Deti budú opakovať, čo vidia v rodičoch, platí to aj pri vzdelávaní. Učiteľov a vedcov sme sa pýtali, ako motivovať k učeniu

Veda je tu pre všetkých bez akýchkoľvek nálepiek. Čo robiť, aby z nej mali deti zážitok a učenie bolo skôr zábavou?

29. 9. 2022; Autor: Sóda, Foto: archív respondentov, Shutterstock

Škola nie je súťaž, nie je dôležité byť čistým jednotkárom – práve naopak, najkrajšie je, ak sa predmety a samotné učenie stanú koníčkom a vášňou. O tom, ako byť pre deti správnou motiváciou pri vzdelávaní, ako ich viesť k vede a pozitívnemu vzťahu k učeniu, ale aj o tom, ako nedávať technologickému sektoru zbytočné nálepky „pre dievčatá“ a „pre chlapcov“, sme sa rozprávali s významnými odborníkmi a odborníčkou zo sektora vedy a techniky.

Vzdelanie znamená aj lepšiu budúcnosť. Férová nadácia O2 je dlhoročným partnerom zmysluplného podujatia Európska noc výskumníkov, ktoré podnecuje záujem detí o vedu

Juraj Tekel

Vedec a vysokoškolský pedagóg na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

„Či je to slovenčina alebo chémia, ak majú deti z nejakého predmetu pocit, že je to STRAŠIAK, prestanú sa ho báť len vtedy, keď zistia, že je to vlastne plachta na vešiaku s klobúkom. Niekto im to však musí ukázať – môže to byť rodič alebo učiteľ, či kamarát. Ideálne nastavenie by bolo, ak by deti takýchto ľudí stretávali systematicky.

Potom pomôže, ak nebudeme robiť vedu z toho, že nejaký predmet sa dieťaťu učí ťažšie. Nestavajme (a teda ani nenechajme padnúť) šikovnosť a hodnotu dieťaťa na nejakom jednom predmete. Podľa mňa je dôležité pripustiť, že niektoré veci sú proste ťažké a niekto sa ich naučí až na druhý- alebo tretíkrát. A na tom nie je nič zlé.

Ak chceme deti motivovať k učeniu, mali by sme byť hlavne dobrým príkladom – keď dieťa doma u rodičov vidí zvedavosť a radosť z poznania a porozumenia, samo bude tieto veci vyhľadávať a rozvíjať. Ak rodičov náučné veci prirodzene neťahajú, stačí deti zobrať aspoň raz za čas do múzea – je to ako s pohybom: nemusíte byť poctivý turista, a predsa viete, že je dôležité občas zobrať deti do prírody – tak isto je to aj pri učení. Ak sa deti chytia niečoho z múzea a vyzerá, že by ich to mohlo baviť, len ich v tom treba podporovať ďalej.

Nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní.

Podobné je to aj so vzbudením záujmu o vedu – deti sú zväčša prirodzene zvedavé a svet naokolo ich zaujíma. Myslím si, že je dôležité snažiť sa tento záujem prehlbovať a neubíjať ho. Neplatí to však iba o škole, mali by sme na to myslieť už doma v predškolskom veku. Od rodičov aj učiteľov to síce chce námahu, ale myslím, že to stojí za to.

Pri tomto je dôležité pripomenúť aj to, že nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní. Naopak, poznám veľa ľudí, ktorí sú mimoriadne šikovní, ale veda a s tým spojený pohľad na svet ich vôbec nebaví. Na tom nie je nič zlé a každý by sa mal v prvom rade venovať veciam, ktoré ho bavia a robia mu radosť.

Ak chceme, aby bolo viac žien v technologickom sektore, v prvom rade by sme nemali deliť veci na chlapčenské a dievčenské. Nechajme deti robiť, čo ich baví, a nedávajme na to žiadne nálepky. Sú jasné výskumy, že od istého (vcelku skorého) veku deti viac sledujú takéto nálepky než svoje vlastné preferencie. Neberme dievčatám skalky z rúk, keď ich hádžu do vody, neskôr ich nechajme vŕtať diery do steny aj šoférovať auto a podobné veci. Myslím si, že všetko ostatné potom príde samo.“

Lýdia Šuchová

Pedagogička, zakladateľka OZ Equity, ktoré sa zameriava na podporu sociálne znevýhodnených skupín obyvateľov a vzdelávanie rómskych detí a mládeže

„Som učiteľkou fyziky a môžem potvrdiť, že žiaci už na prvej hodine fyziky, keď ešte o predmete nič nevedia, hovoria, že to je ťažký predmet a nemajú na to bunky. Z tohto pozorovania si myslím, že negatívny vzťah k predmetom – fyzika, matematika či chémia – v deťoch vytvárajú ich rodičia alebo starší kamaráti.

Ak sa dieťaťu učí nejaký predmet ťažšie, skúsme sa s nimi vzdelávať inak: cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov. Toto sú nástroje, ktoré sa zídu ako v bežnom živote, tak aj na akomkoľvek predmete. Pokiaľ s tým má rodič problém, môže pomôcť Feuersteinova metóda.

Rodičia sú totiž kľúčovými motivátormi svojich detí. Je dôležité, aby v nich pestovali radosť z logického myslenia, poznávania nového, aby deti učili správne klásť otázky, aby s nimi trénovali hľadanie správnych argumentov. Rodičia by zároveň mali svoje deti učiť, že chyba nie je hanba, že chyby sú pre každého vzácna vec, z ktorej sa dá poučiť a obohatiť. Nemusíme sa báť robiť chyby.

Cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov.

S deťmi by sme mali už od škôlky robiť zaujímavé experimenty a pokusy. To je ideálna motivácia k vede. Popri experimentoch im klaďme otázky typu Prečo? Motivujme deti, aby vytvárali vlastné hypotézy, a tie následne spoločne s nimi overujme.

A ak chceme, aby do technologického sektora pribudlo viac žien, nestačí, aby sme len vysielali signály, že je to aj pre ne – rodičia aj učitelia musia hovoriť jasne, že veda, výskum a inovácie sú vhodné pre všetkých. Vedu totiž nedelíme na ‚pre dievčatá‘ a ‚pre chlapcov‘, veda je pre všetkých.“

Dušan Chorvát

Vedec a vedúci v Laboratóriu laserovej mikroskopie a spektroskopie, Medzinárodné laserové centrum

„Ak sú prírodovedné predmety, ako matematika, fyzika či chémia, podané žiakom a študentom vhodne, nikdy pre nich nebudú predstavovať strašiaky. Strašiakom môže byť skôr nezáživný a zastaraný prístup pri výučbe, keď vieme, že sú k dispozícii nové formy výučby a deti vnímajú podnety inak ako 2 či 3 generácie pred nimi.

Fyziku, chémiu či biológiu môžeme vysvetľovať aj pomocou hudby (príkladom je aj dielo The Greatest Show on Earth fínskej metalovej formácie Nightwish). Nie každý učiteľ má takéto možnosti a danosti, ale je potrebné úplne zmeniť spôsob, ako svoje vedomosti budeme odovzdávať mladšej generácii. Potom nebude žiadny predmet pre deti strašiakom.

Musíme si uvedomiť, že každá ľudská skúsenosť sa začína hraním (sa). V prípade ťažších predmetov je podľa mňa absolútne nevyhnutné začínať vhodnými experimentmi, aby dieťa získalo skúsenosti z prvej ruky. Je to podobné ako učiť sa jazyk – malé dieťa jazyk najskôr odpozoruje, odpočuje, a keď získa dostatočnú slovnú zásobu, môže prejsť k teórii a ku gramatike. Ak by sme ho chceli naučiť jazyk naopak, v najlepšom prípade to pôjde ťažko, ak vôbec. To isté platí o matematike, fyzike, chémii či biológii.

Ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.

Deti prirodzene vnímajú svojich rodičov ako vzory v tom, čo neskôr robia samy. Ak samotný rodič nemá záujem o vzdelanie, kultúru alebo čokoľvek iné, nebude ho mať veľmi pravdepodobne ani dieťa – zmeniť prístup dieťaťa k učeniu sa dá najlepšie tým, že sami (ako rodičia) zmeníme svoj prístup k životu.

Využime aj možnosti, ktoré máme vďaka jednoduchému prístupu k informáciám – či už je to internet, rôzne online programy a aktivity, veľké množstvo kníh či len návšteva podujatí a centier, v ktorých sa veda popularizuje. Inou možnosťou sú mimoškolské aktivity, ako krúžky a olympiády. No na prvom mieste je motivácia k učeniu cez osobný príklad – ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.

Od matematiky cez fyziku až po filozofiu. Títo youtuberi vám uhľačia štúdium

Technologický sektor samotný by mal celkom jasne vysielať signál, že ženy patria do vedy. Je dobré, že v posledných rokoch sa situácia zlepšuje, a môžeme očakávať, že v budúcnosti už nebude nič výnimočné nájsť na vysokých postoch v technologických spoločnostiach ženy. Myslím si však, že netreba skĺznuť ku konceptu ‚baníčok a žeriavničok‘ z čias socializmu a presadzovať prístup dievčat k technike za každú cenu. Skôr by som uvítal, ak by sa samotné myslenie v technických disciplínach zmenilo tak, aby viac vyhovovalo ‚ženskému mysleniu‘, ktoré má oveľa bližšie ku kvantovým počítačom ako to dnešné prevládajúce ‚technické‘ myslenie.“

Ľubomír Bilský

Výkonný riaditeľ v Slovenskej organizácii pre výskumné a vývojové aktivity, ktorej cieľom je aj popularizácia vedy a jej prepájanie so spoločnosťou

„Na základe našich skúseností s mladými žiakmi vieme, že množstvo detí práve tzv. STEM predmety (Science, Technology, Engineering and Mathematics – teda matematika, fyzika, chémia či biológia) veľmi zaujímajú a pre mnohé z nich sa štúdium stane aj koníčkom.

Faktom zostáva, že vo väčšine prípadov žiaci pristupujú k týmto predmetom s rešpektom. Rozšíriť okruh nadšencov prírodovedných predmetov môžu najmä učitelia svojím inovatívnym a zanieteným prístupom k výučbe. Je nevyhnutné sústrediť sa na praktické ukážky a interaktívny spôsob vyučovania. Na to musíme vytvoriť vhodné podmienky v našom vzdelávacom systéme a postupne prechádzať od teoretického učenia k praktickému.

Prispieť k tomu sa snažíme aj organizáciou podujatí, akým je aj Európska noc výskumníkov. Jeden deň strávený na takomto podujatí môže mladým návštevníkom ukázať, že veda a jej štúdium môžu byť naozaj zaujímavé.

Nielen učitelia, ale aj rodičia môžu pri procese vzdelávania veľmi pomôcť. Napríklad ak má dieťa pred nejakým predmetom rešpekt, treba mu podať pomocnú ruku a pristupovať k nemu s trpezlivosťou a porozumením. Často pomáha vysvetliť princípy a súvislosti na praktických príkladoch z bežného života.

Zákazy a tresty môžu, práve naopak, pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa. Pomôže tiež zdôrazňovanie dôležitosti vzdelania pre budúcnosť plnú príležitostí, vrátane možnosti spoznávať iné krajiny a kultúry.

Zákazy a tresty môžu pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa.

Dôležité je vytvoriť deťom vhodné podmienky a príležitosti na to, aby mali možnosť spoznať, že veda je zábava a je zaujímavá. Treba s tým začať už v útlom veku – napríklad vysvetľovať, že len vďaka vede máme možnosť liečiť väčšinu chorôb. Bavme sa s deťmi o slovenských aj celosvetových vedeckých osobnostiach. A opäť platí, že najľahšie sa záujem o vedu vzbudzuje prostredníctvom interaktívnych aktivít a praktických ukážok.

Našťastie, aj u nás už existuje viacero iniciatív a inštitúcií, ktoré môžete so svojimi deťmi navštíviť. Mám na mysli rôzne technologické výstavy, podujatia či centrá vedy (napr. Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave), alebo kreatívne tvorivé dielne s využitím digitálnych technológií.

Vo veľkej miere by sa o motiváciu detí a mladých ľudí študovať prírodné a technické predmety mali pričiňovať i samotní vedci. Som rád, že na Slovensku máme množstvo vedcov, ktorí k tomu pristupujú svedomito. Príkladom toho je aj nadchádzajúca Európska noc výskumníkov, do ktorej je zapojených viac ako 1500 slovenských výskumníčok a výskumníkov.

Najlepšou motiváciou je vzbudiť nadšenie dieťaťa pre vedu a techniku, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o chlapcov alebo dievčatá. No je pravdou, že technologickému sektoru zatiaľ dominujú viac muži. Zároveň si však myslím, že v povolávaní žien do IT a technologického sektoru sme za posledné obdobie urobili istý pokrok. Deje sa to aj zásluhou viacerých iniciatív, ktoré motivujú dievčatá venovať sa týmto smerom.

Rovnako je dôležité verejne upozorňovať a oceňovať ženy, ktoré v týchto oblastiach dosiahli významné úspechy. Našťastie, aj tu máme viacero súťaží a ocenení špecificky zameraných na vyzdvihovanie prínosu žien vo vede – jedným z nich je aj talentový program L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede.“

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Ako premeniť obývačku na kino? Máme 5 tipov na perfektný filmový zážitok doma

Atmosféra je dôležitejšia, než si myslíte

Televízor namiesto notebooku

TV nie je jediné riešenie

Projektor + herná konzola = veľká zábava

Kvalitný zvuk nie je len pre nadšencov

Deti budú opakovať, čo vidia v rodičoch, platí to aj pri vzdelávaní. Učiteľov a vedcov sme sa pýtali, ako motivovať k učeniu

Juraj Tekel

Lýdia Šuchová

Dušan Chorvát

Ľubomír Bilský

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Miroslava Širotníková

Príbehy

Mladé dievčatá trápia rovnaké problémy, aké zažívali už ich babky. Ako prvá generácia ich pomenovali nahlas

Lifestyle

Problémové dospievanie, vášnivé pletky aj romantika.

Lifestyle

Zoznámte sa s 9 príbehmi inšpiratívnych žien, ktoré prispeli k rozvoju klasiky

Lifetech

Tablet na mieru: pomôžeme vám vybrať si šikovného pomocníka podľa vašich potrieb

Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Atmosféra je dôležitejšia, než si myslíte

Televízor namiesto notebooku

TV nie je jediné riešenie

Projektor + herná konzola = veľká zábava

Kvalitný zvuk nie je len pre nadšencov

Páči sa vám, čo práve čítate?

Juraj Tekel

Lýdia Šuchová

Dušan Chorvát

Ľubomír Bilský

Páči sa vám, čo práve čítate?

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Miroslava Širotníková

Páči sa vám, čo práve čítate?

Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Sociológ Roman Džambazovič: Zabúdame, že nerovnosťami v spoločnosti aj odriekame slobodu ľuďom, ktorých sa to týka

Niečo na tom Netflixe je. Prečo sa The Crown, Stranger Things alebo Squid Game stali takými populárnymi?

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Smartfón bez kompromisov? Samsung Galaxy A33 5G je kombináciou dobrej ceny a nadupanej výbavy

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Párová terapeutka: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Baví vás Sóda?

Výber tých najlepších článkov si môžete nájsť v mailovej schránke každú druhú nedeľu.