonzistentnosť – napríklad zmeny farby oblečenia či pozadia medzi jednotlivými snímkami videa.
- Skontrolujte digitálnu stopu – vygenerované fotky či videá často nemajú bežné údaje o pôvode (napr. z akého fotoaparátu pochádzajú).
- Používajte nástroje na detekciu AI – existujú online služby (napr. na overenie deepfake videí alebo generovaných textov), ktoré vám pomôžu odhaliť pôvod obsahu.
Stretávate sa s mýtmi o AI?
Áno. Najčastejším je to, že ovládne svet. Umelá inteligencia ale nemá vlastné ciele ani túžby, je to len nástroj. Aby nastal scenár ako z filmov, všetky tieto rôzne druhy AI by sa museli magicky spojiť, mať spoločný cieľ a začať konať koordinovane, čo podľa mňa v reálnom svete nie je možné.
AI je vždy limitovaná tým, na akých dátach je trénovaná a aké využíva algoritmy. Skutočné riziko je skôr v tom, ako ju používajú ľudia – či už firmy, vlády alebo jednotlivci.
Ďalším mýtom je, že ukradne ľuďom prácu.
Áno. Súhlasím, že zmení štruktúru práce, tak ako ju menili aj iné technologické novinky. Ale nejde o to, že by úplne kradla prácu. Skôr vzniknú niektoré nové miesta a iné sa zautomatizujú.
AI mi do istej miery nahradila Google. Snažím sa ju ale používať skôr ako rozšírenie svojho myslenia, nie ako náhradu kritického uvažovania.
Spomenuli ste, že riziko je v tom, ako ju ľudia využívajú. Ako sa dá AI zneužívať na nekalé účely?
Možností je veľa. Podvodníci dnes dokážu generovať dokonalé falošné hlasy alebo videá, môžu robiť kybernetické útoky, online podvody za účelom získania peňazí, vydierania alebo šírenia dezinformácií.
Ako funguje generovanie hlasu?
V podstate niekedy stačí krátka nahrávka alebo záznam z videa či rozhovoru. Pomocou umelej inteligencie a dostupných nástrojov na internete si človek dokáže vyklonovať hlas a následne ho nechať prečítať požadovaný obsah alebo zmeniť už existujúcu nahrávku týmto vyklonovaným hlasom.
Stalo sa vám, že ste aspoň na chvíľu považovali nejaký obsah vygenerovaný AI za reálny?
Nepovedal by som, že som sa nechal nachytať na deepfake, ale určite som nad niektorými vecami premýšľal dlhšie, než by som mal. Technológia sa vyvíja veľmi rýchlo a výstupy vytvorené umelou inteligenciou sú čoraz presvedčivejšie.
Avšak tým, že pracujem s AI, sa často viem zastaviť a zamyslieť sa, či ide o takýto obsah alebo nie. A hľadám typické znaky, ktoré napovedajú, že nejde o reálny obsah.
Deepfake je falošné video, fotka alebo zvuk vytvorený pomocou umelej inteligencie tak presvedčivo, že človek na ňom vyzerá, akoby povedal alebo urobil niečo, čo v skutočnosti nie je pravda.
Aké znaky by sme si mali všímať, aby sme zistili, že ide o umelo vytvorený obraz alebo nahrávku a nie o skutočnosť?
Aj keď je AI čoraz kvalitnejšia, stále sú určité detaily, ktoré má problém verne napodobniť. Zvukové nahrávky môžu pôsobiť monotónne alebo roboticky.
Ak napríklad komunikujete s chatbotom, ktorý sa vydáva za vášho známeho, spýtajte sa ho otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Tak zistíte, či komunikujete s AI alebo s reálnou osobou.
Pri odhaľovaní AI tiež pomáha, ak sa s ňou budete rozprávať nie ako človekom, ale ako s AI, teda technickejšie. Napríklad namiesto otázky „Mohol by si mi to vysvetliť inak?“ sa môžete opýtať „Mohol by si mi túto odpoveď vygenerovať inak?“. Ak odpovie úplne inak a nebude prekvapená z vašej zvláštnej otázky, pravdepodobne ide o umelú inteligenciu.
A čo videá alebo obrázky? Ako to spozorujem pri nich?
Deepfake videá sú dnes generované rôznymi spôsobmi. Pri face swapoch ide o už existujúce video, kde je len namiesto originálnej tváre dosadená tvár inej osoby. Vtedy je dôležité všímať si bradu, pleť, proporcie tváre a tela, pretože niekedy nesedí prirodzenosť týchto prvkov.
Pri lipsyncoch – čiže synchronizácii pier s hlasom – nemusí pohyb pier sedieť s rečou. Pri klasických deepfakoch si treba všímať aj pohľad, oči sú často bez emócií a nekorešpondujú s tým, čo osoba hovorí.
Ďalším znakom je pozadie, pretože AI má problém verne generovať detaily v pozadí. Preto sa tam môžu objaviť artefakty, čiže veci, ktoré nesedia.
AI artefakty sú drobné chyby alebo neprirodzenosti, ktoré vznikajú pri generovaní obrázkov umelou inteligenciou. Najčastejšie sa objavujú v pozadí – napríklad pokrivené predmety, nerealistické či nezreteľné postavy alebo nesprávne proporcie objektov a prostredia.
Kedysi sa dali fotky ľudí vygenerované AI ľahko odhaliť podľa nesprávneho počtu prstov…
Áno, pár rokov dozadu to bol bežný problém, no dnes je to už oveľa presnejšie. Generovanie sa výrazne zlepšilo a nové nástroje, napríklad Nano Banana od Google, dokážu verne vytvoriť aj také detaily ako prsty.
Okrem nerealistických prstov, ktoré sú skôr zábavné, vie AI prispievať aj k vzniku nerealistických ideálov krásy u detí, ak je využívaná napríklad na úpravu fotiek alebo pri AI modeloch…
Určite je to riziko, pretože deti a mladší ľudia nemusia mať dostatočne vyvinuté kritické myslenie. Preto je dôležité edukovať ich – či už na školách, alebo prostredníctvom rôznych platforiem, aby sa naučili s AI pracovať, no zároveň neprepadali extrémom a nenechali si nahradiť kritické myslenie.
AI by mala slúžiť na efektívnejšie učenie, zlepšenie kreativity a vedomostí, nie ako náhrada za myslenie.
A čo opačný vekový extrém – seniori? Pre mnohých z nich môže byť AI takmer magická záležitosť, môžu byť náchylnejší veriť deepfakeom. Ako s nimi hovoriť o umelej inteligencii?
Jednoducho cez konkrétne scenáre a príklady. Ukázať, čo sa dá spraviť a čo sa môže stať – napríklad podvody s deepfakemi alebo falošnými nahrávkami, kde niekto môže vymáhať peniaze použitím hlasu danej osoby. Seniori tak získajú vedomosť, že existuje riziko, a vedia si overiť informácie cez iný komunikačný kanál.
AI môže situáciu zhoršiť, pretože pôsobí presvedčivo a podvodníci môžu zneužiť osamelosť ľudí.
Hovoríte o tom aj doma?
Áno, moji rodičia a starí rodičia vedia, čo robím a sledujú ma, takže je to plus. Keď niečo pridám na Instagram, vidia to a často sa o tom doma rozprávame.
Ak niekto ešte v živote nepracoval s umelou inteligenciou, kde by ste mu odporučili začať?
Odporučil by som otvoriť si ChatGPT a komunikovať s ním, osvojiť si základnú interakciu. Skúšať otázky, nechať si poradiť, vypracovať si nejaké šablóny, ktoré môže ďalej používať. AI slúži nielen na komunikáciu, ale aj na učenie sa a spoznávanie umelej inteligencie.
Tip na záver: Ak vás kontaktuje niekto, kto sa vydáva za vášho blízkeho, položte mu kontrolnú otázku, na ktorú poznáte odpoveď len vy dvaja. Pomôže vám to odhaliť, či ide naozaj o vašu blízku osobu alebo len o AI podvodníkov.
Loading...
