Ako premeniť obývačku na kino? Máme 5 tipov na perfektný filmový zážitok doma
Smartfóny nám dovoľujú pozerať filmy aj seriály kdekoľvek, no s týmito vychytávkami si film užijete v domácej pohode, akoby ste boli v kine.
Zdieľať
21. 10. 2022;Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock
Filmový večer je vždy dobrý nápad – doma s rodinou aj na chate s kamarátmi. No spoločné pozeranie filmov sa nemusí začínať a končiť výberom filmu, môžete ho posunúť na vyššiu úroveň a z aktivity urobiť zážitok. Pripravili sme tipy, ako si vytvoriť „domácu kinosálu“ presne podľa svojich predstáv kedykoľvek a kdekoľvek.
Dlhé zimné večery a sychravé studené počasie priam volajú: Pustime si film! Aby ste si svoj obľúbený film či seriál užili naplno, myslite na všetky detaily. Začnite výberom dobrej spoločnosti a prípravou občerstvenia – popkorn s polovičkou alebo nachos a pálivá salsa s kamarátmi sú super, no dobrý nápad je aj sólo relax s inými gastrošpecialitami.
Druhou položkou na zozname je samotný film. Najlepší a najväčší výber rôznych filmov a seriálov bez toho, aby ste ich museli sťahovať, nájdete na streamovacích službách, ako je HBO Max či Voyo.
Posledným bodom je technologický setup, ktorý premení obývačku na kino:
Atmosféra je dôležitejšia, než si myslíte
Dobré svetlo je základom atmosféry v akejkoľvek situácii, preto ani pri filmovom večere nestačí len zhasnúť svetlo a pozerať na obrazovku. Nemusíte však ani vykúpiť dom svetiel, stačí sa spoľahnúť na inteligentné technológie. Vďaka smart osvetleniu si môžete nastaviť intenzitu svietenia aj tón farieb. Práve takáto maličkosť posunie zážitok na novú úroveň.
Spektrum svetla, jeho farba a intenzita závisí najmä od žánru filmu: triler a horor si viac užijete v tmavšom prostredí a studenom tóne svetla, romantické filmy či seriály znesú teplejšie aj jasnejšie svetelné odtiene, napríklad aj ružové podtóny. Ak si vyberiete fantasy žáner, môžete zase skúsiť ostrejšiu zelenú či modrú farbu svetla.
Na ovládaní smart osvetlenia kliknite na menu a nájdete movie, resp. filmový režim – závisí od pokročilosti smart svetla, no na niektorých zariadeniach nastavíte aj zmeny svetla podľa scén filmu.
Televízor namiesto notebooku
Aby vás film či seriál skutočne pohltil, musí byť „všade okolo vás“. Pozeranie filmu na veľkej ploche je úplne iný zážitok ako pozeranie na notebooku či smartfóne v posteli pred spaním.
Pri veľkosti obrazu mnohí hovoria, že čím väčší, tým lepší. Ak preferujete „rozumné maximum“, potom je pre vás zaručene správnou voľbou smart TV, kde si veľkosť uhlopriečky vyberiete podľa priestoru v miestnosti. Platí jednoduché pravidlo: TV by ste mali sledovať vo vzdialenosti 2,5- až 3-násobku uhlopriečky. Stred obrazovky by mal byť vo výške vašich očí.
Ak patríte do tímu „čím väčší, tým lepší“, potom je ideálnym riešením na filmové večery projektor. Zabudnite na všetky mýty o zlom obraze pri premietaní, to už dávno neplatí. Napríklad Samsung The Freestyle SP-LSP3B ponúka Full HD obraz, ktorý sa nastavuje podľa farby pozadia. Teda aj keď premietate na inú ako bielu plochu, nebude to žiaden problém.
Projektor navyše ponúka 180-stupňové otáčanie, automatické vyrovnanie obrazu a uhlopriečku v rozsahu 30 až 100 palcov. Spárovať ho môžete aj so smartfónom a na rozdiel od TV ho veľmi ľahko prenesiete, kam potrebujete, napríklad aj na chatu. Filmový večer sa s projektorom zmení naozaj na nepoznanie – žiadne tlačenie a ukladanie sa pred notebookom, len pohodlná domáca kinosála.
Projektor + herná konzola = veľká zábava
Pre skutočných fajnšmekrov, milovníkov filmov aj zábavy odporúčame kombináciu kompaktnej hernej konzoly s projektorom. Konzola Microsoft Xbox Series S neváži ani dva kilogramy a najdlhšia strana má menej než 30 cm – bez problémov sa zmestí aj do ruksaku, takže ju prenesiete aj na chatu, a veľa miesta nezaberie ani v obývačke.
Okrem toho, že si na konzolu môžete uložiť obľúbené filmy, môžete na ňu nainštalovať aj streamovacie aplikácie. Stačí, ak v menu vyberiete obchod a zvolíte časť hľadať. Potom už len napíšete názov streamovacej služby.
Kvalitný zvuk nie je len pre nadšencov
Zvuk tvorí až 50 % filmového zážitku, no komplikovaná inštalácia a zložitejšie rozloženie reproduktorov v miestnosti môže odrádzať. Máme dobrú správu – časy, keď ste si museli v obývačke správne rozmiestniť 5 a viac reproduktorov a išli ste sa zblázniť z množstva káblov, sú preč, dnes už existujú oveľa jednoduchšie riešenia.
Stačí pod televízor umiestniť elegantne pôsobiaci panel a podľa vlastných požiadaviek niekde v miestnosti subwoofer, teda zariadenie na zvýraznenie basov, ktoré dodá hudbe hĺbku – a to je všetko. Navyše reproduktory medzi sebou bežne komunikujú bezdrôtovo a jediné, čo budete musieť vymyslieť, je skrytie jedného kábla od elektriny.
Za pozornosť stojí Samsung Soundbar Q (Q60B), ktorý dokáže analyzovať scénu a automaticky jej prispôsobiť zvuk, nemusíte tak nič ďalšie nastavovať. Soundbar sa dokáže absolútne zladiť so Samsung TV, napríklad so spomínanou Samsung TV 65″ (UE65TU7092UXXH), takže vám skutočne ponúkne zážitok ako v kine. Toto zvukové riešenie ponúka aj hráčsky režim, ocenia ho preto aj milovníci hier, ktoré posunie na vyšší level.
Aby boli filmové večery nezabudnuteľne stráveným časom, vyberte si zo širokej ponuky slovenských či zahraničných filmov a seriálov na HBO Max alebo Voyo. K O2 SMART Paušálu môžete mať jednu streamovaciu službu priamo v cene paušálu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Škola nie je súťaž, nie je dôležité byť čistým jednotkárom – práve naopak, najkrajšie je, ak sa predmety a samotné učenie stanú koníčkom a vášňou. O tom, ako byť pre deti správnou motiváciou pri vzdelávaní, ako ich viesť k vede a pozitívnemu vzťahu k učeniu, ale aj o tom, ako nedávať technologickému sektoru zbytočné nálepky „pre dievčatá“ a „pre chlapcov“, sme sa rozprávali s významnými odborníkmi a odborníčkou zo sektora vedy a techniky.
Vedec a vysokoškolský pedagóg na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
„Či je to slovenčina alebo chémia, ak majú deti z nejakého predmetu pocit, že je to STRAŠIAK, prestanú sa ho báť len vtedy, keď zistia, že je to vlastne plachta na vešiaku s klobúkom. Niekto im to však musí ukázať – môže to byť rodič alebo učiteľ, či kamarát. Ideálne nastavenie by bolo, ak by deti takýchto ľudí stretávali systematicky.
Potom pomôže, ak nebudeme robiť vedu z toho, že nejaký predmet sa dieťaťu učí ťažšie. Nestavajme (a teda ani nenechajme padnúť) šikovnosť a hodnotu dieťaťa na nejakom jednom predmete. Podľa mňa je dôležité pripustiť, že niektoré veci sú proste ťažké a niekto sa ich naučí až na druhý- alebo tretíkrát. A na tom nie je nič zlé.
Ak chceme deti motivovať k učeniu, mali by sme byť hlavne dobrým príkladom – keď dieťa doma u rodičov vidí zvedavosť a radosť z poznania a porozumenia, samo bude tieto veci vyhľadávať a rozvíjať. Ak rodičov náučné veci prirodzene neťahajú, stačí deti zobrať aspoň raz za čas do múzea – je to ako s pohybom: nemusíte byť poctivý turista, a predsa viete, že je dôležité občas zobrať deti do prírody – tak isto je to aj pri učení. Ak sa deti chytia niečoho z múzea a vyzerá, že by ich to mohlo baviť, len ich v tom treba podporovať ďalej.
Nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní.
Podobné je to aj so vzbudením záujmu o vedu – deti sú zväčša prirodzene zvedavé a svet naokolo ich zaujíma. Myslím si, že je dôležité snažiť sa tento záujem prehlbovať a neubíjať ho. Neplatí to však iba o škole, mali by sme na to myslieť už doma v predškolskom veku. Od rodičov aj učiteľov to síce chce námahu, ale myslím, že to stojí za to.
Pri tomto je dôležité pripomenúť aj to, že nie každé dieťa musí byť vedcom a musí ho veda baviť. Sú ľudia, ktorých to proste neťahá, podobne ako sú ľudia, ktorých nebaví šport či umenie. To neznamená, že títo ľudia sú menej inteligentní. Naopak, poznám veľa ľudí, ktorí sú mimoriadne šikovní, ale veda a s tým spojený pohľad na svet ich vôbec nebaví. Na tom nie je nič zlé a každý by sa mal v prvom rade venovať veciam, ktoré ho bavia a robia mu radosť.
Ak chceme, aby bolo viac žien v technologickom sektore, v prvom rade by sme nemali deliť veci na chlapčenské a dievčenské. Nechajme deti robiť, čo ich baví, a nedávajme na to žiadne nálepky. Sú jasné výskumy, že od istého (vcelku skorého) veku deti viac sledujú takéto nálepky než svoje vlastné preferencie. Neberme dievčatám skalky z rúk, keď ich hádžu do vody, neskôr ich nechajme vŕtať diery do steny aj šoférovať auto a podobné veci. Myslím si, že všetko ostatné potom príde samo.“
Lýdia Šuchová
Foto: Tomáš Benedikovič, Denník N
Pedagogička, zakladateľka OZ Equity, ktoré sa zameriava na podporu sociálne znevýhodnených skupín obyvateľov a vzdelávanie rómskych detí a mládeže
„Som učiteľkou fyziky a môžem potvrdiť, že žiaci už na prvej hodine fyziky, keď ešte o predmete nič nevedia, hovoria, že to je ťažký predmet a nemajú na to bunky. Z tohto pozorovania si myslím, že negatívny vzťah k predmetom – fyzika, matematika či chémia – v deťoch vytvárajú ich rodičia alebo starší kamaráti.
Ak sa dieťaťu učí nejaký predmet ťažšie, skúsme sa s nimi vzdelávať inak: cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov. Toto sú nástroje, ktoré sa zídu ako v bežnom živote, tak aj na akomkoľvek predmete. Pokiaľ s tým má rodič problém, môže pomôcť Feuersteinova metóda.
Rodičia sú totiž kľúčovými motivátormi svojich detí. Je dôležité, aby v nich pestovali radosť z logického myslenia, poznávania nového, aby deti učili správne klásť otázky, aby s nimi trénovali hľadanie správnych argumentov. Rodičia by zároveň mali svoje deti učiť, že chyba nie je hanba, že chyby sú pre každého vzácna vec, z ktorej sa dá poučiť a obohatiť. Nemusíme sa báť robiť chyby.
Cesta k pochopeniu a učeniu sa akéhokoľvek predmetu je cez čítanie s porozumením, radosť z poznávania, porovnávania vecí navzájom, trénovania pozornosti a jasnosť formulovania argumentov.
S deťmi by sme mali už od škôlky robiť zaujímavé experimenty a pokusy. To je ideálna motivácia k vede. Popri experimentoch im klaďme otázky typu Prečo? Motivujme deti, aby vytvárali vlastné hypotézy, a tie následne spoločne s nimi overujme.
A ak chceme, aby do technologického sektora pribudlo viac žien, nestačí, aby sme len vysielali signály, že je to aj pre ne – rodičia aj učitelia musia hovoriť jasne, že veda, výskum a inovácie sú vhodné pre všetkých. Vedu totiž nedelíme na ‚pre dievčatá‘ a ‚pre chlapcov‘, veda je pre všetkých.“
Dušan Chorvát
Vedec a vedúci v Laboratóriu laserovej mikroskopie a spektroskopie, Medzinárodné laserové centrum
„Ak sú prírodovedné predmety, ako matematika, fyzika či chémia, podané žiakom a študentom vhodne, nikdy pre nich nebudú predstavovať strašiaky. Strašiakom môže byť skôr nezáživný a zastaraný prístup pri výučbe, keď vieme, že sú k dispozícii nové formy výučby a deti vnímajú podnety inak ako 2 či 3 generácie pred nimi.
Fyziku, chémiu či biológiu môžeme vysvetľovať aj pomocou hudby (príkladom je aj dielo The Greatest Show on Earth fínskej metalovej formácie Nightwish). Nie každý učiteľ má takéto možnosti a danosti, ale je potrebné úplne zmeniť spôsob, ako svoje vedomosti budeme odovzdávať mladšej generácii. Potom nebude žiadny predmet pre deti strašiakom.
Musíme si uvedomiť, že každá ľudská skúsenosť sa začína hraním (sa). V prípade ťažších predmetov je podľa mňa absolútne nevyhnutné začínať vhodnými experimentmi, aby dieťa získalo skúsenosti z prvej ruky. Je to podobné ako učiť sa jazyk – malé dieťa jazyk najskôr odpozoruje, odpočuje, a keď získa dostatočnú slovnú zásobu, môže prejsť k teórii a ku gramatike. Ak by sme ho chceli naučiť jazyk naopak, v najlepšom prípade to pôjde ťažko, ak vôbec. To isté platí o matematike, fyzike, chémii či biológii.
Ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.
Deti prirodzene vnímajú svojich rodičov ako vzory v tom, čo neskôr robia samy. Ak samotný rodič nemá záujem o vzdelanie, kultúru alebo čokoľvek iné, nebude ho mať veľmi pravdepodobne ani dieťa – zmeniť prístup dieťaťa k učeniu sa dá najlepšie tým, že sami (ako rodičia) zmeníme svoj prístup k životu.
Využime aj možnosti, ktoré máme vďaka jednoduchému prístupu k informáciám – či už je to internet, rôzne online programy a aktivity, veľké množstvo kníh či len návšteva podujatí a centier, v ktorých sa veda popularizuje. Inou možnosťou sú mimoškolské aktivity, ako krúžky a olympiády. No na prvom mieste je motivácia k učeniu cez osobný príklad – ak chceme, aby naše deti mali o niečo záujem, mali by sme o to mať záujem aj my – úplne ideálne je venovať sa takýmto aktivitám spoločne, rodičia s deťmi.
Technologický sektor samotný by mal celkom jasne vysielať signál, že ženy patria do vedy. Je dobré, že v posledných rokoch sa situácia zlepšuje, a môžeme očakávať, že v budúcnosti už nebude nič výnimočné nájsť na vysokých postoch v technologických spoločnostiach ženy. Myslím si však, že netreba skĺznuť ku konceptu ‚baníčok a žeriavničok‘ z čias socializmu a presadzovať prístup dievčat k technike za každú cenu. Skôr by som uvítal, ak by sa samotné myslenie v technických disciplínach zmenilo tak, aby viac vyhovovalo ‚ženskému mysleniu‘, ktoré má oveľa bližšie ku kvantovým počítačom ako to dnešné prevládajúce ‚technické‘ myslenie.“
Ľubomír Bilský
Výkonný riaditeľ v Slovenskej organizácii pre výskumné a vývojové aktivity, ktorej cieľom je aj popularizácia vedy a jej prepájanie so spoločnosťou
„Na základe našich skúseností s mladými žiakmi vieme, že množstvo detí práve tzv. STEM predmety (Science, Technology, Engineering and Mathematics – teda matematika, fyzika, chémia či biológia) veľmi zaujímajú a pre mnohé z nich sa štúdium stane aj koníčkom.
Faktom zostáva, že vo väčšine prípadov žiaci pristupujú k týmto predmetom s rešpektom. Rozšíriť okruh nadšencov prírodovedných predmetov môžu najmä učitelia svojím inovatívnym a zanieteným prístupom k výučbe. Je nevyhnutné sústrediť sa na praktické ukážky a interaktívny spôsob vyučovania. Na to musíme vytvoriť vhodné podmienky v našom vzdelávacom systéme a postupne prechádzať od teoretického učenia k praktickému.
Prispieť k tomu sa snažíme aj organizáciou podujatí, akým je aj Európska noc výskumníkov. Jeden deň strávený na takomto podujatí môže mladým návštevníkom ukázať, že veda a jej štúdium môžu byť naozaj zaujímavé.
Nielen učitelia, ale aj rodičia môžu pri procese vzdelávania veľmi pomôcť. Napríklad ak má dieťa pred nejakým predmetom rešpekt, treba mu podať pomocnú ruku a pristupovať k nemu s trpezlivosťou a porozumením. Často pomáha vysvetliť princípy a súvislosti na praktických príkladoch z bežného života.
Zákazy a tresty môžu, práve naopak, pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa. Pomôže tiež zdôrazňovanie dôležitosti vzdelania pre budúcnosť plnú príležitostí, vrátane možnosti spoznávať iné krajiny a kultúry.
Zákazy a tresty môžu pôsobiť kontraproduktívne. Motivujme k učeniu pozitívnym prístupom a poskytnutím dostatočnej pozornosti vzdelávaniu dieťaťa.
Dôležité je vytvoriť deťom vhodné podmienky a príležitosti na to, aby mali možnosť spoznať, že veda je zábava a je zaujímavá. Treba s tým začať už v útlom veku – napríklad vysvetľovať, že len vďaka vede máme možnosť liečiť väčšinu chorôb. Bavme sa s deťmi o slovenských aj celosvetových vedeckých osobnostiach. A opäť platí, že najľahšie sa záujem o vedu vzbudzuje prostredníctvom interaktívnych aktivít a praktických ukážok.
Našťastie, aj u nás už existuje viacero iniciatív a inštitúcií, ktoré môžete so svojimi deťmi navštíviť. Mám na mysli rôzne technologické výstavy, podujatia či centrá vedy (napr. Zážitkové centrum vedy Aurelium v Bratislave), alebo kreatívne tvorivé dielne s využitím digitálnych technológií.
Vo veľkej miere by sa o motiváciu detí a mladých ľudí študovať prírodné a technické predmety mali pričiňovať i samotní vedci. Som rád, že na Slovensku máme množstvo vedcov, ktorí k tomu pristupujú svedomito. Príkladom toho je aj nadchádzajúca Európska noc výskumníkov, do ktorej je zapojených viac ako 1500 slovenských výskumníčok a výskumníkov.
Najlepšou motiváciou je vzbudiť nadšenie dieťaťa pre vedu a techniku, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o chlapcov alebo dievčatá. No je pravdou, že technologickému sektoru zatiaľ dominujú viac muži. Zároveň si však myslím, že v povolávaní žien do IT a technologického sektoru sme za posledné obdobie urobili istý pokrok. Deje sa to aj zásluhou viacerých iniciatív, ktoré motivujú dievčatá venovať sa týmto smerom.
Rovnako je dôležité verejne upozorňovať a oceňovať ženy, ktoré v týchto oblastiach dosiahli významné úspechy. Našťastie, aj tu máme viacero súťaží a ocenení špecificky zameraných na vyzdvihovanie prínosu žien vo vede – jedným z nich je aj talentový program L’Oréal UNESCO Pre ženy vo vede.“
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
