Spoznávanie vlastnej identity a sebahodnoty, prekonávanie komunikačných bariér či vyrovnávanie sa s traumatizujúcou minulosťou. Neľahké témy, ktoré však medzinárodne oceňovaní filmári a filmárky spracovali dôsledne, s citom a v konečnom výsledku mimoriadne kvalitne. Toto je výber 6 filmov, ktoré sú zárukou unikátneho diváckeho zážitku.
Kritika spoločenských elít aj triednej nerovnosti
Trojuholník smútku (2022)
Mladá modelka a influencerka Yaya je spoločne so svojím (strategicky zvoleným) priateľom Carlom pozvaná na prepychovú plavbu na luxusnej lodi, na ktorej sa stretávajú so zástupom bohatých ľudí. Od obchodníkov so zbraňami cez sebastredné paničky až po zúfalého starého mládenca, ktorý by si najradšej kúpil lásku bez ohľadu na jej cenu.
Na ich dennom programe nie je nič viac než opaľovanie sa, fotenie selfíčok a niekoľkochodové luxusné večere. V kontraste s ich elitárskym spôsobom života je posádka lode, ktorá musí s úsmevom na tvári plniť tie najbizarnejšie požiadavky pasažierov. Čo sa však stane, ak loď stroskotá, peniaze stratia hodnotu a posádka sa s pasažiermi ocitne na opustenom ostrove s nulovými vyhliadkami na vyslobodenie? Bravúrne komediálne dielo s nadhľadom poukazuje na to, ako veľmi záleží, kto má v rukách moc, a ako ľahko sa dokáže charakter človeka meniť pod tlakom okolností.
Medzinárodne uznávaný švédsky režisér Ruben Östlund je vo svojich filmoch známy ostrou kritikou spoločenskej nerovnosti a elít, ktorým sa venuje aj v predchádzajúcom filme Štvorec. Za svoju najnovšiu snímku Trojuholník smútku získal na festivale v Cannes v poradí už druhú Zlatú palmu, čo skutočne svedčí o jeho mimoriadnom filmárskom talente.
„Návod“ na porozumenie
Drive My Car (2021)
Japonská dráma Drive My Car, minuloročný víťaz Oscara za najlepší cudzojazyčný film, je príbehom o nemožnosti vyjadriť svoje pocity. Sleduje divadelného režiséra Júsukeho, ktorý pripravuje predstavenie počas festivalu v Hirošime. Z bezpečnostných dôvodov mu organizátori pridelia osobnú vodičku, mladé a trpezlivé dievča menom Misake, s ktorou si spočiatku udržiavajú chladný odstup. Postupom času sa však interiér auta stáva intímnym priestorom, kde sa formuje dôverné priateľstvo.
Trojhodinová pomalá jazda nakrútená na motívy Murakamiho poviedok je fenomenálnym zážitkom, ktorý sa oplatí vidieť. Príbehom prestupuje bohatá zmes kontrastov, ktoré sú otvorené všemožným interpretáciám, a počas jazdy autom uvidíte priam hypnotizujúce vizuálne scenérie. Snímka Drive My Car je výnimočná najmä pre svoju mnohovrstevnatosť, pričom jej hlavná myšlienka rezonuje aj dlho po pozretí – v momente, keď odložíme divadelnú masku a dovolíme druhému spoznať naše vnútro i zraniteľnosť, môžeme prijať seba samého a prekonať svoju minulosť.
Čo znamená pamätať si?
Hirošima, moja láska (1959)
Milostný príbeh francúzskej herečky a japonského architekta na pozadí hirošimskej tragédie otvára bolestivé rany nešťastnej minulosti a ukazuje nám, akým spôsobom sa ľudia vyrovnávajú s traumatizujúcimi spomienkami. Intímne zblíženie, ktoré spoločne zažívajú, im pripomína predošlé, nešťastím ukončené vzťahy, no trauma im bráni v plnohodnotnom prežívaní prítomnej lásky. Trpké spomienky, ktoré prichádzajú bez varovania, pocitovo i filmársky prerušujú vášnivé chvíle.
Francúzsky režisér a predstaviteľ Novej vlny Alain Resnais chcel vo svojom filme ukázať autentické svedectvo o hrôzach Hirošimy, nakoniec však v spolupráci so scenáristkou Marguerite Duras vytvorili univerzálne dielo, ktoré citlivo reaguje na rozpomínanie sa na tragické udalosti. Rozpletá osobné histórie, sprítomňuje nešťastnú minulosť a poukazuje na to, ako ťažko ľudia prekonávajú utrpenie. Hirošima, moja láska sa stala symbolom francúzskej Novej vlny vďaka výraznému autorskému spracovaniu a progresívnemu filmovému štýlu, ktorý dokáže na viacerých úrovniach rekonštruovať vzťah spomienok a času.
Keď nás zdevastujú emócie
Miesto pri mori (2016)
Intímna oscarová dráma sleduje Leeho Chandlera, ktorému sa po smrti brata obráti život naruby. S prekvapením zisťuje, že sa bude musieť starať o bratovho dospievajúceho syna Patricka – musí opustiť svoje súčasné zamestnanie, komunitu priateľov i mesto, v ktorom vyrastal. S temperamentným synovcom sa snažia prekonať komunikačné bariéry a nájsť si k sebe cestu aj v náročnej situácii.
Vyrovnávanie sa s traumatizujúcimi udalosťami prichádza vo filme prostredníctvom dramatických flashbackov, Lee sa však neustále snaží udržať si zdravý nadhľad a odstup. Miesto toho, aby sa dal týrať zničujúcou minulosťou, ostáva nohami na zemi a prijíma tvrdú realitu práve takú, aká je.
Melodramatický príbeh o zmierení sa so smrťou našich blízkych získal množstvo prestížnych ocenení, predovšetkým však Oscara za najlepší pôvodný scenár a za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe, ktorej sa zhostil herec Casey Affleck. Podarilo sa mu autenticky stvárniť zlomeného človeka, ktorý sa napriek zdrvujúcej realite učí fungovať aj vo svete, kde už jeho najbližší nie sú.
Sebarealizácia, ktorá má obete
Najhorší človek na svete (2021)
Cítili ste sa niekedy ako najhorší človek na svete? Tridsaťročná Julie rozhodne áno. Metódou pokusu a omylu hľadá svoje miesto vo svete, pomerne rýchlo strieda práce aj partnerov, nikde dlho nevydrží. Spočiatku sa zdá, že to s jej starším priateľom Akselom funguje, no postupne prichádzajú na to, ako veľmi sa ich predstavy o živote a budúcnosti líšia.
Aksel premýšľa o pokojnom rodinnom živote s deťmi, ale Julie si to v danom momente nedokáže predstaviť, nechce sa vzdať vlastnej slobody, bojí sa záväzkov. Situácia sa však výraznejšie skomplikuje, keď Julie navštívi večierok, kde spozná sympatického Eivinda a spoločne skúmajú hranice nevery. Julie zrazu nevie, čo má robiť, cíti nekonečno emócií naraz, Aksela miluje aj nemiluje, od svojich problémov by najradšej utiekla. Je najhorším človekom na svete?
Pravdivá a vtipná snímka úspešného nórskeho režiséra Joachima Triera veľmi výstižne opisuje situácie a pocity, ktoré sú v dnešnom svete vlastné mnohým ľuďom, preto sa s prežívaním Julie dokážu stotožniť. Ako si vybrať prácu, keď existuje nekonečno možností? Je chyba, keď človek podľahne svojim pocitom? Alebo keď odmietne žiť podľa predpísaných vzorcov? Nad týmito i mnohými inými otázkami budete premýšľať spoločne s Julie, ktorú mimoriadne presvedčivo a elegantne stvárnila nórska herečka Renate Reinsve, za čo si vyslúžila Zlatú palmu na festivale v Cannes.
Mýtus krásy v praxi
Cléo od 5 do 7 (1962)
Mladá speváčka Cléo, obdarená nevídanou krásou a šarmom, čaká na výsledky biopsie. Jej zdanlivo bezstarostný parížsky život tak náhle narušia zúfalé obavy z toho najhoršieho – zo smrti. Kým čaká na potvrdenie alebo vyvrátenie diagnózy, prechádza sa po Paríži a premýšľa o svojom doterajšom živote. Niečo sa zmenilo. Všíma si veci, ktoré by inokedy prehliadla, prehodnocuje svoje vzťahy i vlastnú sebahodnotu. Začína si uvedomovať, že žije vo svete zrkadiel, kde sa pre svoju dokonalú krásu stala objektom určeným na potešenie iných. Bábikou, na ktorú sa všetci radi pozerajú, ale málokto jej chce skutočne porozumieť.
Francúzska režisérka a výrazná predstaviteľka Novej vlny Agnès Varda dokázala feministické teórie citlivo preniesť na plátno. Poukazuje na rodové stereotypy, ktoré zväzujú ženy do predstáv o tom, aké by mali byť, a zároveň z nich robia objekty bez vlastnej identity. Hrdinka filmu Cléo si túto realitu začína uvedomovať až od momentu, keď sa bojí o vlastný život. Začína o svete, ľuďoch i vzťahoch premýšľať inak a nachádzať hodnotu aj v niečom inom, než sú prepychové klobúky, šperky a topánky. A hoci má tento film viac ako 60 rokov, je aktuálny dodnes.
Loading...
