Čo vám príde na myseľ ako prvé, keď sa povie slovné spojenie kvalitná architektúra? Väčšina ľudí si predstaví známe zahraničné stavby, ktoré často videli len na fotkách. Na Slovensku pritom máme mimoriadne hodnotné architektonické diela z obdobia socializmu, ktoré môžete navštíviť kedykoľvek. Vybrali sme 9 z nich, ktoré by ste nemali obísť.
Múzeum SNP, Banská Bystrica/Architekt: Dušan Kuzma
Túto nezvyčajnú budovu postavili v roku 1969 ako Pamätník Slovenského národného povstania (SNP), pričom na svoju dobu išlo o obrovskú technologickú výzvu. Múzeum totiž tvoria dve železobetónové skulptúry miskovitého tvaru spojené mostom.
V priestore medzi nimi sa nachádza pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka a s večným ohňom. Nachádzajú sa v nej aj urny symbolizujúce najvýznamnejšie bojiská SNP, miesta fašistických represálií a pamätníky venované obetiam holokaustu na Slovensku a zahraničným účastníkom SNP.
Do budovy neskôr presunuli múzeum, ktoré dokumentuje vývoj slovenskej spoločnosti a protifašistický boj vo vojnových rokoch 1938 až 1945. Stavba patrí medzi dominanty Banskej Bystrice a od roku 1982 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Monumentálny pamätník je najkrajší počas západov slnka – sklenené vitráže na vnútornej strane skulptúr vtedy vyzerajú, akoby boli v plameňoch. Súčasťou objektu je aj rozsiahly park so skanzenom, v ktorom sa nachádza ťažká bojová technika používaná počas SNP aj lietadlo, ktoré povstalcov zásobovalo.
Krematórium v Bratislave/Architekt: Ferdinand Milučký
Starí Slovania zvykli hovoriť, že keď niekto zomrel, odišiel do lesov. Práve s týmto motívom pracoval architekt Ferdinand Milučký pri návrhu Krematória v Bratislave, ktoré sa spolu s urnovým hájom zaraďuje k najvýznamnejším dielam povojnovej architektúry u nás. Málokedy sa podarí postaviť pietne miesto tak, aby vzbudzovalo úctu k zosnulým aj trúchliacim a pritom pôsobilo takým pokojným dojmom.
Minimalistická stavba sa nesie v duchu severskej moderny, pre ktorú je príznačné spojenie s prírodou. Aj preto ju vsadili medzi staré duby a borovice, ktoré tvoria kontrast s jej vodorovnými líniami. Zaujímavosťou je, architekt pracoval pri svojom návrhu aj s dubom s 25-metrovou korunou. Pôvodne mal byť dominantou priestoru, pri stavebných prácach ho však vyrúbali.
Hlavná budova krematória sa rozprestiera na kopci nad lúkou a skladá sa z priečnych sklených a bielych vodorovných stien. Stavba je minimalistická, s dôrazom na funkčnosť dizajnu a Milučký v nej v maximálnej možnej miere využil prirodzené svetlo. Areál dotvára totemová plastika od Vladimíra Kompánka, pri ktorej sa inšpiroval drevenými krížmi dedinských cintorínov a hálkami ľudových dreveníc, ktoré boli príznačné pre Slovensko.
Lyžiarsky areál, Štrbské Pleso/Architekti: Eugen Kramár, Ján Šprlák-Uličný
V slovenskej časti Vysokých Tatier sa majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach uskutočnili už v 30. rokoch minulého storočia. V roku 1947 sa Vysoké Tatry stali národným parkom a pre účely ďalších majstrovstiev v roku 1970 na Štrbskom Plese postavili dva skokanské mostíky a areál pre dojazdy klasických bežeckých disciplín.
Lyžiarsky areál stojí tesne vedľa Štrbského plesa (1 500 m.n.m.), cez ktoré v zime vedú aj bežecké trate. Súčasťou mostíkov je rozhodcovská veža, hľadisko s kovovými tribúnami a do areálu je zakomponovaný aj hotel.
Pre odvážne konštrukcie a šikmé dynamické tvary sa považuje za pozoruhodný príklad neskorej moderny 60. rokov 20. storočia. Pre vysoké kvality nazvali novinári komplex Areálom snov.
Slovenský rozhlas, Bratislava/Architekti: Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling
Budova Slovenského rozhlasu s výškou 80 m je jednou z architektonických dominánt Bratislavy. Autori obrátenej pyramídy ju navrhovali v čase politického uvoľnenia v 60. rokoch minulého storočia. Pri jej vzniku tak mohli experimentovať, použiť progresívne technológie aj konštrukčné princípy. Hoci projekt vznikol ešte v roku 1967, stavba bola dokončená až v roku 1983.
Ide vôbec o prvú oceľovú budovu na Slovensku s veľkorysými vnútornými priestormi. Okrem iného sa v nej nachádza aj koncertná sieň s jedným z najväčších organov na Slovensku a nahrávacie štúdiá, ktoré sú dôkladne odizolované od hluku.
Architekti chceli pôvodne vytvoriť akúsi kancelársku krajinu plnú svetla, zelene a vzduchu – priestory šiestich podlaží mali byť otvorené a vzájomne previazané, čo sa však nepodarilo realizovať. Budova rozhlasu je tiež nositeľkou titulu Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby. V roku 2017 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. V Bratislave ju nemôžete minúť.
Krajská politická škola, Modra-Harmónia/Architekt: Vladimír Dedeček
Architekt Vladimír Dedeček patril k prvej generácii slovenských architektov, ktorí po vojne vyštudovali architektúru v Bratislave. Bol verný funkcionalizmu a v 70. a 80. rokoch minulého storočia sa venoval rozsiahlym projektom, ktoré súviseli najmä s modernizáciou Slovenska a budovaním inštitúcií.
Jednou z nich bola aj budova Krajskej politickej školy v Modre-Harmónii (dnes Účelové vzdelávacie zariadenie Slovenskej zdravotníckej univerzity), ktorá kombinuje nielen funkcie školy a ubytovania, ale aj športového a kultúrno-spoločenského centra.
Architektovi totiž bolo od začiatku jasné, že plánovať výlučne školskú stavbu s obmedzenou funkciou politickej školy, nie je veľmi perspektívne, preto projekt rozšíril o ďalšie funkcie. Dedeček sám seba označoval za „tesára v čase betónu“ a jeho stavby sú charakteristické prepracovanou geometriou. Z rôznych pohľadov potom aj budova v Harmónii tvorí zaujímavé obrazce, ktoré sa dokonale dopĺňajú. Pre perfekcionistov je to balzam na dušu.
Dom kultúry, Trnava/Architekt: Jozef Danák
Trnavský Dom kultúry je jednou z najvýraznejších stavieb neskorej moderny na území mesta. Atypická stavba s tromi štvorpodlažnými časťami zasahuje do historického Trojičného námestia a kontrastuje tak s historickými meštianskymi domami a sakrálnymi stavbami.
Dom kultúry uzatvára špecifickú etapu úsilia o prestavbu centra Trnavy. Stavbu však časť miestneho obyvateľstva stále odmieta a často sa považuje za symbol neúcty a ignorancie komunistického režimu voči historickej zástavbe. Pri bližšom pohľade si však uvedomíte, že celý objekt je do Trojičného námestia vsadený citlivo.
Neprevyšuje ostatnú zástavbu, prináša súbor dôležitých spoločenských funkcií a celý priestor skôr dotvára, ako by ho narúšal. Z architektonického hľadiska ide o pekný príklad spojenia absolútne odlišných architektonických prístupov. Podobne ako pri slávnej dostavbe SNG v Bratislave, aj táto budova predstavuje zaujímavý názorový konflikt medzi laickou verejnosťou a architektmi.
Stavba s brutalistickým charakterom sa realizovala v roku 1988 a pozostáva z viac ako 10 000 m3 pohľadového železobetónu a z 650 ton železa, vďaka čomu sa zaraďuje medzi unikáty. Keď sa v Trnave pôjdete na Dom kultúry pozrieť, neobíďte ani zadný vchod do budovy a jeho bočnú stranu, ktorú obrastá brečtan. Pohľadový betón vďaka nemu získava jemnejší nádych.
Dom umenia, Piešťany/Architekt: Ferdinand Milučký
Ak patríte k ľuďom, ktorí majú radi kvalitnú architektúru, určite neobíďte Piešťany. Ferdinand Milučký tam na brehu Váhu totiž podľa niektorých odborníkov zanechal svoje najväčšie dielo. Dom umenia na Nábreží Ivana Krasku je objekt, ktorý si zaslúži pozornosť hneď z viacerých dôvodov – od umiestnenia cez spracovanie až po fakt, že stavbu si obľúbili miestni obyvatelia.
Dom umenia sa navyše pravidelne využíva a zamýšľaná funkcia budovy ostala zachovaná aj po viac ako 50 rokoch od jej vzniku. Ak to situácia umožňuje, v budove sa pravidelné konajú koncerty, výstavy, divadlá či filmové premietania.
Silnou stránkou architekta Milučkého bola abstrakcia a pretváranie ľudových motívov. Stavby je tak už na prvý pohľad iná ako ostatné. Hlavnému priečeliu dominuje kubus (kocka), ktorý je odkazom na lomenice dreveníc. Vonkajší vzhľad sa priamo prenáša aj do interiéru – červený roštový strop prechádza z podhľadu cez vestibul až do hlavnej sály.
Fanúšika architektúry očarí originálnosť, práca s materiálmi a priam nepochopiteľná nadčasovať prístupu jedného z najvýraznejších slovenských architektov 20. storočia. Návšteva tohto miesta rozhodne stojí za to.
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove/Architekti: Ladislav Domen, František Jesenko a Ferdinand Zbuško
Základný kameň novej budovy Divadla Jonáša Záborského v Prešove bol položený ešte na konci 60. rokov minulého storočia. V dôsledku politických zmien po roku 1968 však bol projekt prehodnotený, uskutočnila sa ďalšia štúdia a výsledná podoba stavby tak bola nakoniec známa až na konci 70. rokov. Realizácia následne trvala dlhé obdobie, od 1977 do 1990.
View this post on Instagram
Keď budovu na jeseň 1990 odovzdali do užívania, stala sa prvou špecializovanou divadelnou budovou v Československu po roku 1989.
Táto moderná a odvážna budova zaujme aj svojím interiérom, nachádzajú sa v nej dve sály s kvalitným technickým zázemím, veľká s 654 sedadlami a malá s kapacitou 240 miest. Veľká sála je naozaj priestranná, rovnako aj foyer a administratívna časť. Aktuálne sa plánuje čiastočná rekonštrukcia budovy, v rámci ktorej sa vymenia napríklad poškodené presklené výplne vo vstupnej časti.
Slovenská národná knižnica, Martin/Architekti: Dušan Kuzma, Anton Cimmermann
Slovenská národná knižnica sídli v tretej budove Matice slovenskej, ktorú postavili nad mestom Martin. Základný kameň položili v roku 1963 pri príležitosti 100. výročia založenia Matice slovenskej. Budovu stavali pomerne dlho a odovzdali ju až v roku 1975.
View this post on Instagram
Táto dominanta mesta prepája kubické tvary typické pre 60. roky minulého storočia so záľubou architektov v sochárskych formách. Budova má dve átriá, v jej podnoži sa nachádzajú hlavné prevádzky inštitúcie (výstavné priestory, katalógy, študovne, čitárne a prednášková sála), zatiaľ čo výšková časť slúži ako depozit. Vstupné priečelie dotvára reliéf od Vincenta a Petra Hložníkovcov.
Potrebám Slovenskej národnej knižnici slúži stavba od roku 2005. Jej zbierkový fond obsahuje vyše štyri milióny jednotiek uložených na regáloch v dĺžke až 72 km. Takmer tri milióny zväzkov kníh sa nachádzajú práve vo výškovej budove.
Často cestujete a radi zdieľate svoje zážitky? Zostavte si svoj O2 SMART Paušál tak, aby ste v ňom našli presne tie aplikácie, ktoré najviac využijete. Každý mesiac v ňom môžete mať napríklad 10 GB dát na využívanie Google Maps, aby ste vždy prišli do cieľa bez zbytočného stresu, 10 GB dát na Instagram, aby ste mohli zdieľať svoje fotky aj predplatné prémiovej aplikácie TIDAL aj s extra dátami na jej používanie, aby ste vždy mali pri sebe svoju obľúbenú hudbu. Viac o tom, ako si vyskladať O2 SMART Paušál, sa dozviete na www.o2.sk.
Loading...
