Lifestyle

Čo si pustiť k romantickému večeru? 3 filmy a 3 seriály na sviatok zamilovaných

Vybrali sme filmy a seriály, s ktorými si pripomeniete mnohé podoby lásky.

Autor Sóda

Foto archív HBO GO

Dátum10. 2. 2022

Valentín nie je len o vyznaniach lásky a sladkostiach v tvare srdiečka. Sviatok zamilovaných je skvelou zámienkou stráviť čas s našimi najbližšími a pripomenúť im, že nám na nich záleží.

Pozrite si všetky filmy v cene svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť, ako získať predplatné HBO GO zadarmo

Pripravili sme pre vás výber troch filmov a troch seriálov, ktoré vám ukážu rôzne podoby lásky – od historickej drámy o žene, ktorá sa odmieta vydať kvôli majetku, cez science-fiction dramédiu o trpkom rozchode až po hodnoverný príbeh toho, ako dokáže pandemický lockdown oživiť vyhasnutý vzťah.

Pýcha a predsudok

Romantická dráma zasadená do obdobia 19. storočia nám ukazuje anglickú spoločnosť, v ktorej mali ženy jedinú šancu uspieť – a to dobrým vydajom. Temperamentná a nezávislá Elizabeth (Keira Knightley), dcéra rodiny Bennetovcov, sa však tejto tradícii vzpiera a odmieta sa vydať bez lásky.

Iskra však preskočí medzi ňou a pánom Darcym (Matthew Macfadyen), snobským a navonok necitlivým členom vyššej spoločenskej triedy. Nájdu si Elizabeth a Darcy k sebe cestu? Jedna z najpopulárnejších filmových adaptácií tvorby Jane Austenovej otvorila v roku 2005 dvere diváckemu záujmu o dobovú literatúru najmä vďaka použitiu prístupnejšieho štýlu a orientácie snímky na mladšie publikum.

Hlavnú dvojicu dopĺňajú herecké esá ako Judi Dench, Rosamund Pike a Donald Sutherland. Režisér Joe Wright sa po úspechu Pýchy a predsudku vrátil k žánru historickej drámy so snímkami Pokánie v roku 2007 a Anna Karenina v roku 2012. Hlavnú ženskú postavu v týchto filmoch takisto stvárnila Keira Knightley.

Večný svit nepoškvrnenej mysle

Jeden z najznámejších filmov o láske 21. storočia pochádza z nečakaného žánru science-fiction. Kritikmi oceňovaná snímka z roku 2004 nám predstavuje introvertného Joela (Jim Carrey), ktorý sa na svoje sklamanie dozvie, že jeho impulzívna priateľka Clementine (Kate Winslet) si po hádke s ním dala vymazať spomienky na ich vzťah.

So zlomeným srdcom sa podujme na rovnaký zákrok a počas jednej noci si pripomína všetko dobré aj zlé, čo spolu s Clementine zažili. Keď sa v polovici procesu rozhodne spomienky na Clementine zachrániť, začína sa miestami absurdná hra na schovávačku v Joelovej mysli. Podarí sa Joelovi a Clementine napraviť ich vzťah?

Okrem vynikajúceho výkonu ústrednej dvojky sa môžeme tešiť na Kirsten Dunstovú, Marka Ruffalla a Elijaha Wooda vo vedľajších úlohách pracovníkov firmy na mazanie spomienok. Atypický príbeh o láske si vďaka kinematografickému zmyslu pre detail a netradičnému spôsobu rozprávania získal nielen srdcia divákov, ale aj Oscara za najlepší scenár a mnohé ďalšie ocenenia.

Lockdown

Nič neoživí vzťah tak ako krádež klenotov s miliónovou hodnotou počas celosvetovej pandémie. Linda (Anne Hathaway) a Paxton (Chiwetel Ejiofor) uzavreli kapitolu spoločného vzťahu, no plány odsťahovať sa od seba im prekazila londýnska plošná karanténa na počiatku koronavírusovej pandémie. Svoju smolu sa snažia zvládnuť každý po svojom – Linda sa vrátila k fajčeniu a otvára fľašu vína už k ranným online mítingom a Paxton píše poéziu a háda sa s ľuďmi, ktorí vykupujú všetok toaletný papier.

Spravte si večer pohodu s poriadnou dávkou humoru: Vybrali sme 7 komédií, ktoré vám zlepšia deň

Beznádejnú existenciu im zmení šanca prísť k obrovskému majetku lúpežou klenotov z obchodného domu Harrods. Polovicu lupu si nechajú, polovicu darujú britskému zdravotníctvu – a predovšetkým konečne získajú pocit, že so svojimi životmi niečo robia.

Réžie filmu Lockdown sa ujal Doug Liman (Pán a pani Smithovci, Skokan a Na hrane zajtrajška), ktorého akčný rukopis poznať v lúpežnej časti filmu. Samotná krádež sa vďaka skutočnému lockdownu nakrúcala vo vyľudnenom obchodnom dome Harrods, ktorý patrí medzi najprestížnejšie na svete.

Ako to bolo ďalej

Jedným z najznámejších seriálov o vzťahoch je kultový Sex v meste z roku 1998, ktorý v šiestich sezónach zobrazoval cestu novinárky Carrie Bradshawovej (Sarah Jessica Parker) za láskou v meste, ktoré nikdy nespí. Jej príbeh pokračuje v novom seriáli Ako to bolo ďalej, ktorý je plný dobrodružstiev Carrie a jej kamarátok o dvadsať rokov neskôr.

Ako to bolo ďalej upriamuje pozornosť na to, ako vyzerajú vzťahy a láska v päťdesiatke. Kým Charlotte (Kristin Davis) kladie na prvé miesto úlohu matky dvoch tínedžeriek, Miranda (Cynthia Nixon) sa vracia k svojmu vzdelaniu a nastúpi na vysokú školu, aby dokončila štúdium. Sama Carrie sa po novinárskej odmlke pokúša preniknúť do nového média podcastov, v ktorom sa cíti nesvoja. Ako sa dámam bude dariť?

Hoci sa seriálovej dráme nevyhneme, Ako to bolo ďalej si vždy nájde priestor na úsmevnú anekdotu. Ústredným motívom zostáva priateľstvo hlavnej trojice a ich vzájomná podpora počas najťažších životných skúšok.

Láska je láska: Generácia Q

Pokračovanie kultového queer počinu otvára divákovi svet losangelskej LGBT+ komunity desať rokov po ukončení pôvodného seriálu. Alice (Leisha Hailey) má vlastnú populárnu talkshow, Bette (Jennifer Beals) kandiduje za primátorku Los Angeles a Shane (Kate Moennig) sa vyrovnáva s rozvodom.

Tri pôvodné mušketierky dopĺňa aj plejáda nových postáv zastupujúca mladšiu queer generáciu. Od Dani (Arienne Mandi), PR manažérky firmy jej otca, ktorá pomôže Bette s kandidatúrou, cez Sophie (Rosanny Zayas), producentku Alicinej talkshow, po Finley (Jacqueline Toboni), Alicinu osobnú asistentku.

Ako fanúšikovia Láska je láska iste vedia, nebude núdza o lásku, romantiku, komplikácie – a predovšetkým drámu.

Scény z manželského života

Odvrátenú stránku partnerského vzťahu ukazuje miniséria Scény z manželského života. Remake kultovej minisérie zo 70. rokov od Ingmara Bergmana otvoril pred televíznymi divákmi otázky lásky, túžby, manželstva a rozchodu.

Jessica Chastain a Oscar Isaac sa zhostia úloh manželského páru, ktorý čelí náročným rozhodnutiam a neodbytnému zubu času. Kým prvú epizódu začínajú Mira a Jon rozhovorom pre psychologický výskum o tom, aký je ich recept na dekádu trvajúce a prekvitajúce manželstvo, na konci ich čaká trpká debata o tom, či si nechajú neplánované dieťa.

Novodobé Scény z manželského života v mnohom zostali verné svojej takmer 50-ročnej predlohe. Ústredné herecké duo bravúrne zvláda komorný maratón dialógov, ktorý ich čaká v piatich epizódach, a režisér Hagai Levi, ktorý priviedol na svet seriál Aféra, udržiava divákov v neprestajnom napätí, ako to so vzťahom Miry a Jona dopadne.

Páčil sa vám článok?

Lifestyle

Martin Novák: V kuchyni je šéfkuchár rovnako dôležitý ako ten, čo umýva riad. Ak chceme dobre navariť, musíme odložiť ego, spolupracovať a jasne komunikovať

V kuchyni sa neučíme len receptom, ale aj rešpektu voči iným ľuďom.

Autor Klaudia Šútorová, Ester Viktória Bukovinská

Foto Magdaléna Tomalová

Miesto EverGreen

Dátum11. 12. 2025

Štipka kriku, pol lyžice smiechu, hŕstka plaču a primerane objatí. Práca v kuchyni prináša rôzne emócie, no nech sa deje čokoľvek, podľa šéfkuchára Martina Nováka je najdôležitejšie variť srdcom. Zákazníci to totiž cítia – nahnevaný kuchár varí inak ako šťastný. V rozhovore hovorí Martin Novák o tom, ako sa emócie prenášajú na tanier, prečo jedlo dokáže spájať ľudí, čo ho relácia Na nože naučila o našej mentalite a akú silu má v kuchyni tím, ktorý drží spolu.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

prečo nás aj obyčajné jedlo dokáže vrátiť do detstva,
ako spoločné stolovanie spája ľudí rýchlejšie než slová,
čo sa naučil o ľuďoch pri natáčaní relácie Na nože,
a prečo sú rodinné recepty tým najväčším dedičstvom, a
čo odlišuje dobrého kuchára od skutočného lídra.

Hovorí sa, že jedlo pripravené s láskou chutí najlepšie. Je pravda, že ľudia z jedla dokážu vycítiť, aké emócie prežíva kuchár?

Určite áno. Ja stále hovorím, že varenie je hlavne o srdci a vášni daného človeka. Keď príde niekto do kuchyne už ráno vytočený, varí inak, ako keď mal príjemné raňajky s partnerom alebo partnerkou. Vášeň k remeslu určite cítiť.

Predpokladám, že to platí aj naopak – že jedlo dokáže u zákazníkov vyvolať konkrétne spomienky alebo emócie…

Dokonca nás často dokáže vrátiť do detstva. Keď ješ v záhrade vyprážané kura so šalátom, tak sa ti to celé pospája a spomenieš si na svoju babinu.

Ja mám to šťastie, že môžem chute z kuchyne svojej maminy a babiny zažívať každú nedeľu – raz plnenú papriku, inokedy perkelt. Je úplne jedno, či mi povedia presný počet guľôčok korenia, ktoré do receptu dali, nikdy to nebude chutiť rovnako ako od nich. Doma je doma – na tanieri cítiť ten sentiment a nekonečnú lásku.

Keď rozmýšľam nad zážitkami s rodinou, vždy sú plné jedla – svadby, oslavy, vianočné pečenie. Má jedlo moc spájať?

Jednoznačne. V jednom projekte, v ktorom som pracoval, sme mali komunitný stôl – sadali si tam k sebe úplne cudzí ľudia, ktorí sa zblížili. Rozprávali sa o tom, čo nám nechutí alebo, naopak, chutí. „Niečo podobné som jedol, keď som bol na dovolenke.“ „Naozaj, a kde ste boli?“ Konverzácia sa rozvíja, dobré jedlo vyplavuje endorfíny a my sa zrazu cítime bližší.

Keď sme boli s manželkou v začiatkoch vzťahu, určite som mal plusové body za to, že som si ju vedel získať jedlom. Jedlo je určite spájač – vo všetkých možných variantoch.

Jedlo ľudí spája aj na diaľku – ľudia ťa poznajú zo šou Na nože, ktorá je veľmi obľúbená. Prečo myslíš, že divákov bavia programy o varení?

Je to rôznorodé, niektoré šou nás bavia, pretože si cez ne môže človek rozširovať obzory o varení, a iné sú viac o príbehoch a emóciách spojených s jedlom. Aj naša relácia Na nože je o príbehoch nefungujúcich podnikov, ktorým sa snažíme pomôcť, vymaniť ich zo začarovaného kruhu a nasmerovať tak, aby správne vykročili. Okrem toho je to však aj také zrkadlo mentality nás samotných.

Čo nám Na nože zrkadlí o spoločnosti?

Napríklad nám ukazuje, že sme veľakrát ochotní minúť peniaze na zbytočnosti a, naopak, šetriť na miestach, kde by sme nemuseli. Chceme sa čo najlacnejšie najesť a nezaujíma nás vplyv nekvalitných potravín na naše telo.

Myslím si, že naša šou poukazuje aj na to, že máme všetkého veľký prebytok. Ideme do obchodu a do pár minút máme hocičo, na čo máme aktuálne chuť. Najlepším príkladom sú Vianoce – obchody sú zavreté len na pár dní, ale ľudia odchádzajú s obrovskými košíkmi.

Jedlo je určite spájač – vo všetkých možných variantoch.

Tie Vianoce si asi ospravedlňujeme tým, že ide o „sviatok hojnosti“.

To áno, no nikto nezje 5 kíl údeného mäsa na posedenie. Alebo možno aj áno… Veď aj zemiakový šalát si dávame desaťkrát. Je to o našej kultúre, ktorá je podľa mňa niekedy prehnaná. Jedlo by malo byť nástrojom na radosť – či už doma, alebo v reštaurácii s profesionálmi.

Vnímaš v podnikoch, ktoré navštevuješ v relácii Na nože, rozdiel medzi profesionálnymi vyučenými kuchármi a tými, ktorí si cestu k tejto profesii našli inak?

Určite neplatí, že musíš mať vyštudovanú školu, aby si bol dobrý kuchár. Dôkazom je aj to, že ani naše maminy a babiny nemali kuchársku školu a vedia robiť naše najobľúbenejšie jedlá.

Aby si bol dobrý kuchár či kuchárka, musíš mať vnímavé chuťové poháriky a robiť svoju prácu od srdca. Je nevyhnutné, aby ťa varenie bavilo a aby tvoje jedlo bavilo aj hostí. Varenie nie je matematika alebo fyzika, no má svoje základné pravidlá a stále ma prekvapuje, koľko prevádzok ich nezvláda.

Čo konkrétne ťa dokáže prekvapiť?

Hygienické návyky v kuchyni – prekvapuje ma nevedomosť o fungovaní v kuchyni. Niekedy je to až taký alibizmus – ja si jedlo naložím na čistý tanier, ale to, čo ide hosťovi, ma nezaujíma.

Opisuješ nefungujúce prevádzky – v čom sú však iné tie, ktorým sa podarí začať nanovo a stanú sa z nich fungujúce podniky?

Celé je to o „chtíči“. To, že niečo neviete, sa dá napraviť, no musíte chcieť. Mám vedúcich prevádzok, ktorí sa mi stále pravidelne ozývajú a posielaju videá, že si niečo nové dokúpili a znova sa o schodík posunuli. Gastropodnikanie je mimoriadne náročné, nedá sa robiť bez obrovskej motivácie.

Takže si s niektorými účastníkmi stále v kontakte?

Áno, mám takých, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu. Spája nás láska k vareniu – takisto robia svoju prácu od srdca, niečo si odo mňa zobrali a robia pre svoj podnik maximum aj po šou. Na nože nie je len o tom, aby sme zabavili televízneho diváka – ide aj o reálnych ľudí, ktorým meníme život.

Je to to, čo ťa na relácii baví najviac?

Určite áno, teším sa, keď niekomu pomôžem. No najviac ma baví, keď sa mi podarí niekoho „obrátiť“ na pozitívnejšieho človeka a znova v ňom vzbudiť lásku k vareniu, ktorá tam možno kedysi bola, ale pomaly zhasínala.

Je skvelé dať niekomu know-how a posunúť ho kariérne, no teší ma, aj keď sa mi podarí odovzdať svoju energiu. Aj diváci vidia, že som temperamentný – v kuchyni kričím, ale rovnako vášnivo sa aj teším z toho, keď sa podniku darí.

Je krik v kuchyni bežnou súčasťou varenia?

Som z generácie kuchárov, ktorí sa vyučili vo veľmi náročnom prostredí – nikto si nebral servítku pred ústa. Bol to tvrdý dril, no, samozrejme, vnímam, že svet sa postupne vyvíja a dnes sa dokážeme veľmi rýchlo niekoho dotknúť.

V kuchyni treba byť trpezlivý, ale keď si niekto nedá povedať, často zvýšim hlas. Treba však dodať, že varenie pre plnú reštauráciu je intenzívna dávka adrenalínu a je nutné, aby bola komunikácia v kuchyni jasná.

Také to klasické strohé „Áno, šéfe!“, ktoré poznáme zo zahraničných seriálov?

Presne tak. Niekomu to možno pripadá čudné, ale vôbec nejde o toho šéfa, ktorý by si tým leštil ego. V kuchyni sa každý sústreďuje na svoju pozíciu – niekto opeká mäso, iný mieša maslo v omáčke, a keď príde blok s objednávkou, šéfkuchár alebo manažér musí zakričať, nemá priestor ku každému prísť a pýtať sa milým hlasom. Keďže sa každý maximálne sústreďuje na svoju časť jedla, je potrebné, aby odpovedal „Áno, šéfe!“, aby bolo jasné, že je pripravený a vníma, čo má urobiť. Kuchyňa je živý organizmus a každý je rovnako dôležitý.

Presne to sa mi na tom organizme páči – niekto, kto umýva riad, je rovnako dôležitý ako niekto, kto pripravuje steak…

Presne tak. Niekto má možno tendenciu vyvyšovať sa a deliť práce na tie dôležité a nedôležité, no v kuchyni to neexistuje – pre jedlo sme dôležití všetci.

Aj ako šéfkuchár som veľakrát pomáhal našej kolegyni umývať riad a bolo pre mňa nesmierne dôležité, aby chápala, že je súčasťou nášho reťazca. Chcel som, aby sa cítila výnimočná, pretože to tak naozaj bolo.

Ako vedúci musíš nacítiť, čo tvoji kolegovia práve potrebujú, aby celá kuchyňa správne fungovala. Občas je to krik, inokedy ospravedlnenie, pochvala či objatie.

Čo ťa ešte kuchyňa naučila o komunikácii?

Varil som na rôznych miestach a v rôznych kolektívoch a to najzásadnejšie, čo som sa naučil, je, že každý je úplne iný a musíme sa navzájom rešpektovať. Ľudia majú rôzne hranice a netreba ich prekračovať.

Samozrejme, niekedy sa stane, že niečo prepísknete a vtedy je prirodzené ísť sa ospravedlniť, šéf-nešéf. Na ďalší deň sa začína variť odznova, treba obrátiť list a zahodiť ego – to v kuchyni nemá čo hľadať. Všetci totiž máme jeden spoločný cieľ – spokojného zákazníka.

Určite neplatí, že musíš mať vyštudovanú školu, aby si bol dobrý kuchár. Dôkazom je aj to, že ani naše maminy a babiny nemali kuchársku školu a vedia robiť naše najobľúbenejšie jedlá.

Šéfkuchár musí byť viac než len skvelý kuchár, musí byť aj líder, nie?

Určite. Ono to prichádza so skúsenosťami. Najprv si „kuchtíček“ a počúvaš, učíš sa a pomaly sa na teba niečo lepí, až ti šéf dá priestor rásť aj pozične. Neskôr ideš robiť šéfa ty a využiješ všetko, čo si sa naučil v predošlých kuchyniach.

Čo teda delí „obyčajného“ dobrého kuchára od úspešného šéfkuchára?

Šéfkuchári sú tí, ktorí majú trošku viac odvahy vystúpiť a zobrať na seba zodpovednosť za celú kuchyňu. Je to však dvojstranné – zodpovednosť musia prevziať, keď sa darí aj keď sa nedarí. Jednoducho za to vždy môžu oni.

Na Slovensku je aktuálne veľký problém s personálom – je nedostatok ľudí, a teda pracujú aj tí, ktorí nevaria z vášne. Kuchyňa je však vždy len taká silná ako jej najslabší článok. Znie to ako klišé, no je to tak – ak máte 5 šikovných zamestnancov a jedného, čo vždy odflákne omáčku, aj tak musí celá kuchyňa čakať na toho jedného.

Pracovný kolektív je nesmierne dôležitý – s niektorými kolegami som varil aj 20 rokov a boli sme spolu od ôsmej ráno, až kým sa večer o jedenástej neupratalo. Trávili sme spolu viac času ako s vlastnou rodinou.

Tvoje dlhoročné skúsenosti ti pomohli aj pri písaní knihy Nedeľný obed, na ktorej si spolupracoval so svojou babinou. Ako tento nápad vznikol?

Často mi píšu ľudia na sociálnych sieťach a pýtajú sa na recepty. Chcel som preto pripraviť knihu, kde ich nájdu. Bol to náročný proces, dali sme dokopy sto receptov, ktoré bolo treba napísať, navariť, nafotiť… Nič z toho však neľutujem – keď som knihu prvýkrát chytil do ruky, povedal som si, že to stálo za to.

Je to taký môj odkaz a najmä spomienka na chvíle s mojou rodinou. Keď som sa zamýšľal nad štýlom varenia, ktorý chcem priniesť, bola to jasná voľba.

Ako to brala babina?

Keď som sa jej spýtal, či ju môžem do procesu zapojiť, okamžite reagovala, že „kto by bol na starú babu zvedavý“. (smiech)

Pre mňa však má ten rodinný odkaz veľkú silu – kuchyni som obetoval všetko a bez mojich najbližších by to nešlo. Rodičia ma podporovali na začiatku, neskôr pri mne stála moja manželka, ktorá vychovávala deti, kým som ja makal v kuchyni. Je pre mňa dôležité pripomínať si, že bez rodiny sme nikým.

Martin Novák

Martin Novák je šéfkuchár s dlhoročnými skúsenosťami z rôznych gastroprevádzok. Vo svojom kariérnom živote bol súčasťou viacerých workshopov s michelinskými šéfkuchármi a získal prestížne ocenenia. Čitatelia ho môžu poznať zo šou Na nože, kde inšpiruje podniky, aby sa zlepšovali a rástli. Martin vydal svoju prvú kuchársku knihu Nedeľný obed, ktorá je inšpirovaná jeho rodinou.