Emmu Drobnú prestala baviť depresívna hudba. Čo nájdete v jej playliste?
S ktorou pesničkou hviezdila Emma Drobná na karaoke? Zostavili sme výber jej obľúbených trackov.
Zdieľať
18. 3. 2020;Autor: Dominik Holič, Foto: Triad
Speváčka Emma Drobná väčšinou nepočúva novú hudbu, hneď ako vyjde, ale občas si spomenie na svojich obľúbených interpretov a pozrie si, či nemajú nejaké novinky. A čo počúva aktuálne? V jej výbere nájdete zahraničnú tvorbu aj niečo z domácej scény, nové skladby aj overené klasiky.
Počúvajte hudbu cez O2 a pridajte si streamovaciu appku TIDAL aj so všetkými skladbami z Emminho výberu do svojho SMART Paušálu. Chcem vedieť viac
Emma priznáva, že jej hudobný vkus sa v poslednom čase zmenil a už nepočúva prevažne depresívne skladby, ako to bolo kedysi. Či sa táto zmena odrazí aj na jej novej tvorbe, si môžete prečítať v našom rozhovore.
Justin Bieber – Intentions
Kanadský spevák Justin Bieber nedávno vydal svoj piaty štúdiový album Changes. Nájdete na ňom aj skladbu Intentions, na ktorej hosťuje raper Quavo z formácie Migos.
„Mám rada Justinov hlas a táto pesnička sa mi z albumu páči najviac,“ zhodnotila novinku Emma.
Jorja Smith – Blue Lights
Mladá Angličanka Jorja Smith získala za svoj debutový album Lost & Found, ktorý Emma počúva dlhodobo, aj nomináciu na cenu Grammy.
Hoci ho má rada celý, odporúča vypočuť si najmä pesničky Teenage Fantasy a Blue Lights.
Stromae – Formidable
Skladbu Formidable nájdete na albume Racine carrée, ktorý Belgičan Stromae vydal v roku 2013, a odvtedy s novým albumom neprišiel.
„Všetky jeho pesničky sú dobré, ak si však bude čítať tento článok, odkazujem mu, že by už mohol vydať niečo nové,” vtipkuje Emma.
Rihanna – Work
Podobnú prosbu ako na Stromaeho má Emma Drobná aj na Rihannu. Rodáčka z Barbadosu vydala svoj posledný album Anti v roku 2016.
„Tento vymakaný album som počúvala naozaj dlho a nejaké nové pesničky by ma určite potešili,” vyznáva sa.
Stormzy – Vossi Bop
„Stormzyho síce nepočúvam pravidelne, ale mám ho rada, dáva mi dobrý vibe,” hovorí speváčka o britskom raperovi.
„Musím sa priznať, že britskú tvorbu mám radšej ako americkú. Mám pocit, že britská scéna je silná v nadčasových skladbách a z tej americkej pochádzajú skôr trendy, ktoré o dva roky odídu,“ vysvetľuje.
Tip redakcie: Odporúčame pozrieť si aj naozaj výborný videoklip k tomuto tracku.
Jana Kirschner – Special
Zo slovenských interpretov má Emma Drobná rada speváčku Janu Kirschner a kapelu Billy Barman. Istý čas ich počúvala naozaj intenzívne.
„Od Jany Kirschner mám najradšej skladbu Special. Hlavne po tom, ako sme sa o nej rozprávali a povedala mi jej príbeh,“ spomína Emma.
LA Priest – Oino
„Hlasnú hudbu si najlepšie užijem na živom koncerte, nemám rada, keď musím v klube prekrikovať hudbu z reprákov,“ opisuje Emma svoj vzťah ku klubovej hudbe.
Tanečná hudba jej však nie je vzdialená. Cez leto si rada pustí veselú pesničku Oino od LA Priest, bývalého frontmana kapely Late of the Pier.
K tanečnejším veciam, ktoré si Emma obľúbila, patrí aj album Sunshine Kitty od švédskej speváčky Tove Lo.
Odporučila nám z neho skladby Come Undone alebo Are U gonna tell her?, kde hosťuje brazílsky rapper MC Zaac.
Die Antwoord – Strunk
Juhoafrické duo Die Antwoord je známe divokými párty trackmi a niekoľko z nich baví aj Emmu.
Najradšej má však pomalšiu, miestami až depresívne baladickú skladbu Strunk.
Kanye West – Good Morning
Niektoré pesničky sa nám spájajú s konkrétnymi rituálmi a počúvame ich len v určitých momentoch.
Pre Emmu je takou skladbou Good Morning od Kanyeho Westa, ktorou si rada umocňuje pocit pekného rána.
Whitney Houston – I Will Always Love You
Na záver pre vás máme baladu, ktorá Emme pripomína obdobie, keď žila v Londýne.
„Často sme chodili na karaoke, kde som rada spievala You’ve Got The Love od Florence and the Machine. Mávala som aj výsostné právo na zatvorenie podniku pesničkou I Will Always Love You od Whitney Houston,“ spomína.
Bonus
Emma Drobná nám okrem týchto skladieb dala tipy aj na svoju ďalšiu obľúbenú hudbu. Nájdete medzi nimi tracky od slovenského producenta FVLCRVM, sólovú tvorbu bývalého člena One Direction Harryho Stylesa, rapera Mac Millera alebo indie folkovú kapelu Bon Iver. Pesničky si nemusíte vyhľadávať, stačí si pustiť tento playlist:
Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad streamovaciu službu TIDAL aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Účinkovanie v speváckej súťaži môže mladým hudobníkom pomôcť presadiť sa, no zároveň môže byť prekážkou pri dokazovaní, že víťazstvo v speváckej súťaži nie je to jediné, čo ich ako hudobníkov definuje. Emma Drobná nám v rozhovore prezradila, ako sa po piatich rokoch vyrovnala s nálepkou SuperStar, aj prečo bude jej nový album veselší ako debut.
Počúvajte hudbu cez O2 a pridajte si streamovaciu appku TIDAL s miliónmi pesničiek do svojho SMART Paušálu. Chcem vedieť viac
V rozhovore s Emmou Drobnou sa dočítate:
či ju ľudia stále vnímajú hlavne ako superstaristku,
v čom bude nový album iný ako jej debut,
či sa jej niekedy zunovala vlastná pesnička,
kedy sa jej najlepšie tvorí.
V minulosti si spomínala, že by si sa rada zbavila nálepky superstaristky. Máš pocit, že sa ti to po piatich rokoch od súťaže podarilo?
Čiastočne. Neviem však, či by som sa jej chcela zbaviť úplne, pretože aj to ku mne patrí. V SuperStar sa to pre mňa celé začalo, ale nechcela som, aby to bolo jediné, s čím si ma ľudia budú spájať.
Napríklad v jednom článku o hudobníkoch mi dali popis superstaristka Emma Drobná, začiaľ čo pri iných uviedli, že sú držiteľmi rôznych hudobných cien. Bolo to v období, keď som získala druhú cenu SOZA za najhranejšiu skladbu v rádiách. Mohli teda uviesť toto a nálepku SuperStar si odpustiť. Nie je to jediná vec, ktorá sa mi v živote podarila.
Obmedzuje ťa táto nálepka ešte v niečom?
Niektorí ľudia pri umelcoch zo SuperStar automaticky znevažujú mieru ich umeleckosti a autentickosti.
Na druhej strane veľa ľudí ma tak už nevníma, predsa len to bolo dávno a ľudia ma už stihli spoznať aj inak. Dúfam, že v budúcnosti ma budú ľudia spoznávať čoraz viac hlavne vďaka novej tvorbe.
Tvoj debutový album You Should Know vyšiel pred troma rokmi. Zmenil sa odvtedy koncertný playlist, ktorý s kapelou hrávate?
Pesničky neustále meníme, upravujeme a osekávame, hlavne cover verzie, ktoré sme hrávali na začiatku, keď som ešte nemala toľko svojich vecí.
„V SuperStar sa to pre mňa celé začalo, ale nechcela som, aby to bolo jediné, s čím si ma ľudia budú spájať.“
Z prebratých pesničiek hrávame už len Čerešne, ktoré preslávila Hana Hegerová. Rozmýšľali sme, že aj túto skladbu by sme z repertoára vyradili, ale je to pekná pesnička, ktorú mám rada ja aj ľudia, a už som si ju tak trochu privlastnila.
Ostatné skladby hrávame živšie ako na albume. Hrávame aj nové veci, ktoré ešte nevyšli, a tie nás momentálne bavia najviac. Skončila sa zimná a plesová sezóna, máme teraz voľnejšie, a tak sa venujem nahrávaniu albumu a s kapelou sa chystáme upraviť nové skladby do koncertnej podoby.
Ako reagujú ľudia na nové pesničky? Môže reakcia publika ovplyvniť, či sa dostanú na album?
Hráme ich zatiaľ málo, len jednu alebo dve, a ľudia na ne reagujú pozitívne. Na Česko-Slovenskom plese v Prahe sme napríklad hrali jednu novú a tam sa veľmi dobre ujala, aj keď nie je „plesová“.
Prezradíš nám o nej viac?
Poviem iba toľko, že nie je veľmi popová a na albume bude znieť inak, ako keď ju hráme naživo.
Niektorí interpreti majú problém s tým, že sa im pesničky časom zunujú, napríklad Radiohead už nehrávajú Creep, lebo im už liezla na nervy. Máš takú pesničku aj ty?
Oni si ju už zahrali viackrát ako ja svoje pesničky. (smiech) U mňa je to rôzne. Niektoré pesničky mi občas vadia, je to skôr o nálade. Keď mám možnosť ich nezahrať, lebo treba skrátiť čas koncertu, neprekáža mi to.
Ak nás však s kapelou už nebaví nejakú pesničku hrať, snažíme sa s ňou pracovať a upraviť ju, aby nás znova začala baviť.
Pri ktorej pesničke sa ti to stalo?
V poslednom čase to bola moja jediná slovenská pesnička Keby. Je depresívna a dnes sa už neviem úplne naladiť na ten pocit. Upravili sme pri nej štýl hrania – viac sa sústredím na to, aby znela dobre hudobne, nie na text, vďaka čomu ma znova baví.
Môžeme teda očakávať, že nový album bude veselší?
Začala som teraz počúvať inú hudbu. Zvykla som si púšťať skôr depresívne pesničky, ale depresívna nálada ma prestala baviť a bude to cítiť aj v mojej novej tvorbe.
Všimol som si, že niektorí umelci vydávajú nový album aj dvakrát za rok. Robia to podľa teba preto, aby si udržali pozornosť alebo chcú mať viac obsahu na streamovacích službách, vďaka čomu môžu zarábať?
Neviem, prečo to robia. Možno majú príbehy, s ktorými sa chcú podeliť alebo sa vyrozprávať. Možno majú múzu a chcú toho veľa povedať, alebo si naozaj chcú len udržať pozornosť.
Nikdy si nemala potrebu niečo rýchlo vydať, aby si nestratila záujem fanúšikov?
Mala a mám ju stále. Ja som však vo všetkom, čo sa týka hudby, veľmi opatrná. Neviem, či o sebe môžem povedať, že som perfekcionistka, ale záleží mi na tom, aby bolo všetko dokonalé.
„Ak by bolo všetko len na mne, tak nevyjde nič, pretože by som na tom chcela stále robiť a vylepšovať to. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nový materiál vydávam pomalšie.“
Ak by bolo všetko len na mne, tak nevyjde nič, pretože by som na tom chcela stále robiť a vylepšovať to. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nový materiál vydávam pomalšie.
Nedávno si spolu s ďalšími hudobníkmi účinkovala v televíznom spote O2, ktorý vznikol na podporu streamovacej služby TIDAL. Keď si začínala kariéru, bolo u nás streamovanie ešte v plienkach. Vieš sa dnes uživiť z honorárov zo streamovacích služieb?
Streamovacie služby sú pre interpretov zaujímavé, najmä vďaka tomu, že sa ich hudba môže šíriť ďalej. Z finančného hľadiska je to pre mňa skôr milé prilepšenie, nie hlavný príjem.
Myslíš si, že vďaka sociálnym sieťam už nie je pre niektorých mladých umelcov hudba taká dôležitá a skôr sa venujú budovaniu imidžu cez Instagram na úkor kvality hudby?
Veľa ľudí má takú predstavu, pretože Instagram v tom vie výrazne pomôcť. V niektorých prípadoch to tak naozaj funguje, ale podľa mňa ľudia počujú a pekný Instagram ich nepresvedčí počúvať zlú hudbu.
Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa orientujú na iné veci, napríklad na YouTube – spravili nejaké tracky a počúvali sa, aj keď neboli dobré.
Minulý rok si hosťovala na tracku Ultrazvuku Postráž mi Emmu, kde spievaš refrén netradične po slovensky a si tam v inej polohe, ako ťa zvykneme vnímať, čo ma dosť baví. Plánuješ aj do budúcnosti podobné experimenty?
Práve tá „neplesová“ pesnička, o ktorej sme sa bavili, je trochu experiment a nepodobá sa na nič, čo sme spravili predtým.
Lákalo by ťa naspievať niečo džezové alebo možno vokály do nejakého dubstepového bangru?
Nóóó…
Takže som trafil?
Trošku, nová pesnička nie je džezová, nie je to drum and bass a nemá ani dubstepový beat. Máme ju už hotovú, ale rozhodli sme sa, že ju ešte nahráme so živým bubeníkom.
Nový album, ktorý teraz pripravujeme, bude iný ako ten prvý. Už som mu pravdepodobne vymyslela aj názov, ale ešte ho nebudem hovoriť. Poviem len toľko, že má niečo spoločné s tým, že bude úplne iný.
K speváckej kariére patrí aj koncertovanie. Máš nejaké mesto alebo konkrétny klub, kam sa rada vraciaš?
Nie som ešte v takom štádiu, že by som sa niekam vracala hrať často, ale pamätám si, že jeden z najlepších koncertov sme mali v Skalici a tam by som sa vrátila okamžite. Super bolo aj v Komárne.
Texty piesní si tvoríš sama. Potrebuješ si pri ich tvorbe vytvoriť nejakú konkrétnu náladu alebo na tom až tak nezáleží?
Texty píšem, keď mám inšpiráciu. Väčšinou je to večer, keď rozmýšľam o tom, čo sa mi cez deň udialo.
Píšeš si texty na papier alebo do telefónu?
Keď som bývala v Londýne, zvykla som si písať na papier, lebo som mala nemožný telefón, ale teraz ich píšem do telefónu.
Na záver sa chcem spýtať na aféru s plochou Zemou. Počul som, že to bol vtip, ktorý nevyšiel.
Tú teóriu som niekde zachytila a nebrala som ju vážne, nevedela som, že to nejakí ľudia naozaj riešia. Tak som to v rámci srandy spomenula, ale nečakala som, že sa na to niekto môže uraziť.
Reakcia na to bola celkom drsná, ale dnes už je to aj pre mňa iba také pobavenie. Podľa mňa som tým len nahrala mnohým ľuďom, lebo som dovtedy nespravila žiadny prešľap a takto ma mohli začať súdiť.
Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad streamovaciu službu TIDAL aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.
Emma Drobná
Speváčka Emma Drobná sa zviditeľnila víťazstvom v 4. sérii speváckej súťaže Česko Slovenská SuperStar. Vydala úspešný debutový album You Should Know. Pochádza z neho aj singel Words, ktorý bodoval na vrchole hitparád na Slovensku aj v Českej republike. Získala zaň aj cenu SOZA za najhranejšiu skladbu v slovenských rádiách. Aktuálne pripravuje svoj druhý album.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
