Neobmedzené volania, veľké objemy dát aj predplatné appiek: O2 SMART Paušál je riešením pre vaše podnikanie

Chcete mať paušál, pri ktorom sa nebudete musieť neustále obmedzovať a kontrolovať svoju spotrebu? Novinka od O2 uľahčí vaše podnikanie a spríjemní chvíle oddychu.

Telefón s množstvom funkcií, ktorý človeku počas pracovných dní dokáže nahradiť notebook, je dnes samozrejmosť. Nemenej dôležitý je však aj paušál, v ktorom nájdete potrebné služby. Spoločnosť O2 prišla na jeseň tohto roku s novým O2 SMART Paušálom, ktorý umožňuje vyskladať si svoj paušál tak, aby čo najviac vyhovoval vašim potrebám.

Máte podnikateľský sen, no neviete ako začať? Máme pre vás šikovný návod, ktorý vám pri rozbehu pomôže. Chcem vedieť viac

Podnikanie v digitálnej dobe sa z veľkej časti odohráva v online prostredí. O2 preto vo svojom novom paušále ponúka nielen neobmedzené volania, SMS a MMS, ale aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré môžu uľahčiť váš biznis.

Novinkou je, že O2 neponúka konkrétne balíky, ale možnosť personalizovať svoj paušál, čím prináša všetkým svojim zákazníkom väčšiu slobodu.

„Okrem toho, že O2 SMART Paušál prináša ešte väčšie objemy dát, ktoré sú pre podnikateľov často otázkou úspechu alebo neúspechu v podnikaní, vďaka predplatnému sa dostanú aj k aplikáciám, ktoré im umožnia mať neustále aktuálne informácie, či už ekonomického, alebo politického charakteru (Denník SME a Denník N), resp. si pri nich oddýchnu (HBO GO, TIDAL alebo O2 TV),“ vysvetľuje vedúci oddelenia segmentového marketingu O2 Kristián Baráti.

Čo prináša nový O2 SMART Paušál

  • neobmedzené volania, SMS a MMS správy v celej EÚ už od 15 €
  • veľké objemy dát
  • 10 GB dát navyše na každú z vybraných aplikácií
  • predplatné prémiových aplikácií, napríklad HBO GO, TIDAL, Denník SME alebo Denník N, ktoré môžete využívať nielen vo svojom mobile, ale aj prostredníctvom iných zariadení, ako sú počítač či TV

Ktoré aplikácie nájdete v O2 SMART Paušále?

Aby O2 uspokojilo potreby všetkých svojich zákazníkov, ponúka päť variantov nového paušálu. Všetkým podnikateľom a živnostníkom odporúčame Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý prináša možnosť vybrať si až tri aplikácie, ktoré sú vám, resp. vášmu podnikaniu najbližšie.

Pri zostavovaní paušálu si môžete vybrať z tzv. základných a prémiových aplikácií. V prípade Zlatého O2 SMART Paušálu si vyberáte dve základné aplikácie a jednu prémiovú appku, kam patria aplikácie vyžadujúce predplatné (s výnimkou YouTube), pričom predplatné je v cene vášho paušálu.

Základné aplikácie

  • Facebook
  • Instagram
  • TikTok
  • Waze
  • WhatsApp
  • Mapy od Google
  • Viber

Prémiové aplikácie (s predplatným)

  • HBO GO
  • TIDAL
  • Denník SME
  • Denník N
  • O2 TV
  • YouTube (bez predplatného)

Ako si vyskladať paušál?

Zdá sa vám, že zostaviť si nový paušál je pomerne náročné? Opak je pravda. Pozrite si, ako by mohol vyzerať ten váš.

Pre podnikateľa v gastronómii

Ak podnikáte v gastronómii a denne pridávate nové príspevky na sociálne siete, určite sa vám k neobmedzeným volaniam, SMS a MMS a základnému balíku 10 GB dát zídu extra dáta na Instagram a Facebook, aby ste svojich zákazníkov mohli neustále informovať o svojej ponuke.

V rámci Zlatého O2 SMART Paušálu si môžete vybrať aj jednu prémiovú aplikáciu. Ak chcete mať stále čerstvé informácie o aktuálnom dianí doma i vo svete, určite vám príde vhod aplikácia Denníka SME, ktorej súčasťou je aj ekonomické spravodajstvo Index. Ak vám viac vyhovuje Denník N, v ponuke prémiových aplikácií nájdete aj ten vrátane nového ekonomického denníka Denník N.

Ak si chcete v začiatkoch svojho podnikania zadovážiť nový smartfón, ktorý sa postará o kvalitné fotky alebo ponúka možnosť využívať dve SIM karty, uplatniť si môžete bonus na zariadenie vo výške 120 €. Ak si tento bonus neuplatníte, môžete si vybrať ďalšiu základnú alebo prémiovú aplikáciu.

Zlatý O2 SMART Paušál určite oceníte aj vtedy, keď cestujete do zahraničia. Nájdete v ňom štedrých 12 GB dát na využitie v celej EÚ. Ak sa rozhodnete neuplatniť si bonus na zariadenie, dátový balík je väčší ešte o 2,3 GB.

Pre konzultanta či realitného makléra

Ak ste konzultant alebo rozbiehate podnikanie v realitách, pravdepodobne budete tráviť veľa času na cestách. Vtedy oceníte, že k neobmedzeným volaniam, SMS a MMS a základnému balíku 10 GB dát si môžete vybrať extra dáta na navigačnú aplikáciu Waze, ktorá vypočítava trasu v reálnom čase a mapuje aktuálnu dopravnú situáciu. K nej si môžete pridať ešte niektorú z komunikačných appiek, napríklad Facebook, vďaka ktorej budete v kontakte so svojimi blízkymi aj klientmi.

Ak radi oddychujete pri dobrom filme či seriáli, môžete si v rámci prémiových aplikácií zvoliť  predplatné streamovacej služby HBO GO, ku ktorému dostanete aj 10 GB dát na jej sledovanie. Sledovať ju môžete nielen vo svojom telefóne, ale aj na počítači, TV či v tablete. Výhodou tejto aplikácie je aj to, že ponúka široký výber filmov aj seriálov v češtine, resp. s českými titulkami.

Ak sa rozhodnete, že svoj smartfón nechcete meniť za nový, a teda si neuplatníte bonus na zariadenie, môžete si v rámci svojho paušálu vybrať ďalšiu z aplikácií aj s extra dátami na jej používanie. Na odreagovanie môže prísť vhod napríklad YouTube s množstvom praktických návodov a inšpiratívnych videí.

V rámci Zlatého O2 SMART Paušálu môžete využiť až 14,3 GB dát v celej EÚ bez príplatku (pri neuplatnení bonusu), vďaka čomu nebudete musieť ani v zahraničí neustále sledovať svoju spotrebu.


Extra tip

Ak nepodnikáte sám, O2 SMART Paušál môže byť vďaka predplateným appkám príjemným benefitom pre zamestnancov, ktorý vás nebude stáť nič navyše. Služby ako HBO GO, TIDAL či predplatné spravodajských appiek určite ocenia aj mimo práce.


Uvedené varianty sú len inšpiráciou – svoj O2 SMART Paušál si môžete vyskladať tak, aby čo najviac vyhovoval vám a vášmu podnikaniu. Ideálnu kombináciu pre vaše potreby si môžete vytvoriť v rámci aplikácie Moje O2 alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s jeho nastavením radi pomôžu.

Ak ešte nie ste zákazníkom O2 a radi by ste sa ním stali, O2 sa pri prenesení čísla postará o zmluvnú pokutu až do výšky 240 €. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/vykupenie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac