5 najčastejších chýb pri podávaní daňového priznania

Obdobie podávania daňových priznaní je v plnom prúde. Majte sa na pozore pred týmito klasickými chybami

Podať daňové priznanie na prvýkrát správne môže byť riadna fuška. Zozbierali sme pre vás najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia, aby ste sa ich mohli vyvarovať a ušetriť si tak kopu času a nervov.

O2 vám spolu s novým SMART Paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo férovom podnikaní. Sú pre vás pripravené praktické rady a manuály aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

1. Pozor na správne tlačivo – B je správne

Skôr než začnete vypĺňať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020, musíte si zvoliť správny typ tlačiva. Pri fyzickej osobe sú dva.

  • Typ A: tento typ si vyberiete, ak vaše príjmy pochádzajú iba zo závislej činnosti (zamestnania či dohody).
  • Typ B: tento typ si vyberiete, ak máte aj iné príjmy ako zo závislej činnosti, napríklad zo živnosti alebo z prenájmu nehnuteľnosti.

Ak ste bežný živnostník a máte príjmy zo živnosti, podávate tlačivo typu B a máte povinnosť ho podať elektronicky.

2. SK NACE, DIČ, rodné číslo – bez údajov to nepôjde

Na prvej strane daňovníci najčastejšie zabúdajú vyplniť kód SK NACE, ktorý prislúcha vašej hlavnej, a teda prevažnej podnikateľskej činnosti (za rok 2020 ste v nej dosiahli najvyšší príjem).

Takisto si pri vypĺňaní daňového priznania dajte pozor, aby ste nezabudli vyplniť DIČ alebo rodné číslo. Telefónne číslo či e-mail sú nepovinné údaje. Ak ich však uvediete, daňový úrad sa v prípade potreby s vami jednoduchšie skontaktuje.

3. Dane treba nielen podať, ale aj zaplatiť. Ideálne naraz

Medzi najbežnejšie chyby patrí to, že daňovník síce podá daňové priznanie, no zabudne uhradiť daň, prípadne opačne.

Ako živnostník máte v základnej lehote povinnosť podať daňové priznanie do 31. 3. 2021 a v rovnakom termíne ste zároveň povinní uhradiť aj daň z príjmov.

4. Číslo účtu a variabilný symbol musia sedieť

Občas sa stane, že daňovník daň zaplatí, ale platbu dane zle označí, a tak daňový úrad nevie identifikovať platbu, ktorá mu prišla, a eviduje daň ako neuhradenú.

Oplatí sa vám odložiť si daňové priznanie?

Pred úhradou dane si skontrolujte, či ste správne uviedli variabilný symbol v tvare 1700992020, a overte si, či máte správne číslo účtu. Viac informácií o tom, ako a kam daň uhradiť, nájdete v článku o tipoch k podávaniu daňového priznania.

5. Nezabudnite na prílohy, sú dôležité

Súčasťou daňového priznania sú aj prílohy. Patrí medzi ne napríklad:

  • potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti,
  • potvrdenie o zaplatených úrokoch z úveru na bývanie (ak si uplatňujete daňový bonus na zaplatené úroky)

V prípade, že si uplatňujete skutočne preukázané výdavky zaúčtované v účtovníctve, ste povinní podať aj účtovnú závierku, ktorá sa podáva ako samostatné podanie (nie príloha), ale musí byť podaná tiež v rovnakej lehote.

Bez príloh je daňové priznanie nekompletné. Dajte si preto veľký pozor predtým, než ho odošlete. Inak si celý proces budete musieť zopakovať.

Tip: Keď tlačivo vypĺňate elektronicky priamo cez formulár na portáli Finančnej správy, portál vás sám upozorní na chyby a navedie na to, ktoré riadky máte vyplniť. V niektorých prípadoch aj sám vypočíta sumy, ktoré máte v danom riadku uviesť. Pozor, ak formulár nenašiel chyby, ešte to neznamená, že tlačivo je vyplnené bezchybne.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu daňovým priznaním:


Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Podnikajte.sk

Podnikajte.sk je špecializovaný podnikateľský portál, ktorý na jednom mieste prináša inšpiratívne príbehy, reálne podnikateľské skúsenosti, praktické príklady a know-how od skúsených odborníkov. Vznikol v roku 2007 a dlhodobo si medzi čitateľmi drží vysokú kredibilitu. Obľúbenosť portálu potvrdzuje aj nezávislé meranie IAB, podľa ktorého je Podnikajte.sk jednotkou v kategórii podnikatelia a živnostníci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Oplatí sa vám odložiť si daňové priznanie?

Podnikatelia si posúvajú daňové priznanie, ak by im zaplatenie dane rozhádzalo cashflow alebo ak si chcú optimalizovať odvody a preddavky

Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do konca marca a dovtedy treba zaplatiť aj daň. Niektorým podnikateľom sa oplatí priznanie o pár mesiacov odložiť, pre iných je, naopak, lepšie podať si ho čo najskôr. Poradíme vám, čo bude pre vás výhodnejšie a ako na to.

Pre koho je odklad dobrým riešením

Mnohým podnikateľom sa pre pandémiu alebo aj z iných dôvodov môže stať, že práve teraz nemajú z čoho zaplatiť daň a veria, že o pár mesiacov na tom budú lepšie.

O2 vám spolu s novým SMART Paušálom a ďalšími produktmi na mieru pre svojich biznis klientov prináša aj inšpiratívny obsah, ktorý vás posunie vo férovom podnikaní. Sú pre vás pripravené praktické rady a manuály aj rozhovory s fér podnikateľmi z celého Slovenska. Viac článkov nájdete na www.soda.o2.sk/biznis.

Iní daňové priznanie jednoducho nestíhajú podať, lebo im zatiaľ chýbajú potrebné doklady.

Sú aj podnikatelia, ktorí minulý rok mali výrazne vyššie zisky ako rok predtým, s novým daňovým priznaním im vznikne povinnosť platiť vyššie odvody a preddavky a radi by si to odložili na neskôr.

Ak ste v jednej z týchto skupín, môže byť pre vás predĺženie lehoty na podanie daňového priznania vhodným riešením.

Vďaka odkladu môžete ušetriť na odvodoch

Predĺženie lehoty podania daňového priznania vám môže pomôcť ušetriť na odvodoch do Sociálnej poisťovne aj na preddavkoch na daň z príjmov, ako vysvetlíme nižšie. Kedy sa vám (ako SZČO) teda oplatí využiť túto možnosť?

  • Ak ste v predošlom roku dosiahli príjem, ktorý presiahol hranicu na vznik povinnosti platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
  • Ak by ste mali platiť vyššie sociálne odvody ako doteraz.
  • Vzniká vám povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.
  • Podaním daňového priznania sa vám tieto preddavky zvýšia.

V každom z uvedených prípadov hráte o čas (a peniaze). Čo sa týka sociálnych odvodov, pri podaní daňového priznania v riadnej lehote (do konca marca), prvý odvod (resp. zvýšený odvod) musíte zaplatiť najneskôr do 9. augusta. Podaním odkladu sa tento dátum posunie až na 8. novembra. Práve ste ušetrili na platbách za 3 mesiace.

Podávate daňové priznanie? Bez týchto odpovedí sa nepohnete

Podobná situácia je pri preddavkoch na daň z príjmov. Štvrťročné preddavky sa platia vždy do konca kalendárneho štvrťroka. Pokiaľ podáte daňové priznanie v riadnom termíne, tak prvý preddavok musíte zaplatiť do konca júna. Ak si ho posuniete o 3 mesiace, prvý preddavok (resp. zvýšený) musíte zaplatiť do 30. 9.

Znamená to, že zaplatíte o 1 preddavok na daň z príjmov menej alebo v jeho pôvodnej výške. Navyše, rozdiely na preddavkoch na daň z príjmov sa u fyzických osôb nedoplácajú.

Viac detailných informácií a konkrétnych príkladov nájdete v článku Odklad daňového priznania – vplyv na odvody a preddavky.

Ak ste mali horšie výsledky, odklad sa vám neoplatí

Ak pandémia zasiahla vaše podnikanie na citlivých miestach a minulý rok ste mali horšie výsledky, môže sa stať, že po daňovom priznaní vám klesnú odvody aj preddavky. V tom prípade sa vám oplatí podať si daňové priznanie v riadnom termíne, aby ste mohli začať platiť nižšie dane a preddavky čo najskôr.

Odklad oznámte do konca marca, lehotu si môžete predĺžiť až o tri mesiace

Ak si chcete priznanie odložiť, odklad musíte oznámiť najneskôr do 31. marca 2021. Ak máte iné zdaňovacie obdobie ako kalendárny rok, alebo ak je vaša firma v konkurze, likvidácii, prípadne ste dedičom zomrelého daňovníka, platia pre vás iné pravidlá.

Lehotu na podanie daňového priznania si môžete takto predĺžiť o najviac tri kalendárne mesiace. V oznámení uvediete, či chcete odklad do konca apríla, mája, alebo maximálne do 30. júna 2021. Ak vaše príjmy pochádzajú zo zahraničia, termín si môžete posunúť až o šesť mesiacov, čiže najneskôr do konca septembra 2021.

Ak už raz podáte oznámenie a uvediete v ňom, že daňové priznanie si posúvate o mesiac, už ho nebudete môcť posunúť na neskôr.

Tlačivo sa zmenilo, nájdete ho v Osobnej internetovej zóne

Odklad budete podávať elektronicky – nevyhnú sa tomu právnické osoby zapísané v obchodnom registri ani fyzické osoby – podnikatelia.

Minuloročné tlačivo už neplatí. Musíte vyplniť aktuálne, podľa vzoru platného na rok 2020. Formulár „Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania“ nájdete po prihlásení sa do svojej Osobnej internetovej zóny v časti – Katalógy – Katalóg formulárov – Daň z príjmov fyzickej osoby – Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

Ak ste začínajúci živnostník a nemáte zriadený elektronický prístup do portálu Finančnej správy, pomôže vám článok Ako si vybaviť elektronickú komunikáciu s daňovým úradom.

Prečítajte si aj ďalšie časti sprievodcu daňovým priznaním:


Ak máte tipy na ďalšie témy, ktoré by vám pomohli v podnikaní, alebo nám chcete poslať spätnú väzbu či upozorniť na vylepšenie, prosím, napíšte na . Ďakujeme.

Podnikajte.sk

Podnikajte.sk je špecializovaný podnikateľský portál, ktorý na jednom mieste prináša inšpiratívne príbehy, reálne podnikateľské skúsenosti, praktické príklady a know-how od skúsených odborníkov. Vznikol v roku 2007 a dlhodobo si medzi čitateľmi drží vysokú kredibilitu. Obľúbenosť portálu potvrdzuje aj nezávislé meranie IAB, podľa ktorého je Podnikajte.sk jednotkou v kategórii podnikatelia a živnostníci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac