Dojemné príbehy, dramatické rozhodnutia, ale aj dialógy plné sarkazmu a komické situácie. Týchto 7 filmov dokazuje, že romantika má mnoho podôb

Aj vás rozcítia, aj sa pobavíte, no najmä precítite lásku.

Môže byť dojímavý, vtipný, ale aj dramatický. Romantický film občas veľmi dobre padne – záleží len na tom, či by ste lásku na plátne radšej videli v odľahčenej forme so zábavnými dialógmi alebo sa chcete nechať prevalcovať silnými emóciami. S naším výberom na Voyo môžete oboje – cez hviezdne obsadenie precítite aj motýle v bruchu, aj dramatické chvíle, ale aj komediálne vzťahové jazdy. Pripravte sa na smiech i slzy, romantika sa začína.

Motýle v bruchu aj dojemné chvíľky prežijete s Voyo každý večer. Ak máte O2 Paušál, „romantiku“ máte predplatenú v jeho cene

Terapia láskou (2012)
Dráma a komédia v jednom

Učiteľ dejepisu Pat (Bradley Cooper) sa vracia domov z psychiatrického ústavu a stretáva uletenú vdovu Tiffany (Jennifer Lawrenceová), ktorá zápasí s depresiou. Spočiatku si nie sú veľmi sympatickí, ale nakoniec sa zblížia, keď sa oddajú tanečnému projektu. Hoci ich snaha okoliu pripadá smiešna, oni na to s prehľadom kašlú.

Filmu amerického režiséra Davida O. Russella vládne pohodová až terapeutická atmosféra s dobre napísanými dialógmi. Osem nominácií na Oscara film Terapia láskou napokon premenil na jednu sošku, a to v kategórii pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe.

Dámsky klub (2018)
Je nielen pre ženské publikum

Život štyroch dlhoročných priateliek sa nečakane zmení, keď sa v knižnom klube pustia do „kontroverznej“ knihy Päťdesiat odtieňov sivej. Režisér Bill Holderman vo filme Dámsky klub okrem zábavnej jazdy stavil aj na kvalitnú zostavu amerických herečiek.

Diane (Diane Keatonová) nedávno ovdovela po 40 rokoch manželstva, Vivian (Jane Fondová) si užíva milencov bez záväzkov, federálna sudkyňa Sharon (Candice Bergenová) sa už desaťročia vyrovnáva s rozvodom a skúša svet online randenia, no a Carol (Mary Steenburgenová) prežíva krízu v 35-ročnom manželstve.

Dámy v najlepších rokoch vďaka spoločnému čítaniu erotického bestselleru opäť pocítia túžbu po romantike a dobrodružstve. Keď si pustíte film Dámsky klub, tak sa nielen dobre zabavíte, ale najmä presvedčíte o tom, že láska kvitne v každom veku.

Café Society (2016)
Keď sa romantika stretne so sarkazmom

Ak obľubujete sarkastické dialógy, inteligentný humor a prekvapivé rozuzlenia, tak Café Society od režiséra Woodyho Allena vás očarí. Na pozadí sveta Hollywoodu 30. rokov 20. storočia vás vtiahne do milostných trojuholníkov a precítite neveru, vášeň aj zlomené srdce – no všetko s nadhľadom.

Bobby Dorfman (Jesse Eisenberg) má čoraz viac problémov so svojou divnou rodinou a rozhodne sa skúsiť šťastie v Hollywoode. Ujme sa ho strýko Phil (Steve Carell), ktorý pracuje ako agent filmových hviezd, a zamestná ho ako poslíčka. Hollywood ho úplne pohltí a zamiluje sa nielen do mesta snov, ale aj do očarujúcej Vonnie (Kristen Stewartová), ktorá, bohužiaľ, už má priateľa.

Aj keď sa môže zdať, že sa Bobby cez neopätovanú lásku preniesol a je šťastný s novým vzťahom aj prácou v New Yorku, Vonnie mu ešte životnú cestu skríži.

Ženy v behu (2019)
Behanie ako terapia

Český scenárista Martin Horský dostal nápad na svoj režijný debut práve pri behaní. Podarilo sa mu dať dokopy sympatické herecké obsadenie a natočiť film o prekonávaní športových a vzťahových prekážok. Ak máte chuť na vtipnú oddychovku, pri filme Ženy v behu zrelaxujete.

Věra (Zlata Adamovská) sa rozhodne uctiť si pamiatku zosnulého manžela tak, že zaňho zabehne maratón. Prehovorí preto svoje tri dcéry, Marcelu (Tereza Kostková), Báru (Veronika Kubařová) a Kačku (Jenovéfa Boková), aby si vzdialenosť rozdelili na štafetu a zobrali si jeho urnu na striedačku do batoha.

Prichádza tréning pod velením Vojtu (Vladimír Polívka), pri ktorom si každá z dcér rieši aj svoje vzťahové problémy. Aj keď film nemá prekvapivý záver, možno vás inšpiruje oprášiť svoje bežecké tenisky a zaradiť titulnú skladbu od skupiny Mirai (Když nemůžeš, tak přidej) do svojho playlistu. 

Láska v Toskánsku (2020)
Dojemný príbeh vzťahu otca a syna

Bohémsky londýnsky umelec Robert sa po nečakanej smrti manželky vracia so synom Jackom do Talianska. Odcudzili sa, ale tragická udalosť v rodine ich prinúti spolupracovať na predaji domu, ktorý zdedili.

Britský herec James D’Arcy debutuje ako režisér a v hlavných úlohách otca a syna hviezdia Liam Neeson a Michael Richardson. Otcom a synom sú aj v skutočnosti, rovnako ako vo filme, aj v reálnom živote stratili ženu a matku, ktorá tragicky zahynula po páde na lyžiach.

Okrem silných emócií spojených s citlivým príbehom znovunájdenia otca a syna si užijete aj opojné zábery z talianskeho mestečka Pienza.

Tri metre nad nebom (2010)
Zakázaná láska zo Španielska 

Babi (María Valverdová) a Hugo (Mario Casas), známy ako tvrďas „H“, nemajú nič spoločné. Ona pochádza z bohatej rodiny, ktorá chce pre svoju vzornú dcéru toho najlepšieho muža na svete. On je rebel zo susedstva, ktorý sa rúti životom plnou rýchlosťou na svojej motorke. Stačí však jedna párty a aj medzi dvoma protikladnými svetmi sa objaví vášeň. Budú však môcť byť spolu vo fungujúcom vzťahu – dovolí to Babina rodina aj Hugova tvrdohlavosť?

Psychologička: Nezdravý vzťah je o neschopnosti rešpektovať a byť rešpektovaný, prijímať a byť prijímaný 

Španielsky film Tri metre nad nebom režiséra Fernanda Gonzáleza Molinu bol nakrútený podľa rovnomenného románu talianskeho spisovateľa Federica Mocciu. Okrem nezastaviteľnej túžby medzi Babi a Hugom si užijete aj nádherné miesta v Katalánsku, predovšetkým z jeho metropoly Barcelony.

Drahý John (2010)
Dráma, pri ktorej vypadne aj slza

Romantickej dráme Drahý John sa podarilo zosadiť Avatara z trónu návštevnosti amerických kín. Švédsky režisér Lasse Hallström natočil dojemný príbeh lásky, pri ktorom sa oplatí mať poruke zásobu vreckoviek

Príslušník americkej armády John (Channing Tatum) počas dovolenky stretne svoju životnú lásku – Savannah (Amanda Seyfriedová). Vzťah na diaľku pretrváva a lásku si udržiavajú prostredníctvom listov.

Služba hlavného hrdinu sa pomaly blíži ku koncu a zdá sa, že sa všetko skončí šťastne. Namiesto toho prichádza september 2001 a následné predĺženie služby v armáde. Otázne je, či preklenú odlúčenie, ktorého dĺžku nikto nedokáže odhadnúť – ale viac už zistíte na Voyo.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Za hranicami komédie. Pri týchto 7 filmoch sa zabavíte na temných hláškach a užijete si aj drsné napätie

Navštívte filmové podsvetie subkultúr plné čierneho humoru a akcie.

Čo spája krvilačný western, americké predmestie v 90. rokoch alebo triedny boj v Južnej Kórei? Filmový program (nielen) na Halloween. Keď sa spojí temný humor so strhujúcou drámou, vzniká unikátny filmový zážitok, od ktorého oči len tak neodlepíte. Vybrali sme 7 najlepších filmov z ponuky Voyo, ktoré odvážne balansujú na pomedzí drámy a komédie.

Tieto filmy vás nemusia baviť len na Halloween. S Voyo, ktoré môžete mať aj v cene svojho O2 Paušálu, sa budete na čiernom humore uškŕňať kedykoľvek

Vyberte si zo širokej ponuky čierneho humoru v kultových filmoch, oscarových snímkach či v nezávislej produkcii. Pripravte sa na smiech aj slzy, napätie sa začína.

Parazit

Napínavá čierna komédia, ktorá v roku 2020 získala Oscara za najlepší film, odkrýva životy dvoch výrazne odlišných triednych vrstiev v Južnej Kórei. Rodina Kimovcov žije v mizerných podmienkach – bývajú v polorozpadnutom suteréne, wi-fi chytajú od susedov a doslova prežívajú zo dňa na deň. Keď sa synovi naskytne príležitosť doučovať angličtinu v bohatej rodine a zarobiť si slušné peniaze, všetkým v rodine zažiaria oči. Ponúka sa im totiž jedinečná šanca úniku z okov chudoby.

Postupne sa jeden po druhom infiltrujú do domácnosti bohatej rodiny. Netrápi ich, že nemajú skúsenosti ani potrebné vzdelanie, postačia im sfalšované certifikáty a prívetivé úsmevy: dcéra začne pracovať ako arteterapeutka, otec prevezme pozíciu osobného vodiča a matka sa zas stará o kuchyňu a poriadok. Spoločne parazitujú na bohatstve rodiny, ktorú oklamali.   

Príslovie „Podáš niekomu prst, schmatne ti celú ruku“ v tomto prípade platí do bodky. Luxusný dom však ukrýva ešte jedno zásadné tajomstvo. Parazit je plný nečakaných a často vtipných zvratov a nekompromisnej kritiky triednych rozdielov.

Osem hrozných

Čo sa stane, keď sa stretne osem hrozných v jednej miestnosti a režíruje ich Quentin Tarantino? Mysteriózna dráma presiaknutá čiernym humorom rozpráva o krvilačných zabijakoch, takzvaných lovcoch ľudí, ktorí počas snežnej búrky cestujú do mesta Red Rock. John Ruth (Kurt Russel), známy ako Kat, vezie na šibenicu svoju šialenú zajatkyňu Daisy, na ktorú je vypísaná tučná odmena, a spolu s nimi cestuje aj obávaný major Marquis Warren (Samuel L. Jackson). Po ceste narazia na údajného šerifa mesta, kam majú namierené, preto sa ho rozhodnú nezabiť, ale vezmú ho so sebou.

Snežná búrka im znemožní pokračovať, a tak zastavia v Galantérii u Minnie, najobľúbenejšom podniku široko-ďaleko. Tam ich čaká prekvapenie – namiesto zvyčajnej pohostinnosti domácej Minnie sú na mieste štyria neznámi muži. Káva a teplé jedlo sú však nachystané a každý sa chce v mrazivej zime zohriať.

No väčšina z nich netuší, že to môže byť to posledné, čo vypijú alebo zjedia. Triler, ktorý získal Oscara za najlepšiu filmovú hudbu, vyniká strhujúcim napätím a chytľavými dialógmi.

Spalovač mrtvol

Československá filmová klasika, nakrútená podľa rovnomennej knihy Ladislava Fuksa, v sebe spája hororové prvky s hlbokým psychologickým posolstvom. Pán Kopfrkingl (Rudolf Hrušínský) pracuje v krematóriu, nepije ani nefajčí a nadovšetko miluje svoju krásnu a požehnanú rodinu.

Až dokým ho nezačne ovládať sila zla – fašistická ideológia, ktorá ho postupne rozožiera a mení na monštrum. Začína plniť svoje „poslanie“ a odstraňovať všetkých ľudí so židovským pôvodom vo svojom okolí. S pokojom a úsmevom na tvári, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

Spalovač mrtvol funguje ako alegória na fašistický režim a zobrazuje konfrontáciu fanatickej ideológie s mysľou obyčajného človeka. Veľkolepé dielo režiséra Juraja Herza je okrem dôležitého posolstva, ktoré v sebe nesie, výnimočné aj z vizuálnej stránky. Všadeprítomná mrazivo morbídna atmosféra, sugestívna obraznosť, prenikavé monológy a výnimočný herecký výkon Rudolfa Hrušínskeho dotvárajú jeden z najdôležitejších filmov v dejinách československej kinematografie.

Trainspotting

„Vybrať si budúcnosť, vybrať si život. Ale prečo by som mal? Rozhodol som sa nevybrať si život, ale niečo iné,“ hovorí rozprávač filmu a kľúčová postava edinburskej drogovej scény Mark Renton (Ewan McGregor).

Trainspotting, filmová adaptácia rovnomennej knihy od Irvina Welsha, priam až surovo autenticky zobrazuje komunitu drogovo závislých priateľov, ktorí nežijú úplne klasickým spôsobom. Nechodia do práce, iba sa pretĺkajú životom, a to z jediného dôvodu – nezaujíma ich nič okrem toho, ako získať ďalšiu dávku.

Dnes už kultová snímka, za ktorou stojí režisér Danny Boyle, odkrýva boj nonkonformnej partie ľudí proti konzumnej spoločnosti a škatuľkám, ktoré nám predpisujú, ako máme žiť, no na druhej strane poukazuje na peklo, ktoré skôr či neskôr postihne každého užívateľa drog.

Trainspotting je príbehom človeka, ktorý sa z područia omamných látok dokázal vyhrabať, no cestou ho sprevádzalo množstvo poriadne bizarných momentov. A práve taký je aj samotný film – drzý, vtipný i tragický zároveň.

Bony a klid

Československo, 80. roky. Temné zákutia Prahy sú plné vekslákov, za ktorými prichádza mladý automechanik Martin, aby od nich odkúpil marky. Spoločne s kamarátmi z Mladej Boleslavi chcú zlepšiť svoju lokálnu diskotéku, no Martin sa stane obeťou podvodu a domov sa vráti so sfalšovanými peniazmi. Aby kamarátom splatil dlh, nasadne na vlak do Prahy a vydáva sa na cestu za spravodlivosťou. Neúspešne sa potĺka mestom bez peňazí a miesta, kam by zložil hlavu. Vďaka pravidelným návštevám vekslákov však veľmi rýchlo zistí, že omnoho výhodnejšie bude začať obchodovať s nimi.

Tieto filmové hlášky vás prenesú do čias komunizmu v Československu, keď sloboda neznamenala nič

Stane sa tak súčasťou partie vekslákov, vďaka ktorej získa vlastný byt, slušný balík peňazí i lásku svojho života. Lenže ako to už býva, o čo jednoduchšie zbohatneš na nelegálnej činnosti, o to rýchlejšie môžeš padnúť na úplné dno, z ktorého niet cesty späť. A ani to, čo vyzeralo ako láska, už nemusí byť skutočné. Snímka Bony a klid je dramatickou baladou o tom, že peniaze môžu byť osudovým prekliatím človeka.

Deväťdesiate

Kedy je priskoro dospieť? Trinásťročný Stevie žije na americkom predmestí so svojou polorozpadnutou rodinou. Aby unikol tragickej realite, začne (aj na znak revolty) skejtovať. A hoci ho všetci vnímajú ako dieťa, stane sa súčasťou lokálnej komunity skejterov, ktorí ho považujú za seberovného. Stevie sa k nim totiž tvrdou cestou preskejtoval a svoje miesto si v partii starších zaslúžil. Po boku najväčších frajerov v meste zažíva najlepšie dni svojho života.

Drsná komunita skejterov ho však postupne začína meniť: prehrotená vášeň k športu, ktorý dokáže byť veľmi nebezpečný; stúpajúca agresivita, ku ktorej sa pridáva i pitie alkoholu v extrémne nízkom veku. Stevie sa pohráva s ohňom, pričom netuší, že sám môže dopadnúť veľmi zle. 

Vizuálne strhujúca snímka Deväťdesiate, za ktorou stojí americký herec Jonah Hill a produkčná spoločnosť A24, je prenikavou sondou do života skejterskej subkultúry v 90. rokoch. Získa si vás nielen presvedčivými hereckými výkonmi, autentickou atmosférou, ale aj podmanivým hudobným soundtrackom.

Najkrajší deň

„Najlepšia párty je tá posledná!“ je motto, ktorým sa rozhodnú riadiť Andi a Benno. Spája ich jedna zásadná vec – obaja majú diagnostikované smrteľné choroby a už im nezostáva mnoho času. Z tohto dôvodu sa spoločne rozhodnú využiť poslednú príležitosť a zažiť ešte jeden dokonalý deň. Vykašlú sa na akúkoľvek zodpovednosť a požičajú si ohromný balík peňazí, ktorý pravdepodobne nikdy nebudú musieť splatiť.

Vyrážajú prvou triedou na luxusný výlet do Južnej Afriky, aby si splnili svoje posledné sny. Svojrázny a upätý Andi je úplným opakom flegmatickeho Benna, no napriek tomu im to skvelo funguje – ich vzájomná dynamika je jadrom celého filmu a prináša množstvo zábavných momentov. Nemecká snímka Najkrajší deň je plná tragikomických situácií, čierneho humoru i premýšľania o tom, aký je život krehký.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac