V našich hudobných seriáloch zvykneme piesne predstavovať v rôznych kultúrnych kontextoch. No na hudbu sme sa teraz pozreli ako na niečo, čo nás istým spôsobom definuje ako osobnosti. Pripravili sme playlist obľúbencov redakcie Sódy.
Každý prišiel s originálnym minivýberom aj so zdôvodnením, čo preňho piesne znamenajú, potom sme si hudbu púšťali navzájom a sledovali sme naše reakcie. A keďže rešpektujeme ostatných kolegov pri sústredenej práci v kancelárii, hudbu sme si užili cez nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.
Dominikova obľúbená hudba
Neviem, aký je rok v čínskom kalendári, ale pre mňa je 2022 rok (Dušana) Vlka, tak vyberám rovno dve pesničky, lebo slovenská rapová scéna, ktorá sa nebojí postaviť za svoje hodnoty a neutápa sa v sexizme a iných toxických trópoch, si zaslúži pozornosť.
Okrem Prešovského kniežaťa ma celým rokom sprevádza aj Gone Freestyle od Jelaniho Blackmana, ktorý si ma získal bítom a očaril pančlajnom „chillin’ in the meantime like Greenwich“.
Kill Dem od Jaimeho XX mi poslal kamoš so slovami „toto je taký tvoj typ tracku“ a mal pravdu, okamžitá láska. Roll with the Punches je síce staršia vec, ale prvýkrát som ju počul len nedávno ako soundtrack k nočnej ceste po diaľnici v hmle ako z filmu. Bol to pre mňa silný zážitok a odvtedy si skladbu púšťam dokolečka. Jej téma a atmosféra vystihujú všetky prekážky a tragické udalosti, s ktorými som sa musel v poslednom čase vyrovnať sám osobne, ale aj my všetci ako spoločnosť.
Dušan Vlk
Asthmaboy
Pre Bašku som vybral Asthmaboy od Dušana Vlka, lebo som ju chcel vyrušiť nečakaným výberom, a myslím si, že aj keby sa jej nepáčila forma, tak určite precíti niektoré časti textu.
Baškina reakcia: „Prekvapila ma výrazná gitara a bicie v intre, do ktorého začal rapovať Dušan Vlk. Čakala som úplne iný hudobný dizajn a bolo to príjemné vyrušenie a zároveň nahlodanie zvedavosti na jeho tvorbu.“
Baškin miniplaylist obľúbenej hudby
Tutti Frutti od Little Richarda je šialený životabudič na skoré rána, uzimené dni či zlú náladu. Jeho špecifické „A wop bop a lu bop, a wop bam boom!“ a bláznivé hranie na klavíri spustili ozajstnú revolúciu v rokenrole. Názov skladby pochádza z talianskeho názvu zmrzliny „tutti frutti“ (všetko ovocie) a skrytú metaforu obsahuje pojem „fruity“ ako pomenovanie dúhového spektra a toho, že bol gay – čo bolo v 50. rokoch absolútne revolučné. Neskôr túto skladbu prespieval Elvis Presley s Patom Boonom.
Od Little Richarda vyberám aj druhú skladbu Good Golly Miss Molly pre klavírne intro a melódiu, ktorá prinúti každého klopkať nohou kdekoľvek. Aj táto skladba má svoje skryté metafory a odkazy, ktoré vysvetľujú atmosféru konca 50. rokov v Amerike.
Otis Redding s Merry Christmas Baby vytvára skvelú vianočnú atmosféru s notoricky známou soulovou skladbou, ktorú prespievali interpreti ako Chuck Berry, B. B. King, Elvis Presley, Etta James či Bruce Springsteen. Reddingova verzia bola však vždy moja najobľúbenejšia pre jeho špecifický hlas.
Keď na letných festivaloch zaznela skladba Keď padal sneh od Fallgrappu a Curly Simona, vedela som, že ju odspievam s celým publikom. „Plné vačky toho, čo by sa nemalo nosiť, pod očami vačky z toho, čo sa nemá robiť“ je nákazlivé. Nielen táto skladba, ale aj celý album od Fallgrappu je na Slovensku neobyčajnou kvalitou.
Pesnička, ktorá ma vždy upokojí po tréningu a ťažkom dni, je Eternal Light od Free Nationals a Chronixxa. Je to ako vytrhnutie z matrixu a spolu s textom pesničky „Good vibration yeah, that’s the positive vibes that we create yeah, the sounds that make you feel right, we keep it blazin yeah“ pohladí dušu a zresetuje myseľ.
Little Richard
Tutti Frutti
Klaudi som pustila pesničku Tutti Frutti od Little Richarda, pretože je notoricky známa vďaka Elvisovi, no Richardova verzia má o dosť väčšie grády.
Klaudina reakcia: „Baškin výber ma príjemne prekvapil, nečakala som takú energetickú šupu a ani rokenrolové rytmy. Musím priznať, že som ju predtým poznala len v Elvisovej verzii, no táto v podaní Little Richarda ide do môjho playlistu na dobitie energie aj na sólo tanečky. Musím priznať, že sa mi páči oveľa viac ako Elvisovo podanie.“
Klaudiin výber obľúbencov
Počas dospievania ma síce veľmi bral metal, ale môj hudobný štýl sa vyformoval do rockového a indie pop-rockového pozadia. K Future Islands som sa dostala cez svoju známu a bola to láska na prvé počutie – hneď som popočúvala všetky albumy a ťažko sa mi rozhoduje, ktorý mám radšej. Ak mám odporučiť ešte nejaké single, tak veľmi ľúbim Balance aj Moonlight.
Keď sme pred pár rokmi cez leto s kamoškou cestovali na produkciu, playlist nám ponúkol Sticky Fingers How to Fly ako náhodne vygenerovanú skladbu podľa hudobného vkusu. Naraz sme sa na seba pozreli, aká geniálna vec hrá. Moment prvého počutia How to Fly si doteraz dobre pamätám – veľká pohoda a absolútna láska aj po niekoľkých rokoch, svieži a príjemný flow, keď si len vychutnávame, ako plynie život.
The Cure aj Pink Floyd patria k mojim dlhoročným hudobným favoritom. Lullaby môžem počuť aj niekoľkokrát za sebou a vždy z nej mám rovnako čarovný pocit. Je to ako vstup do priestoru plného pochopenia a rešpektu, kde je každý akceptovaný a môže sa cítiť slobodne. To je pre mňa Lullaby.
Pesničku Wish you were here som vždy registrovala, ale trvalo mi dlhšie, kým som ju pochopila: „We’re just two lost souls swimming in a fish bowl“ (sme dve stratené duše plávajúce v sklenenej guli, na ktorú sa pozerajú) hovorí za všetko. Ešte nikdy som nepočula krajšiu metaforu na zlé načasovanie.
Nemohla by som svoj päťskladbový výber nechať bez slovenskej hudby, lebo máme skvelých interpretov. Purist je (pre mňa) jedným z hudobne najprogresívnejších. Silence keeps us alive má správny šmrnc, krásny flow a nadpozemskú náladu.
Phantogram ft. Future Islands
Black out days (Future Islands remix)
Magdi som pustila pesničku od svojich milovaných Future Islands, a hoci je táto skladba len remixom, ich charakteristickú náladu stále vystihuje. Keď ju počúvam, cítim nekonečnosť a zároveň úplný pokoj – keď na ničom nezáleží a len sme.
Magdina reakcia: „Si v klube, je tam prítmie a ty sa kyvkáš do týchto bítov. Takto nejako si zhmotňujem skladbu, ktorú mi pustila Klaudi. Je to remix a skromne vyhlasujem, že lepší ako originál.“
Výber obľúbencov Magdi
Freed from Desire je presne tá pesnička, ktorá ťa vyburcuje, keď už nevládzeš žúrovať a v časti (všetci dobre vieme, ktorá to je) sa začneš najviac šantiť a skákať do výšin.
Na Black Pumas mám ťažké srdce pre ich nevystúpenie na Pohode, ale Colors je nádherná vec, pri ktorej počúvaní im vždy odpustím.
Mám rada prepojenie hip-hopu, popu a New Yorku a Wyclef Jean to v roku 1997 dokázal spracovať elegantne. Gone till November si púšťam k prechádzke mokrými chodníkmi a tvárim sa, že utekám od povinností.
Dve dievky, ktoré sú krásne drzé, energické a cítiť z nich britského ducha. Chaise Longue bola prvá skladba, ktorú som od nich počula, ale za vypočutie stojí celý album.
Pajáci vydali v roku 2022 album Pohybliví v nehybnom a ja vyberám rovnomennú skladbu, ktorej text napísal Lyrik H z Modrých Hôr. Frázovo rázne a, ako sa hovorí, má to atmosféru!
Gala
Freed from Desire
Domkovi som pustila Freed from Desire, pretože som vedela, že ocení kvalitu tejto žúrovacej skladby. Plus si pamätám, ako nám ju na jednej párty púšťal. Jeho DJ’s skills sú magické.
Domkova reakcia: „Freed From Desire dôverne poznám, hrávame si to na žúroch už nejaké tie roky a ešte sa nestalo, že by sa to neskončilo totálnym jašením.“
Nech nás hudba spája naďalej. Vypočujte si, inšpirujte sa a užite si s nami hudbu, ktorú v redakcii s obľubou počúvame: