Fantastické zážitky sa nemusia skončiť s letom. Tieto filmy a seriály vás zavedú do nevídaných svetov na jeseň
Superhrdinovia, ikony hudobnej scény aj očakávaný návrat drakov.
Zdieľať
5. 9. 2022;Autor: Sóda, Foto: HBO Max
Večery sa krátia a teploty postupne klesajú – no s letom sa filmové a seriálové hity nekončia, práve naopak, dlhšie jesenné večery priamo volajú po filmových zážitkoch. Stačí si pripraviť deku, teplý nápoj a ponoriť sa do dobrodružstva, v ktorom bude vašou úlohou len panovanie so žezlom s tlačidlami.
Rovnako tak bude vaša úloha spočívať aj v správnom rozhodnutí pri výbere gaučového programu. Aby sme vám rozhodovanie uľahčili, pripravili sme jesenné filmové a seriálové hity na HBO Max. Čaká na vás superhrdinská nostalgia, návrat legendy fantasy žánru a ďalšie epizódy oceňovaných animovaných a hraných seriálov.
Spider-Man: Bez domova
Život superhrdinu nie je vždy med lízať. Presvedčil sa o tom aj Peter Parker (Tom Holland), ktorý sa stal predmetom klamstiev a ohovárania – a čo je horšie, jeho skutočná identita bola odhalená. Podarí sa Spider-Manovi zmeniť mienku verejnosti a zachrániť svet pred útokom z multiverza? S majstrom mystických umení, Dr. Strangeom (Benedict Cumberbatch), čelí Spider-man následkom svojich činov naprieč alternatívnymi realitami.
Snímka Spider-Man: Bez domova spája obľúbených záporákov z éry Tobeyho Maguira aj Andrewa Garfielda a diváci sa tak môžu tešiť na poriadnu porciu nostalgie, v ktorej sa akciou nebude šetriť. Fanúšikovia môžu v jednom z najočakávanejších filmov minulého roka oceniť aj prvú veľkofilmovú ukážku multiverza, ktoré sa stáva ústredným motívom sveta marvelovských superhrdinov.
Rod draka
Chýbajú vám draci, dvorné intrigy a súboje o moc? Fantastická krajina Westeros je konečne späť v prequeli Rod draka, ktorý sa odohráva dve storočia pred udalosťami Hry o tróny. Ako si už diváci mohli zvyknúť, o ambície, komplikované postavy ani vizuálne efekty nebude núdza.
Príbeh voľby následníka vládcu Železného trónu sleduje kráľa Viserysa I. (Paddy Considine), ktorý musí obhájiť pozíciu svojej dcéry, princeznej Rhaenyry z rodu Targaryen (Emma D’Arcy) proti svojmu ctižiadostivému mladšiemu bratovi Daemonovi (Matt Smith).
Seriál prichádza tri roky po dokončení úspešnej fantasy ságy sveta Siedmich kráľovstiev. Všetky série Game of Thrones si môžete na HBO Max teraz vychutnať už v 4K kvalite.
Elvis (2022)
Ak vás fantastické svety z nejakého dôvodu omrzia, jednoduchým prepnutím sa môžete vrátiť späť do skutočnej minulosti. Životopisná hudobná dráma Elvis opisuje vzostup a pád kráľa rokenrolu očami jeho najbližších.
Od jeho počiatkov z chudobného prostredia amerického vidieka, cez potýčky so zákonom pre sugestívny tanec počas svojich vystúpení, až po vypredané turné v najväčších koncertných arénach Spojených štátov – diváci sa môžu tešiť na pestrú plejádu ohromujúcich vizuálov a najväčších hitov Elvisa Presleyho.
Film z réžie Baza Luhrmanna, ktorý v minulosti ohúril publikum veľkolepými snímkami ako Veľký Gatsby alebo Moulin Rouge, sa sústredí na vzťah ikonického Elvisa (Austin Butler) a jeho manažéra Toma Parkera (Tom Hanks).
Okrem spokojných kritikov a nadšeného publika pochválila túto adaptáciou spevákovho života aj jeho ex-manželka a dcéra.
Rick a Morty
Obľúbený animovaný sitkom o dobrodružstvách mizantropického vynálezcu Ricka a jeho úzkostlivého vnuka Mortyho, ktorí odhaľujú nové zákutia času a priestoru, sa vracia v šiestej sezóne.
Čierna komédia z pera Justina Roilanda (Solar Opposites) a Dana Harmona (Community) opisuje disfunkčnú rodinu Rickovej asertívnej dcéry Beth, jej nesebavedomého manžela Jerryho a Mortyho sestry Summer.
Kritici si pochvaľujú, že Rickove a Mortyho zážitky na rôznych planétach či v alternatívnych realitách sa vyznačujú obrovským podielom fantázie – stačí len spomenúť epizódu, v ktorej sa Rick premení na nakladanú uhorku.
No vďaka tomu, že tvorcovia nezabúdajú ani na vzťahy medzi postavami a ich osobnostný rast, si seriál získava publikum aj mimo nadšencov žánru science-fiction. Milovníkom animovaných komédií preto nesmie chýbať Rick a Morty v portfóliu.
Adaptácia rovnomenného románu Margaret Atwoodovej opisuje osudy žien v totalitnej krajine Gilead, kde prechádza všetka moc a práva do rúk mužov. Jediné miesto ženy je ako manželka, slúžka, kuchárka… alebo služobníčka, ktorej jedinou úlohou je porodiť dieťa – či už chce, alebo nie.
Hlavná hrdinka June (Elisabeth Moss, ktorá za túto rolu získala plejádu ocenení) sa po zmene režimu v Spojených štátoch pre spolužitie s rozvedeným mužom stáva práve služobníčkou. June však nepatrí medzi ženy, ktoré by vešali hlavu, a spolu s ostatnými rebelmi sa rozhodne neurobiť to Gilead ľahké. Piata sezóna Príbehu služobníčky vás bude čakať na HBO Max od 19. septembra.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Chcete si priniesť suvenír z dovolenky vo Westerose? Zapojte sa do súťaže o ohnivé ceny zo seriálu Rod draka
Milovníci prepracovaného sveta Georgea R. R. Martina plného drakov, rytierov a intríg sa od 21. augusta tešia. Westeros je späť vďaka prequelu populárneho fantasy seriálu.
Zdieľať
30. 8. 2022;Autor: Sóda, Foto: Sóda
Bude to už 11 rokov, odkedy seriál Hra o tróny ovládol televízne obrazovky. Príbehy ctihodných aj krvilačných rodín, ktoré sa nezastavili pred ničím, aby získali vládu nad Železným trónom, si svojou veľkoleposťou a originalitou získali srdcia publika.
Westeros sa stal obľúbenou dovolenkovou destináciou nejedného diváka a dobrá správa znie – je späť! Do fantasy sveta čarovných bytostí a prízemných motívov sa vraciame so seriálom Rod draka, ktorý opisuje svet dvesto rokov pred súbojom Lannisterovcov a Starkovcov.
Svoj suvenír zo zeme Siedmich kráľovstiev môžete získať aj vy – stačí nám napísať, medzi kým sa musí kráľ Viserys rozhodnúť pri menovaní nástupcu trónu. Ak by ste potrebovali menšiu nápoveď, môže vám pomôcť aj trailer:
Ak chcete vyhrať merch priamo z Westerosu, napíšte nám svoju odpoveď do formulára nižšie. A potom si môžete pozrieť seriál Rod draka na HBO MAX, ktorý máte v cene O2 SMART Paušálu.
Čo môžete získať?
Pre jedného výhercu máme pripravený fantastický balíček s vecnými cenami zo seriálu Rod draka obsahujúci:
tričko,
plátennú tašku,
zápisník a pero,
zápalky,
šnúrku na telefón a kľúče,
šálku.
Aby ste sa do súťaže mohli zapojiť, musíte spĺňať aj nasledujúce podmienky:
Musíte byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov.
Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.
Ďakujeme za záujem, súťaž sme ukončili.
Odpovede posielajte do štvrtka 22. septembra 2022. V piatok 23. septembra 2022 spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme jedného výhercu, ktorého budeme o spôsobe odovzdania výhry informovať prostredníctvom e-mailu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Nezáleží na tom, či sa vyberiete na výlet do mesta alebo do hôr, sami alebo s rodinnou posádkou. V našom výbere nájdete pestré tipy na apky, ktoré vám uľahčia cestovanie.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
